Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
1d4496a2a3c37e0c46ad3e8bec7c5ab59084fcec3603a729b1503d8c133f49e3.pdf
PDF · 16.29 MB
No categories available
7 Tz 57/95
Legal thesis Official
Ustanovenie § 296 ods. 1 Tr.zák. sa týka iba výkonu trestov právoplatne uložených pred účinnosťou zákona č. 140/1961 Zb., t.j. pred 1. januárom 1962.
Citované zákonné ustanovenie nemožno aplikovať v prípadoch, v ktorých po novelizácii Trestného zákona uskutočnenej zákonom Národnej rady SR č. 248/1994 Z.z. niektoré činy dovtedy trestné už trestnú zodpovednosť nezakladajú, lebo uvedená novela neobsahuje úpravu, podľa ktorej nie je možné v takýchto prípadoch vykonať tresty, prípadne len niektoré z nich. A to napriek tomu, že novelizácia Trestného poriadku uskutočnená zákonom Národnej rady SR č. 247/1994 Z.z. upravuje v § 389 ods. 1, resp. 2 postup v takýchto prípadoch, lebo ide o úpravu procesného charakteru, ktorú je možné uplatňovať len vtedy, keď to umožňujú ustanovenia trestného práva hmotného.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júla 1995, sp.zn. 7 Tz 57/95.)
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v neprospech obvineného F.K., zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 1994, sp.zn. 7 To 2132/94, ako aj uznesenie Okresného súdu v Prievidzi z 5. októbra 1994, sp.zn. 4 T 583/93.
Z odôvodnenia:
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 18. januára 1994, sp.zn. 4 T 583/93, bol obvinený F.K. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
21. septembra 1993 v Liešťanoch odcudzil psa – dlhosrstého jazvečíka – čím spôsobil jeho majiteľovi P. K. škodu 3600 Sk.
Obvinenému bol za to podľa § 247 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu pätnásť mesiacov.
Uznesením Okresného súdu v Prievidzi z 5. októbra 1994, sp.zn. 4 T 583/93, bolo podľa § 389 ods. 1 Tr.por. rozhodnuté, že obvinený uložený trest nevykoná.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 1994, sp.zn. 7 To 2132/94, bola podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr.por. zamietnutá sťažnosť okresného prokurátora v Prievidzi proti uvedenému uzneseniu okresného súdu.
Proti uvedenému právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal v lehote uvedenej v § 272 Tr.por. v neprospech obvineného sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor. V jej dôvodoch v podstate namietal, že rozhodnutia súdov oboch stupňov nie sú v súlade so zákonom, lebo ustanovenie § 296 ods. 1 Tr.zák., na ktoré sa súdy odvolávajú, sa vzťahuje len na prípady z obdobia predtým, než nadobudol účinnosť Trestný zákon č. 140/1961 Zb., t.j. z obdobia pred 1. januárom 1962. Toto ustanovenie je zaradené medzi prechodnými ustanoveniami citovaného zákona a nemôže sa preto vzťahovať na obdobie potom, čo nadobudol účinnosť. Keďže pri novelizácii Trestného zákona uskutočnenej zákonom Národnej rady SR č. 248/1994 Z.z. nie je v prechodných ustanoveniach výslovne upravené, ako treba
postupovat v prípadoch uložených trestov za trestné činy, ktoré podľa citovanej novelizácie už trestnú zodpovednosť nezakladajú, nemajú napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov zákonný podklad. Generálny prokurátor preto navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj v predchádzajúcom konaní, bol v prospech obvineného porušený zákon v ustanoveniach § 148 ods. 1 písm. c/, § 389 ods. 1 Tr.por. a § 296 ods. 1 Tr.zák. a rozhodnutia súdov oboch stupňov ako nezákonné zrušiť.
Najvyšší súd preskúmal v zmysle § 267 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona bola opodstatnene podaná.
Zodpovedá skutočnosti, že obvinený bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi uznávaný za vinného pre skutok, ktorý v dôsledku novely Trestného zákona uskutočnenej zákonom Národnej rady SR č. 248/1994 Z.z. prestal byť s účinnosťou od 1. októbra 1994 trestným činom. Práve na základe tejto skutočnosti súdy nižšieho stupňa rozhodli, že vzhľadom na ustanovenie § 296 ods. 1 Tr.zák. obvinený K. uložený trest nevykoná.
Po preskúmaní veci Najvyšší súd SR konštatuje, že súdy oboch stupňov prehliadli, že ustanovenie § 296 ods. 1 Tr.zák., ktoré je zara- dené v tretej časti o prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 140/1961 Zb., sa týka iba výkonu trestov právoplatne uložených pred účinnosťou tohto zákona, t.j. pred 1. januárom 1962. Táto úprava vyjadrila, že sa nesmú vykonávať tresty uložené v uvedenom období za činy, ktoré už podľa Trestného zákona z roku 1961 prestali zakladať trestnoprávnu zodpovednosť. Uvedené prechodné ustanovenie nemá účinky do budúcnosti a nemožno ho preto aplikovať na prípady odsúdení po 1. januári 1962. Je to zrejmé tiež z toho, že pri novelizácii Trestného zákona z roku 1961 uskutočnenej zákonom č. 175/1990 Zb., ktorým došlo k zrušeniu viacerých ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, upravujúcich skutkové podstaty trestných činov, riešil článok II. citovanej novely otázku výkonu trestov uložených za činy, ktoré podľa novelizácie už nezakladali trestnoprávnu zodpovednosť. Táto špeciálna úprava na rozdiel od úpravy podľa § 296 ods. 1 Tr.zák. sa týkala len trestov odňatia slobody, nie však aj iných trestov.
Kedže novelizácia Trestného zákona uskutočnená zákonom Národnej rady SR č. 248/1994 Z.z. neobsahuje v časti o prechodných usta-
Č. 5
noveniach úpravu, podľa ktorej nie je možné vykonať tresty, prípadne len niektoré z nich, za trestné činy, ktoré už trestnú zodpovednosť nezakladajú, neprichádza do úvahy rozhodovanie o tom, že obvinený uložený trest nevykoná a to napriek tomu, že novelizácia Trestného poriadku uskutočnená zákonom č. 247/1994 Z.z. upravuje postup pri rozhodovaní o uvedenej otázke. Ide totiž o úpravu procesného charakteru, ktorú možno uplatňovať len vtedy, keď to umožňujú ustanovenia trestného práva hmotného.