Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
a659d994207c430b1c7f12a529e7eeed095b131080193b5f63a38d43c1d3265f.pdf
PDF · 10.75 MB
No categories available
1 So 65/95
Legal thesis Official
Pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia o zvýšení dôchodku podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkov (valorizácií) sa súd nezaoberá vecnou správnosťou pôvodného rozhodnutia o dôchodku. Tým nie je dotknuté prípadné konanie a rozhodnutie o zmene výšky už priznaného dôchodku (§ 119 ods. 2, § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 1995, 1 So 65/95.)
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. januára 1995 rozhodol o návrhu, ktorý navrhovateľ podal ešte v októbri 1988 a ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia orgánu sociálneho
zabezpečenia z 1. októbra 1988, o priznanom zvýšení starobného dôchodku poberaného od 18. januára 1980. Krajský súd, ktorému odporca odstúpil predmetný návrh až v júli 1993 s podaniami navrhovateľa z 31. mája 1993 a z 28. júna 1993, napadnuté rozhodnutie z 1. októbra 1988 považoval za správne a výrokom svojho rozsudku ho potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca o zvýšení dôchodku navrhovateľa rozhodol v súlade so zákonom a pre súdne konanie o ďalších požiadavkách uplatnených v návrhu alebo v následných podaniach navrhovateľa, týkajúcich sa prehodnotenia dôb zamestnania, pri priznaní dôchodku vykázaných v III. pracovnej kategórii, podmienky neboli splnené.
Proti rozsudku krajského súdu sa navrhovateľ včas odvolal. Odvolaním sa opätovne domáhal, aby mu bola prehodnotená doba zamestnania z Bane C. a započítaná miesto III. do I. pracovnej kategórie, lebo po 7 rokoch a 244 dňoch bol bez dôvodu prevedený na inú prácu, a na pôvodné pracovisko už nebol zaradený, v dôsledku čoho má za to, že na dôchodkových nárokoch bol ukrátený.
Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol rozsudok krajského súdu potvrditeľ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním a dospel k záveru, že krajský súd vo veci rozhodol vecne správne.
Z odôvodnenia:
V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia je súd povinný posúdiť vecnú správnosť konkrétneho, v návrhu označeného rozhodnutia a oprávnenosť nároku, ktorého sa toto rozhodnutie týka. Predmet súdneho konania je preto vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, na preskúmanie ktorého bol podaný návrh. Z toho dôvodu sa súd inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, zaoberať nemôže.
Rozhodnutím odporcu, o preskúmanie ktorého navrhovateľ žiadal návrhom z 19. októbra 1988, bola realizovaná len úprava vyplácaného mu starobného dôchodku o valorizačný príplatok, prislúchajúci podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o zvýšení dôchodkov
priznaných pred 1. októbrom 1988. Preskúmať uvedené rozhodnutie bolo preto možné iba z hľadiska priznaného ním zvýšenia k dôchodku, t.j. či suma zvýšenia bola vzhľadom na rok priznania dôchodku správne určená. Z toho dôvodu krajský súd vo veci nepochybil, keď sa zaoberal predovšetkým vykonanou úpravou zvýšenia a na základe zistenia, že navrhovateľ mal dôchodok zvýšený v súlade s § 146 ods. 1 cit. zákona, považoval preskúmavané rozhodnutie z 1. októbra 1988 za zákonné. Správne pritom uvážil, že iné, navrhovateľom uplatňované námietky pri posudzovaní vecnej správnosti uvedeného rozhodnutia nemožno zohľadniť, lebo v nich ide o výhrady proti samotnej, pôvodne v roku 1980 ustálenej výmere dávky, a o tej bolo už v minulosti právoplatne rozhodnuté. Opodstatnene bral tiež do úvahy, že pokiaľ aj odporca medzičasom po dopočte dodatočne vykázanej doby zamestnania od 20. augusta 1959 do 12. marca 1960, odpracovanej navrhovateľom v N., vydal 8. februára 1991 rozhodnutie zmeňujúce výmeru dôchodku navrhovateľa, podmienky na preskúmanie tohto ďalšieho rozhodnutia nie sú splnené, lebo rozhodnutie návrhom v zmysle v ňom uvedeného poučenia nebolo napadnuté. Ako návrh proti uvedenému ďalšiemu rozhodnutiu nebolo totiž možné hodnotiť žiadne z následných podaní, ktoré navrhovateľ písal odporcovi po jeho vydaní (v rokoch 1991 a 1992), lebo vzhľadom na ich obsah išlo o žiadosti na prehodnotenie iných dôb zamestnania, podané aj opakovane (bez doloženia potrebným potvrdením, ktoré by preukazovalo pracovnú činnosť inej kategórie, než dokladovanú pri priznaní dôchodku), takže k zmene (k rozšíreniu) predmetu konania v danej veci nedošlo. Nestalo sa tak ani po odpovediach odporcu na tieto jeho žiadosti, lebo tie zostali už bez jeho ďalšej reakcie až do 6. apríla 1994, kedy bol v priebehu daného súdneho konania na pojednávaní vypočutý.
Keďže z uvedených dôvodov požiadavkou navrhovateľa z odvolania sa nebolo možné zaoberať ani v odvolacom konaní a krajský súd vo veci o rozhodnutí odporcu z 1. októbra 1988 správne rozhodol, odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil.