Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
1d4496a2a3c37e0c46ad3e8bec7c5ab59084fcec3603a729b1503d8c133f49e3.pdf
PDF · 16.29 MB
No categories available
3 To 23/94
Legal thesis Official
Povinnosť súdu postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci (§ 2 ods. 5 Tr.por.)* sa vzťahuje na celé trestné konanie, teda aj na rozhodovanie o upustení od výkonu trestu podľa § 327 ods. 2 Tr.por. Dôsledné uplatnenie tejto zásady predpokladá vykonanie všetkých do úvahy prichádzajúcich a dostupných dôkazov, včítane znaleckého dokazovania, zameraných na náležité objasnenie povahy choroby, pokiaľ sa objavia okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou pred nástupom do výkonu trestu alebo počas jeho výkonu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 1994, sp.zn. 3 To 23/94.)
Najvyšší súd SR na základe sťažnosti odsúdenej E.J. zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. februára 1994, sp.zn. 1 T 1/89, a tomuto prikázal, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. februára 1994, sp.zn. 1 T 1/89, podľa § 327 ods. 2 Tr.por. neupustil od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody uloženého odsúdenej E.J. rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 1989, sp.zn. 1 T 1/89, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SSR z 27. apríla 1989, sp.zn. 2 To 14/89, za pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 Tr.zák., pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr.zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 alinea 2, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. vo výmere 10 rokov a postupne zmierneného na základe amnestie a milosti prezidenta ČSFR vo výmere 6 rokov.
Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že u odsúdenej nie sú splnené
---
* Poznámka:
* Novelou Trestného poriadku č. 247/1994 Z.z. bolo s účinnosťou od 1. 10. 1994 pozmenené znenie § 2 ods. 5 Tr.por.
podmienky pre upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody podľa § 327 ods. 2 Tr.por., pretože jej choroba nie je nevyliečiteľná ani životu nebezpečná. Poukázal na to, že zdravotný stav odsúdenej je v súčasnej dobe upravený a dobrý, o čom svedčí aj to, že nie je práceneschopná (keďže nepredložila potvrdenie o pracovnej neschopnosti) a niet žiadnej prekážky brániacej výkonu zvyšku trestu, najmä keď v nápravnovýchovných ústavoch je zabezpečená sústavná lekárska starostlivosť a odbornú jej možno zabezpečiť mimo ústav ambulantne v príslušnom zdravotníckom zariadení alebo v rámci primeraného prerušenia výkonu trestu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podala sťažnosť odsúdená E.J. Namietala jeho správnosť s poukazom na to, že predloží lekárske potvrdenie o svojom terajšom zdravotnom stave preukazujúce, že v dôsledku jej ochorenia je ohrozený jej život. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a upustiť u nej od výkonu zvyšku trestu podľa § 327 ods. 2 Tr.por., prípadne predĺžiť jej predchádzajúce prerušenie výkonu trestu na dobu jedného roka v zmysle § 325 ods. 1 Tr.por.
Najvyšší súd SR preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdenej je dôvodná.
Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd v Nitre uznesením zo 17. 12. 1991, sp.zn. 1 Nt 512/91, prerušil podľa § 325 ods. 1 Tr.por. odsúdenej E.J. výkon trestu odňatia slobody do 1. 7. 1992 vzhľadom k tomu, že u odsúdenej bola zistená vírusová hepatitída. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. 12. 1992, sp.zn. 1 T 1/89, podľa § 325 ods. 1 Tr.por. prerušil výkon trestu (predĺžil prerušenie výkonu trestu) odsúdenej do 31. 1. 1994 s prihliadnutím na to, že u nej bolo zistené vážne podozrenie na onkologické ochorenie – malígny melanóm – ktoré je svojou podstatou životu nebezpečné.
Zo správy melanómovej komisie Nemocnice F.D. Rooswelta v Banskej Bystrici i z jej prílohy vyplýva, že v roku 1992 bola u odsúdenej vykonaná excízia malígneho melanómu (operatívne odstránenie celého ložiska), pričom v roku 1993 absolvovala pravidelné kontroly s negatívnym výsledkom. Jej celkový zdravotný stav bol dobrý až do októbra 1993, kedy začala pociťovať bolesti v pravom podbrušku a následne 15. 11. 1993 bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení uvedenej nemocnice do 1. 12. 1993, pričom u odsúdenej zistili karcinoid appendixu s výskytom Ca buniek v miazgovej uzline pri
základnom ochorení malígneho melanómu – teda duplicitnú malignitu. Dňa 18. 11. 1993 jej vyoperovali appendix, pričom histologické vyšetrenie nepotvrdilo chronickú appendicitídu.
