Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
a659d994207c430b1c7f12a529e7eeed095b131080193b5f63a38d43c1d3265f.pdf
PDF · 10.75 MB
No categories available
3 So 61/95
Legal thesis Official
Nárok na vdovský dôchodok vdovy, ktorej podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 dôchodok po uplynutí jedného roka od smrti manžela pre nesplňanie ustanovených podmienok nepatril, posudzuje sa od 1. októbra 1988 podľa podmienok ustanovených zákonom č. 100/1988 Zb., ak je to pre nu výhodnejšie. Ak sa novoustanovené podmienky splnili pred 1. októbrom 1988, použitie ustanovenia § 46 ods. 4 písm. a/ cit. zákona neprichádza do úvahy.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 1995, 3 So 61/95.)
Rozhodnutím z 10. augusta 1994 orgán sociálneho zabezpečenia
zamietol žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok s odôvodnením, že vdova nesplňa podmienky uvedené v § 46 a § 162 zákona č. 100/1988 Zb., pretože podľa predchádzajúcej úpravy v zákone č. 121/1975 Zb. jej nárok na vdovský dôchodok po uplynutí jedného roku zanikol pre nesplnenie podmienok ďalšieho poberania vdovského dôchodku a tento nárok sa neobnovil do 2 rokov od jeho zániku.
Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec odporcovi vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že navrhovateľka splňa podmienky podľa § 46 ods. 2 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb., lebo podľa § 162 ods. 1 zákona treba nároky na dávky posudzovať podľa tohto ustanovenia, hoci pred účinnosťou tohto zákona predchádzajúci predpis takýto nárok nezakladal. Predchádzajúci predpis (zákon č. 121/1975 Zb.) totiž v § 40 obmedzoval starostlivosť o deti ako podmienku ďalšieho poberania vdovského dôchodku na vlastné deti zosnulého manžela, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok, kdežto ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. rozšírilo okruh týchto detí na všetky deti vychovávané v rodine zomrelého, ak sa jednalo o vlastné deti vdovy. Pretože navrhovateľka vychovala 3 deti pochádzajúce z predchádzajúceho manželstva, ktoré žili a boli vychovávané v čase smrti jej manžela v spoločnej domácnosti, splnila už pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Zb. podmienky pre poberanie vdovského dôchodku.
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnutie o dôchodku potvrdiť. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., podľa ktorého nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v § 37 ods. 2 písm. a/ až e/ do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok, alebo od piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Prvostupňový súd sa nezaoberal lehotou, v ktorej došlo k splneniu podmienky pre nový vznik nároku na vdovský dôchodok a nevzal do úvahy, že vdovský dôchodok bol navrhovateľke odňatý od januára 1982 a do účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. do 1. októbra 1988 uplynula doba dlhšia ako 2 roky, konkrétne 6 rokov a 9 mesiacov.
Navrhovateľka žiadala rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
Z odôvodnenia:
Navrhovateľka bola požiťatáčkou vdovského dôchodku priznaného podľa § 37 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. od 1. januára 1981. Po uplynutí jedného roka od smrti manžela jej bol odňatý, lebo nesplňala žiadnu z podmienok pre ďalšie soberanie vdovského dôchodku podľa § 37 ods. 2 písm. a/ až f/ zákona. Navrhovateľka bola v tom čase 41-ročná a vychovala tri deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej zomrelým manželom. Vzhľadom na to, že vychovanie troch detí ako podmienka ďalšieho nároku na vdovský dôchodok bolo viazané na deti s nárokom na sirotský dôchodok podľa § 40 toho istého zákona, ktorú podmienku deti navrhovateľky nesplnili, po uplynutí jedného roka nárok na vdovský dôchodok navrhovateľke nepatril.
Zákon č. 100/1988 Zb. účinný od 1. októbra 1988 ustanovením § 46 ods. 3 odlišne od predchádzajúcej úpravy umožnil ďalšie soberanie vdovského dôchodku po uplynutí doby jedného roka i vdove, ktorá vychovala tri deti, ktoré boli v rodine zomrelého vychovávané, ak išlo o vlastné deti vdovy; to v danom prípade navrhovateľka splňala. Zákon v prechodnom ustanovení § 162 ods. 1 uvádza, že podľa tohto zákona (zákon č. 100/1988 Zb.) sa posudujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa prv platných predpisov, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Keď sa navrhovateľka žiadosťou podanou 11. júla 1994 domáhala nového priznania vdovského dôchodku, mal sa odporca týmto nárokom zaoberať hodnotením splňania podmienok podľa § 46 ods. 2 a § 46 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. To odporca v podstate v napadnutom rozhodnutí urobil, svoje zamietajúce rozhodnutie však zdôvodnil uplynutím dvojročnej lehoty na obnovenie nároku podľa § 37 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.
Tento záver odporcu odporuje podstate ustanovenia § 162 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré umožnilo priznať dávky, podmienky ktorých ustanovené zákonom č. 100/1988 Zb. boli splnené pred účin-
nosťou tohto zákona, ale nezakladali nárok podľa predchádzajúcich predpisov. Účelom tohto ustanovenia bolo umožniť priznanie dávok, ktorých podmienky sú podľa novšej úpravy ustanovené výhodnejšie, než ako tomu bolo podľa doterajších predpisov.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľky na ďalšie soberanie vdovského dôchodku podľa § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. treba konštatovať, že podmienky ustanovené zákonom č. 100/1988 Zb. navrhovateľka spĺňala už v čase odňatia vdovského dôchodku k 1. januáru 1982, a teda od vtedajšieho zániku nároku na vdovský dôchodok do splnenia podmienky stanovenej v § 46 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. nemohla uplynúť dvojročná lehota stanovená v § 46 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. na obnovenie nároku na vdovský dôchodok. Navrhovateľka podmienky ustanovené zák. č. 100/1988 Zb. pre nárok na vdovský dôchodok aj po uplynutí doby jedného roka od smrti manžela splnila už 1. januára 1982, ale podľa vtedy platných predpisov (zákona č. 121/1975 Zb.) nezakladali jej nárok na dávku. Práve až ustanovenie § 162 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. umožnilo po 1. októbri 1988 jej nárok posúdiť podľa novších, pre navrhovateľku výhodnejších predpisov.
Krajský súd preto napadnutým rozsudkom rozhodol správne, keď rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že navrhovateľka spĺňa podmienky nároku na ďalšie soberanie vdovského dôchodku a od 1. októbra 1988 treba jej nárok posudzovať podľa § 46 ods. 2 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb.
Najvyšší súd preto správne rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.