Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
a659d994207c430b1c7f12a529e7eeed095b131080193b5f63a38d43c1d3265f.pdf
PDF · 10.75 MB
No categories available
2 So 91/95
Legal thesis Official
Pre trvanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok v období pred 1.1.1995 nie je ustanovenie § 37 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z. o nároku na výplatu dôchodku po dobu šiestich kalendárnych mesiacov použiteľné.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 1995, 2 So 91/95.)
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 8. marca 1995 zrušil rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia z 27. mája 1994, ktorým tento orgán odňal navrhovateľovi od 12. júna 1994 čiastočný invalidný dôchodok a súčasne mu zastavil jeho výplatu, a to na základe posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia so sídlom v P. z 12. mája 1994, podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný ani čiastočne invalidný. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd poukázal na posudky Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia so sídlom v B. z 19. októbra 1994 a 27. februára 1995, podľa ktorých navrhovateľ do 31. augusta 1994 nebol ani čiastočne invalidný, lebo nemal podstatný pokles zárobku, od 1. septembra 1994 je síce čiastočne invalidný v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ale vzhľadom na § 162c a § 37 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z. mu patrí výplata čiastočného invalidného dôchodku od odňatia, t.j. od 12. júna 1994 po dobu šiestich mesiacov a po ich uplynutí bude mať nárok na ďalšiu výplatu tejto dávky, ak bude spĺňať podmienku podstatného poklesu zárobku.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie a domáhal sa zmeny rozsudku krajského súdu a potvrdenia rozhodnutia z 27. mája 1994. V odvolaní uviedol, že krajský súd vo svojom rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého čiastočný invalidný dôchodok patrí navrhovateľovi od odňatia, t.j. od 12. júna 1994 po dobu šiestich kalendárnych mesiacov. Poukázal na to, že nejde o prvé priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ale o výsledok kontroly plnenia podmienky podstatného poklesu na zárobku na základe stanovenej lehoty. Nie je možné aplikovať ani ustanovenie
§ 162c ods. 3 cit. zákona z dôvodu, že čiastočný invalidný dôchodok bol odňatý pred 1. septembrom 1994.
Navrhovateľ sa na odvolanie odporcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
V danom prípade navrhovateľ v marci 1983 utrpel otvorenú zlomeninu pravého členka, na následky ktorého úrazu sa stal čiastočne invalidný od 30. marca 1984. Do priznania čiastočného invalidného dôchodka pracoval ako sklársky robotník, ktorá práca je pre neho nevhodná, lebo vyžaduje prácu v stoji. Od 1. októbra 1985 vykonáva prácu strážnika vo V., teda vyhovujúcu zo zdravotného hľadiska, nakoľko môže striedať krátke pochôdzky s prácou v sede a v nehlučnom prostredí. Preskúmavaným rozhodnutím z 27. mája 1994 bol navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok odňatý a dňom 12. júna 1994 jeho výplata zastavená. Z doplňujúceho posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v B. z 27. februára 1995 vyplynulo, že do 31. augusta 1994 navrhovateľ nie je ani čiastočne invalidný, lebo pri výkone vhodného zamestnania nemá podstatný pokles zárobku. Ďalej z tohto posudku vyplynulo, že navrhovateľ je čiastočne invalidný od 1. septembra 1994 podľa § 37 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.
Treba dať za pravdu odporcovi, že krajský súd v predmetnom konaní napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho záveru.
Nesprávny právny záver krajského súdu spočíva v tom, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 162c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z., nakoľko toto ustanovenie sa týka len konaní a postupu posudzovania podmienok priznania čiastočného invalidného dôchodka, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 1994. V danom prípade sa nejedná o prvé priznanie
čiastočného invalidného dochodku, ale o jeho odňatie od 12. júna 1994 pri kontrole plnenia podmienky podstatného poklesu na zárobku posudkovou komisiou 12. mája 1994 na základe stanovenej lehoty. Nebolo preto možné aplikovať v danom prípade ani ustanovenie § 162c ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 365/1994 Z.z., lebo sa nejedná o prípad odňatia čiastočného invalidného dochodku v čase od 1. septembra do 31. decembra 1994.
Úlohou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude preskúmať spresnenie podmienky podstatného poklesu na zárobku navrhovateľa z hľadiska odňatia čiastočného invalidného dochodku k 12. júnu 1994 preskúmavaným rozhodnutím a zistiť, či odporca medzičasom nevydal zmenové rozhodnutie, ktorým má priznať opätovne čiastočný invalidný dochodok navrhovateľovi v zmysle posudku Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia so sídlom v B. z 27. februára 1995, a aj toto rozhodnutie preskúmať.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. a/, ods. 2 O.s.p.).