Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1 So 65/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia o zvýšení dôchodku podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkov (valorizácií) sa súd nezaoberá vecnou správnosťou pôvodného rozhodnutia o dôchodku. Tým nie je dotknuté prípadné konanie a rozhodnutie o zmene výšky už priznaného dôchodku (, ).

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 1995, .)

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. januára 1995 rozhodol o návrhu, ktorý navrhovateľ podal ešte v októbri 1988 a ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia orgánu sociálneho

zabezpečenia z 1. októbra 1988, o priznanom zvýšení starobného dôchodku poberaného od 18. januára 1980. Krajský súd, ktorému odporca odstúpil predmetný návrh až v júli 1993 s podaniami navrhovateľa z 31. mája 1993 a z 28. júna 1993, napadnuté rozhodnutie z 1. októbra 1988 považoval za správne a výrokom svojho rozsudku ho potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca o zvýšení dôchodku navrhovateľa rozhodol v súlade so zákonom a pre súdne konanie o ďalších požiadavkách uplatnených v návrhu alebo v následných podaniach navrhovateľa, týkajúcich sa prehodnotenia dôb zamestnania, pri priznaní dôchodku vykázaných v III. pracovnej kategórii, podmienky neboli splnené.

Proti rozsudku krajského súdu sa navrhovateľ včas odvolal. Odvolaním sa opätovne domáhal, aby mu bola prehodnotená doba zamestnania z Bane C. a započítaná miesto III. do I. pracovnej kategórie, lebo po 7 rokoch a 244 dňoch bol bez dôvodu prevedený na inú prácu, a na pôvodné pracovisko už nebol zaradený, v dôsledku čoho má za to, že na dôchodkových nárokoch bol ukrátený.

Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol rozsudok krajského súdu potvrditeľ.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním a dospel k záveru, že krajský súd vo veci rozhodol vecne správne.

Z odôvodnenia:

V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia je súd povinný posúdiť vecnú správnosť konkrétneho, v návrhu označeného rozhodnutia a oprávnenosť nároku, ktorého sa toto rozhodnutie týka. Predmet súdneho konania je preto vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, na preskúmanie ktorého bol podaný návrh. Z toho dôvodu sa súd inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, zaoberať nemôže.

Rozhodnutím odporcu, o preskúmanie ktorého navrhovateľ žiadal návrhom z 19. októbra 1988, bola realizovaná len úprava vyplácaného mu starobného dôchodku o valorizačný príplatok, prislúchajúci podľa príslušných ustanovení o zvýšení dôchodkov

priznaných pred 1. októbrom 1988. Preskúmať uvedené rozhodnutie bolo preto možné iba z hľadiska priznaného ním zvýšenia k dôchodku, t.j. či suma zvýšenia bola vzhľadom na rok priznania dôchodku správne určená. Z toho dôvodu krajský súd vo veci nepochybil, keď sa zaoberal predovšetkým vykonanou úpravou zvýšenia a na základe zistenia, že navrhovateľ mal dôchodok zvýšený v súlade s § 146 ods. 1 cit. zákona, považoval preskúmavané rozhodnutie z 1. októbra 1988 za zákonné. Správne pritom uvážil, že iné, navrhovateľom uplatňované námietky pri posudzovaní vecnej správnosti uvedeného rozhodnutia nemožno zohľadniť, lebo v nich ide o výhrady proti samotnej, pôvodne v roku 1980 ustálenej výmere dávky, a o tej bolo už v minulosti právoplatne rozhodnuté. Opodstatnene bral tiež do úvahy, že pokiaľ aj odporca medzičasom po dopočte dodatočne vykázanej doby zamestnania od 20. augusta 1959 do 12. marca 1960, odpracovanej navrhovateľom v N., vydal 8. februára 1991 rozhodnutie zmeňujúce výmeru dôchodku navrhovateľa, podmienky na preskúmanie tohto ďalšieho rozhodnutia nie sú splnené, lebo rozhodnutie návrhom v zmysle v ňom uvedeného poučenia nebolo napadnuté. Ako návrh proti uvedenému ďalšiemu rozhodnutiu nebolo totiž možné hodnotiť žiadne z následných podaní, ktoré navrhovateľ písal odporcovi po jeho vydaní (v rokoch 1991 a 1992), lebo vzhľadom na ich obsah išlo o žiadosti na prehodnotenie iných dôb zamestnania, podané aj opakovane (bez doloženia potrebným potvrdením, ktoré by preukazovalo pracovnú činnosť inej kategórie, než dokladovanú pri priznaní dôchodku), takže k zmene (k rozšíreniu) predmetu konania v danej veci nedošlo. Nestalo sa tak ani po odpovediach odporcu na tieto jeho žiadosti, lebo tie zostali už bez jeho ďalšej reakcie až do 6. apríla 1994, kedy bol v priebehu daného súdneho konania na pojednávaní vypočutý.

Keďže z uvedených dôvodov požiadavkou navrhovateľa z odvolania sa nebolo možné zaoberať ani v odvolacom konaní a krajský súd vo veci o rozhodnutí odporcu z 1. októbra 1988 správne rozhodol, odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd podľa potvrdil.