Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 So 25/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Z ustanovení ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva spôsob preukazovania skutočností rozhodných pre úpravu dôchodku podľa tohto zákona.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 1995, .)

Orgán sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 22. októbra 1993 zamietol žiadosť navrhovateľky o úpravu dôchodku podľa o mimosúdnych rehabilitáciách s odôvodnením, že navrhovateľka nepreukázala potvrdením zo školy vylúčenie zo štúdia v dôsledku politickej perzekúcie alebo postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

Krajský súd v Bratislave na návrh navrhovateľky rozhodnutie z 22. októbra 1993 preskúmal a napadnutým rozsudkom ho zrušil. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka ako študentka vysokej školy študovala od 2. septembra 1954 do apríla 1956, kedy bola zo štúdia vylúčená z dôvodu, že jej otec vyvíjal politickú činnosť pred rokom 1948 a bol kapitalista. Tento postup možno označiť ako postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Dospel preto k záveru, že navrhovateľka má nárok, aby jej podľa odporca hodnotil dobu štúdia a dobu potrebnú na jeho dokončenie dvojnásobne. Krajský súd vyslovil tiež názor, že vykonaným dokazovaním (najmä výsluchom svedkýň) bolo nahradené potvrdenie školy, ktoré sa v týchto prípadoch vyžaduje a ktoré navrhovateľke nemohlo byť vydané, lebo potrebné doklady boli z fakulty odstránené a rehabilitačná komisia v čase žiadosti už na fakulte nepracovala.

Odporca napadol rozsudok krajského súdu odvolaním. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že započítanie doby vysokoškolského štúdia, z ktorého boli študenti vylúčení, sa realizuje na základe potvrdenia školy, v ktorom musí byť uvedený dátum vylúčenia zo štúdia, údaj o tom, dokedy by štúdium trvalo a že vylúčenie bolo vykonané z dôvodov uvedených v Namietal rozpory v tvrdeniach navrhovateľky o dobe vylúčenia zo štúdia (1. júla 1956, apríl 1956, marec 1956), ktoré prvostupňový súd neodstránil. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal študijnými výsledkami a neskúmal, či dôvodom ukončenia štúdia neboli študijné dôvody. Tvrdenie navrhovateľky, že stratila doklad o vylúčení zo štúdia, považoval za účelové a ani svedkyne sa o dôvode vylúčenia nedozvedeli priamo, ale len sprostredkovane. Vylúčenie zo štúdia z politických dôvodov nebolo preto dostatočne preukázané.

Navrhovatelka sa na odvolanie nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

Z odôvodnenia:

Z ustanovenia v znení o mimosúdnych rehabilitáciách vyplýva, že sa zrušujú (okrem iného) rozhodnutia, ktorými boli študenti vylúčení zo štúdia na vysokých školách, pokiaľ sa tak stalo v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného ministra.

Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia vrátane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítať ako dva roky zamestnania.

Nepochybne ust. § 24 ods. 5 cit. zákona treba vykladať tak, že sa vzťahuje len na tých bývalých študentov vysokých škôl, ktorí boli zo štúdia vylúčení v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách v žiadnom svojom ustanovení (vrátane § 24 ods. 5), ale ani iný všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje spôsob preukazovania skutočností rozhodných pre úpravu dôchodku podľa § 24 ods. 5 zákona rovnako ako neupravuje ani lehotu, v ktorej možno nárok uplatniť.

Nemožno preto prisvedčiť postupu odporcu, ktorý striktne vyžaduje, aby rozhodné skutočnosti boli preukázané výlučne potvrdením školy. Treba naopak považovať za správny názor súdu prvého stupňa, že odporcom vyžadované potvrdenie možno nahradiť aj inými dôkazmi. Pre úpravu dôchodku podľa § 24 ods. 5 cit. zákona pritom postačuje, aby žiadateľ preukázal, že bol zo štúdia na vysokej škole vylúčený, že sa tak stalo z dôvodov uvedených v § 18 ods. 3 zákona, kedy začal študovať a kedy malo jeho štúdium skončiť.

Dôkazmi vykonanými prvostupňovým súdom boli uvedené skutoč-

nosti preukázané. Vyplyvajú z výpovede navrhovateľky ako účastníčky konania, ktorá pri výsluchu uviedla, že rozhodnutie o vylúčení zo štúdia z dôvodu, že jej otec bol podnikateľom a že na školu ani nemala byť prijatá, jej najskôr oznámili ústne na kádrovom oddelení školy a neskôr aj písomne doručili poštou. Aj svedkyne, bývalé spolužiačky navrhovateľky, zhodne uviedli, že navrhovateľka s nimi začala študovať na fakulte a v roku 1956 bola zo štúdia vylúčená z politických dôvodov, lebo jej otec bol kapitalista. Pritom svedkyňa K. nemala vedomosť o tom len „sprostredkovanú“ od spolužiakov, ale sa jej s tým zverila navrhovateľka, s ktorou spoločne bývali v jednej izbe v internáte. Z vykonaných dôkazov vyplynulo tiež, že štúdium navrhovateľky malo trvať od 2. septembra 1954, bolo päťročné a malo skončiť v roku 1959.

Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, že navrhovateľka bola vylúčená zo štúdia v roku 1956 v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Má preto nárok, aby jej doba štúdia na vysokej škole bola hodnotená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa tak, že sa rok štúdia vrátane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia započíta ako dva roky zamestnania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky odporcu vznesené v odvolaní nepovažoval za opodstatnené. Vecne správny rozsudok krajského súdu preto podľa potvrdil.