Svedok MUDr. P.J. – člen melanómovej komisie vo svojej výpovedi 28. 1. 1994 potvrdil, že v danom prípade ide u odsúdenej o duplicitnú malignitu, pričom terajšie ochorenie je nové, nesúvisiace s predošlým. Odsúdená je v súčasnosti v starostlivosti predovšetkým chirurgov, ktorí zatiaľ vyčkávajú hlavne z dôvodu potreby vykonať ďalšie príslušné vyšetrenia, najmä na CT – počítačovom tomografe a až potom bude možné vysloviť jednoznačnejšie závery o povahe ochorenia. Duplicita nádorového ochorenia v danom prípade vzbudzuje podozrenie, že odsúdená má isté dispozície na tieto poruchy zdravia a je oslabený jej imunitný systém. Vzhľadom aj na vek odsúdenej, sú dve rizikové oblasti u odsúdenej, kde môže dôjsť k recidíve – výskytu nádorového ochorenia – hemoroidy, maternica a vaječníky, pričom na maternici už bola zistená istá zmena, ktorá však nemusí vyústiť do nádorového ochorenia. Podľa vyjadrenia svedka v súčasnom období sa ešte nedá jednoznačne určiť, či ide o nevyliečiteľnú a životu bezprostredne ohrozujúcu chorobu. Pooperačný priebeh je dobrý, napriek tomu však nemožno ešte vylúčiť, že ide o závažné zhubné ochorenie a jednoznačný záver bude možné v uvedenom smere vysloviť približne po pol roku od prepustenia odsúdenej z nemocnice, teda asi v júni 1994. Poukázal tiež na to, že v prípade výkonu trestu odňatia slobody je potrebné, aby odsúdená mala zabezpečenú sústavnú zdravotnícku kontrolu a aby bola v kontakte so špecializovaným zdravotníckym pracoviskom, ktoré začalo liečbu a zabezpečuje tímovú prácu viacerých odborníkov (onkológ, dermatológ, plastický chirurg a pod.), avšak také špecializované pracoviská v zdravotníckych zariadeniach ÚZVJS nie sú. Napokon uviedol, že v prípade potreby znaleckého dokazovania prichádzajú do úvahy znalci z odvetvia onkodermatológie a patológie.
Z uvedených dôkazov je zrejmé, že pre správne rozhodnutie o žiadosti odsúdenej o upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody nebolo v danom prípade dostatok skutkových podkladov, pokiaľ krajský súd o nej rozhodol, postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 5 Tr.por. Záver o tom, či odsúdená ochorela nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou, bude totiž možné vzhľadom na vyjadrenie už uvedeného svedka vysloviť až po vykonaní ďalších od-
Č. 15
borných vyšetrení odsúdenej a v uvedenom smere bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Až po ich vykonaní bude možné rozhodnúť o žiadosti odsúdenej v súlade so stavom veci a zákonom, pričom treba zdôrazniť, že pokiaľ krajskému súdu pre spoľahlivé rozhodnutie podľa § 327 ods. 1 Tr.por. nebude postačovať lekárska správa, bude potrebné pribrať do konania dvoch znalcov z príslušného odboru za účelom podania znaleckého posudku, keďže ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej (§ 105 ods. 2 Tr.por.).
Odsúdená v podanej stážnosti dôvodne poukázala na to, že krajský súd sa dôsledne nezaoberal ani otázkou, či dôvod prerušenia výkonu trestu u nej trvá, resp. či prerušenie výkonu trestu možno predĺžiť v zmysle § 325 ods. 1 Tr.por. z dôvodu, že je postihnutá ťažkou chorobou a liečenie odsúdenej nemožno odložiť na čas po ukončení výkonu trestu bez nebezpečenstva pre jej zdravie a ani ho nemožno zabezpečiť v liečebných zariadeniach nápravnovýchovných ústavov. Doteraz vykonané dôkazy a najmä výpoveď svedka MUDr. P.J. nasvedčujú pre takýto záver, avšak pre správne rozhodnutie v uvedenom smere nie sú postačujúce. Vyjadrenie svedka o tom, že odsúdená musí mať zabezpečenú sústavnú zdravotnícku kontrolu a kontakt so špecializovaným zdravotníckym pracoviskom, ktoré však nie je v zdravotníckych zariadeniach nápravnovýchovných ústavov, je totiž ešte z 3. 12. 1992. Bude preto potrebné v uvedenom smere vyžiadať aj vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia príslušného nápravnovýchovného ústavu.