Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8 Tz 169/95

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

I. Hodnotenie podmienok nutnej obrany v zmysle Tr.

II. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.

III. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú

útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú obranu.

IV. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené . Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 1995, sp.zn. .)

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v neprospech obvineného Ing. P.Č. zrušil právoplatné uznesenie Mestského súdu v Bratislave z 1. marca 1995, sp.zn. , ako aj predchádzajúci rozsudok Obvodného súdu Bratislava 4 z 22. novembra 1994, sp.zn. a obvodnému prokurátorovi prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Obvodný súd v Bratislave 4 rozsudkom z 22. novembra 1994, sp.zn. , na základe oslobodil obvineného Ing. P.Č. spod obžaloby obvodného prokurátora pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

20. novembra 1993 asi o 21,30 hod. v priestoroch vchodu do domu č. 36 na Púpavovej ulici v Bratislave, vyzval M.K., J.J. a V.Z., ktorí vo vchode konzumovali pivo, aby opustili vchod domu. Keď tak odmietli urobiť, vybral z tašky kovovú trubku vopred prispôsobenú na bitku a touto najmenej dvakrát udrel po hlave J.J., čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu na hlave, viaceré oderky hlavy, ktorých liečenie si vyžiadalo práceneschopnosť od 20. novembra 1993 do 3. januára 1994 a ktorý bol právne hodnotený ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr.zák.

Mestský súd v Bratislave uznesením z 1. marca 1995, sp.zn. , podľa odvolanie obvodného prokurátora zamietol.

Proti tomuto uzneseniu mestského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky v šesťmesačnej lehote, určenej sťažnosť pre porušenie zákona. Domáhal sa ňou, aby Najvyšší súd SR vyslovil, že uznesením mestského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach a , v prospech obvineného. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súdy nezistili skutočný stav veci a vykonané dôkazy nedostatočne vyhodnotili. Ich záver, že nebolo možné jednoznačne vylúčiť verziu obvineného o nutnej obrane, nie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Tvrdenie obvineného, že sa cítil životne ohrozený proti presile troch útočníkov, nebol preukázaný. Obvinený sám v prípravnom konaní uviedol, že svedkovia M.K. a V.Z. zadržiavali, resp. prehovarali poškodeného J.J., keď sa mu údajne vyhrážal, že ho zastrelí ako psa. Z toho vyplýva, že uvedení dvaja svedkovia sa na fyzickom ani verbálnom útoku proti obvinenému nepodielali. Okrem toho, vyhrážanie sa použitím zbrane zo strany poškodeného proti obvinenému nikto nepotvrdil.

V rozpore s názorom súdov oboch stupňov o konaní obvineného v medziach nutnej obrany je aj znalecký posudek MUDr. M.K. Podľa znaleckého posudku bol poškodený k obvinenému otočený pri útoku chrbtom. Pokiaľ znalec pripúšťa čelné postavenie, súčasne pripúšťa jedine teoretickú možnosť, že poškodený pred obvineným čupel alebo kľačal. Takúto situáciu však vyvracajú výpovede svedkov. Súd sice vo svojom rozsudku vyjadrenie znalca konštatoval, nespochybnil ho, ale naň neprihlíadal a nevysporiadal sa s ním. Aj tento dôkaz preukazuje, že poškodený na obvineného neútočil, a preto tento nekonal v medziach nutnej obrany.

Z týchto dôvodov generálny prokurátor vo svojej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a Obvodnému súdu v Bratislave 4 prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd SR z podnetu tejto sťažnosti pre porušenie zákona preskúmal v zmysle výrok napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že zákon bol porušený.

Plniac uvedenú prieskumnú povinnosť, Najvyšší súd SR konštatuje, že z dôkazov vykonaných pred obvodným súdom pri dodržaní zásad priamosti, ústnosti a bezprostrednosti, vyplynuli dva varianty možné

ho skutkového priebehu stretu obvineného s poškodeným a jeho dvoma spoločníkmi.

Obvinený sa obhajoval tým, že poškodený a jeho dvaja spoločníci neuposlúchli jeho výzvu, aby opustili vchod domu na Púpavovej ul. č. 36, v ktorom býva a pokračovali v pití piva. Poškodený J.J. reagoval na jeho opakované výzvy vulgárnym nadávaním a vyhrážaním sa, že ho odstrelí ako psa. Pritom siahal do vnútorného vrecka bundy so slovami „vytiahnem to, a potom uvidíš“. Napriek odradzaniu svojich spoločníkov (K.Z.), ho chytil pod krk, pravú ruku mal stále vo vrecku bundy, stiahol ho zo schodov a bijúc ho po celom tele (vrátane kopania) vytláčil ho pred vchod (pred bránu). Pred vchodom stál čelom proti nemu, nadával mu do bastardov, sotil ho, znovu siahol do bundy pravou rukou, on sa zľakol, že ho môže naozaj zastreliť, lebo všetci boli opití. Z rečí a konania ďalších dvoch mužov jasne vyplynulo, že zbraň má. Preto vytiahol tyč z tašky a zasadil mu asi tri po sebe rýchlo idúce údery do hlavy. Jeden úder bol zboku, dva zvrchu po hlave. (Porovnaj č. 1. 2–7.) Na hlavnom pojednávaní upresnil spôsob, akým udrel tyčou (správne rúrou) po hlave poškodeného. Tvrdil, že v čase jeho útoku bol poškodený obrátený tvárou k nemu, vôbec sa neotočil. Udieral ho zhora, do oblasti temena. Udrel ho najviac trikrát. Po prvom údere poškodený hlavu sklonil, chytil si rukami vrchnú časť hlavy. V podstate mal už hlavu sklonenú dolu, keď nasledovali ďalšie dva údery. (Pozri č. 1. 69 až 73.)

Poškodený J.J. potvrdil dôvod kontroverzie s obvineným. Okamih útoku proti svojej telesnej integrite popísal tak, že po opätovnej výzve, aby opustili vchod domu sa obrátil k obvinenému chrbtom a dopíjal pivo. Vzápätí pocítil silný úder zozadu po hlave. Reagoval tak, že sa otočil k obvinenému a udrel ho pivo vou fľašou po hlave. Potom sa do obvineného „zakváčil“, on ho vytiahol z brány a vonku, ako bol sklonený, udrel ho zvrchu po hlave. Skotúľali sa dolu briežkom, kde ho obvinený udrel ešte po rukách aj po hlave. Koľkokrát, na to sa nepamätal. Poprel, že by sa obvinenému vyhrážal strelnou zbraňou. (Porovnaj č. 1. 16 až 20 a č. 1. 73 až 74.)

V podstate zhodne vypovedali aj svedkovia M.K. a V.Z., hoci v ich výpovediach boli rozpory, ktoré si údajne navzájom ujasnili. Pokiaľ ide o postavenie poškodeného, svedok M.K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obvinený udrel poškodeného až vonku do hlavy, keď bol k obvinenému otočený tvárou a bol zohnutý, držiac si hlavu. Obvinený

ho začal biť od chrbta a do hlavy (porovnaj č. 1. 75). Svedok V.Z. na hlavnom pojednávaní situuje začiatok fyzického konfliktu do vchodu domu tvrdiac, že obvinený udrel poškodeného rúrou po hlave v čase, kedy tento bol k nemu otočený chrbtom. Až následne sa dostali počas vzájomnej bitky von. On a poškodený boli viac opití ako svedok M.K.

Znalec MUDr. M.K. v písomne vyhotovenom znaleckom posudku uviedol, že lokalizácia rán na hlave poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou svedčí o tom, že údery mohli byť zasadené vtedy, ak bol poškodený obrátený chrbtom k obvinenému alebo zohnutý a mierne natočený ľavou stranou hlavy k útočiacemu predmetu (porovnaj č. 1. 35). Na hlavnom pojednávaní upresnil svoje závery, že ak by bol poškodený otočený k páchateľovi tvárou, nemohlo by dôjsť k vzniku takých zranení, k akým v skutočnosti došlo. Poranenia, ktoré konštatoval ošetrujúci lekár poškodeného, boli v ľavej záhlavovej oblasti a v ľavej temenozáhlavovej oblasti. Násilie bolo páchané zozadu, v žiadnom prípade nie spredu. Ak by stál poškodený tvárou oproti útočníkovi, musel by byť v hlbokom zohnutom predklone, aby došlo k uvedeným zraneniam. Toto je však len čiste teoreticky zodpovedaná otázka. (Porovnaj č. 1. 97 až 98.)

V prípravnom konaní nebolo miesto spáchania trestného skutku žiadnym spôsobom zadokumentované. Z týchto dôvodov nie je možné zodpovedne posúdiť, v akom priestore došlo k stretnutiu obvineného s poškodeným. Preto bude nevyhnutné vyhotoviť plánok miesta činu, so zakreslením postavenia jednotlivých účastníkov konfliktu, ako aj ďalších stôp. Podľa tvrdení obvineného i svedkov, na mieste činu sa nachádzala krvavá stopa a črepiny z rozbitej pivovej flaše. Keďže neexistuje fotodokumentácia uvedeného miesta, bude potrebné, aby svedkovia (i obvinený) ukázali, kde sa tieto stopy nachádzali.

Zároveň bude potrebné vykonať rekonštrukciu trestného skutku na uvedenom mieste, pochopiteľne za účasti obvineného, poškodeného a svedkov M.K. a V.Z. Rekonštrukcie sa bude musieť zúčastniť aj znalec MUDr. M.K. Rekonštrukciu bude potrebné vykonať podľa verzie, ktorú uvádza obvinený i podľa verzie, ktorú popísal poškodený. Znalec tak bude mať možnosť posúdiť so zreteľom na fyzické dispozície oboch hlavných aktérov a dĺžku použitej zbrane (rúry) na útok, ktorá verzia vzniku dvoch zranení na temenozáhlavovej oblasti poškodeného, je reálna. Či obe rany vznikli útokom spredu alebo ako

to tvrdí znalec, museli vzniknout v čase, keď bol poškodený otočený chrbtom alebo zohnutý a mierne natočený. O rekonštrukcii bude treba vyhotoviť fotodokumentáciu. Takto si obvodný prokurátor vytvorí reálny obraz o celom trestnom skutku a bude môcť podľa zásad o hodnotení dôkazov uvedených v ustanovení znovu všetky dôkazné prostriedky vyhodnotiť a rozhodnúť, či obvinený konal v medziach nutnej obrany v zmysle Tr.zák. alebo či bol útočníkom v čase, keď sa poškodený od neho odvrátil, chtiac odísť preč a útok mu už nehrozil.

Podľa Tr.zák. o nutnej obrane, čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený , nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku.

Základnou podmienkou nutnej obrany je, aby sa odvracal útok, ktorým je úmyselné alebo nedbanlivostné ľudské konanie. Útok musí priamo, teda bezprostredne hroziť alebo trváť. Preto nejde o nutnú obranu vtedy, keď útok už fakticky skončil alebo kde napadnutý reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca a nie odvracia. Teda v tých prípadoch, kedy po skončení útoku sám napadnutý prejde do útoku s úmyslom vysporiadať sa s útočníkom, od ktorého už nebezpečenstvo nehrozí. V takom prípade je občan trestne zodpovedný, ale len za následok, ktorý zavinene spôsobil touto časťou svojho konania – teda pri odplácaní útoku. U nutnej obrany, pri splnení vyššie citovaných zákonných podmienok, sa nevyžaduje primeranosť obrany v zmysle úplnej úmernosti (proporcionality) medzi významom ohrozeného spoločenského vzťahu a vzťahu dotknutého obranou. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.

Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním vylúči verzia vzniku zranení podľa tvrdení poškodeného, teda že ho obvinený udrel železnou rúrou odzadu v čase, kedy chcel z vchodu domu odísť, treba hodnotiť situáciu obvineného v celom jej kontexte. Poškodený a jeho dvaja spoločníci v rozpore s domovým poriadkom pili alkoholické nápoje vo vchode domu, v ktorom býva obvinený. Neuposlúchli jeho opakovanú výzvu, aby opustili vchod, lebo ho so zreteľom na večernú dobu

chce zamknúť. Naopak, poškodený mu vulgárne nadával a vyhrážal sa použitím strelnej zbrane (príslušník polície, svedok P.H. potvrdil, že obvinený bezprostredne po čine tento spôsob vyhrážania sa popísal – porovnaj č. 1. 91). Za daných okolností sa mohol obvinený dôvodne cítiť ohrozený na živote, keď proti nemu stála presila troch mužov pod vplyvom alkoholu, z ktorých jeden sa mu vyhrážal zbraňou. Z týchto dôvodov by jeho obrana proti uvedenej aktuálnej hrozbe usmrtením (alebo ublížením na zdraví) za použitia železnej rúry nebola celkom zjavne neprimeraná povahe a nebezpečenstvu útoku, ktorý mu bezprostredne hrozil, a preto by jeho konanie mohlo byť hodnotené ako konanie v medziach nutnej obrany.

Pri posudzovaní primeranosti obrany a útoku treba v zmysle citovaného ustanovenia o nutnej obrane brať do úvahy intenzitu oboch akcií, ako aj škodu, ktorá hrozila z útoku a škodu spôsobenú v obrane. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú obranu. Pritom občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak než použitím obrany (napr. útekom) alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené , ale má naopak právo použiť proti takému útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Riziko vyvolané útokom má znášať útočník.

Ak na druhej strane nutná obrana prekročí medze, ktoré stanovuje zákon, ide o vybočenie z medzi nutnej obrany (exces). Takéto konanie sa právne posúdi podľa skutkovej podstaty, ktorej znaky boli naplnené. Prirodzene, súd na vybočenie z medzi nutnej obrany prihliada pri výmere trestu ako na poľahčujúcu okolnosť.

Až po vykonaní všetkých potrebných dôkazov na zistenie skutočného stavu veci, bude môcť obvodný prokurátor znovu rozhodnúť, či je postavenie obvineného pred súd dôvodné ( ) alebo či nie je dôvod na iné rozhodnutie vo veci ( ).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR na základe vyslovil porušenie zákona podľa výrokovej časti tohto rozsudku, podľa sťažnosťou napadnuté uznesenie kraj-

Č. 19

ského súdu, ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a podľa prikázal obvodnému prokurátorovi v Bratislave IV, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.