Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
a659d994207c430b1c7f12a529e7eeed095b131080193b5f63a38d43c1d3265f.pdf
PDF · 10.75 MB
No categories available
2 So 90/95
Legal thesis Official
Pri posudzovaní podmienky podstatného poklesu zárobku pre ďalšie trvanie nároku samostatne zárobkovo činnej osoby na čiastočný invalidný dochodok aj v období pred 1. januárom 1995*/ bolo treba zhodnotiť skutočnosť, že požiadať dochodku prestal byť zárobkovo činný.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 1995, 2 So 90/95.)
Orgán sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 9. júla 1993 odňal navrhovateľke od 6. augusta 1993 čiastočný invalidný dochodok a týmto dňom jej zastavil jeho výplatu s odôvodnením, že podľa posudku príslušnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia nie je úplne ani čiastočne invalidná.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 29. júna 1994 toto
Poznámka: */ Od 1. januára 1995 pozri § 37 ods. 9 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z.
rozhodnutie zrušil. Vychádzal pritom z posudku Posudkovej komisie so sídlom v Ž. z 11. mája 1994, podľa ktorého navrhovateľka je čiastočne invalidná a čiastočne invalidná bola aj v čase odňatia čiastočného invalidného dôchodku.
Na odvolanie odporcu odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a tento súd upravil, aby zistil, či navrhovateľka spĺňala aj podmienku podstatného poklesu zárobku.
Krajský súd po zistení, že navrhovateľka bola poistená ako súkromne zárobkovo činná osoba, od mája 1992 do januára 1993 platila poistné zo sumy 2000 Sk a od februára 1993 zo sumy 2200 Sk a že dňom 5. apríla 1993 ukončila živnostenskú činnosť a odvtedy nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, napadnuté rozhodnutie znova zrušil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 1. januára 1987 z priemerného mesačného zárobku 1324 Sk a v roku 1989 jej bol stanovený priemerný mesačný zárobok 1950 Sk. Pri použití ustanovení novely č. 365/1994 Z.z., vrátane prepočítavacieho koeficientu, jej porovnateľný zárobok činí 2677 Sk, takže podmienka podstatného poklesu (zníženie zárobku o jednu tretinu) by bola splnená pri sume 1785 Sk. Keďže priemerný mesačný zárobok (vymeriavací základ) navrhovateľky za dobu od februára 1992 do marca 1993 bol 2010 Sk a výška minimálnej mzdy pre poživateľa čiastočného invalidného dôchodku v tomto období bola 1837 Sk mesačne, činí rozdiel iba 173 Sk mesačne, a to možno zohľadniť tak, ako to urobila posudok podávajúca komisia. Navrhovateľka teda ekonomickú podmienku splnila a keďže jej zdravotný stav naďalej podmieňoval jej čiastočnú invaliditu, dospel krajský súd k záveru, že navrhovateľka spĺňa podmienky pre ponechanie čiastočného invalidného dôchodku.
Odporca sa aj proti tomuto rozsudku včas odvolal. V odvolaní uviedol, že krajský súd nesprávne posúdil splnenie ekonomickej podmienky, keď postupoval podľa ustanovení zákona č. 365/1994 Z.z., lebo čiastočný invalidný dôchodok bol navrhovateľke odňatý už od 6. augusta 1993, ekonomickú podmienku vrátane jej porovnania s minimálnou mzdou bolo preto treba posúdiť podľa predpisov platných v tom čase. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a jeho rozhodnutie ako správne potvrdil.
Navrhovateľka sa na odvolanie nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba potvrdiť i keď z odlišných dôvodov.
Z odôvodnenia:
Treba síce prisvedčiť odvolaniu odporcu, že vzhľadom na dátum odňatia čiastočného invalidného dôchodka navrhovateľke (od 6.8.1993) nemal krajský súd posudzovať vec podľa ustanovení § 162c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z., ale podľa predpisov platných v čase odňatia (vyhl. č. 149/1988 Zb.). Neprichádzalo teda do úvahy zvýšenie prepočítavacieho koeficientu za celý rok 1993. Súčasne však treba uviesť, že ani postup odporcu pri zisťovaní podmienok pre ponechanie či odňatie dávky nebol správny, lebo nezodpovedal týmto predpisom. Odporca nebral totiž do úvahy, že navrhovateľka skončila živnostenskú činnosť už 5. apríla 1993 a odvtedy nikde nepracovala a nemala nijaký príjem, a túto skutočnosť nezhodnotil z hľadiska ustanovenia prvej vety § 19 ods. 1 a ods. 6 vyhl. č. 149/1988 Zb. (porovnaj aj R 34/89).
Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka spĺňala aj ekonomickú podmienku nároku na čiastočný invalidný dôchodok, a preto odvolaním odporcu napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil.