Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
818598138402fff062a426cb774da74419f9b2330c92b4bf010927e12ac9e443.pdf
PDF · 9.84 MB
No categories available
7 Obdo V 20/94
Legal thesis Official
Projekt ozdravenia schválený schôdzou veriteľov, podľa ktorého veritelia odstupujú od penalizácie, majetkových sankcií, zmluvných pokút a úroku z omeškania za uplynulé roky a po dobu trvania projektu, nie je dohodou medzi veriteľmi a dlžníkom o nevymáhaní dlhu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 1995 sp. zn. 7 Obdo V 20/94.)
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. 11. 1993, č.k. 33 Cb 1483/92-28, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3283 Sk istiny a 1505 Sk náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalovaný faktúru žalobcu č. 13927 z 3. 10. 1991 na 54 721 Sk zaplatil s omeškaním. Za omeškanie so zaplatením faktúry za obdobie od 18. 10. 1991 do 15. 2. 1992 vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie vyúčtovaného poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hosp. zák., v sume 3283 Sk. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by jeho záväzok zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania, zaplatenie ktorého je predmetom sporu, zanikol niektorým zo spôsobov uvedených v Hosp. zák. Žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok a schôdza veriteľov 19. 3. 1993 schválila projekt ozdravenia, v ktorom je okrem iného obsiahnutý záväzok všetkých veriteľov, že odstupujú od penalizácie za rok 1993, za roky predchádzajúce a počas trvania projektu ozdravenia za záväzky, ktoré sú prílohou projektu ozdravenia. Žalobca súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá, z čoho je zrejmé, že od vymáhania poplatku z omeškania neupustil. Takýto prejav vôle žalobcu nemôže byť nahradený opatrením v projekte ozdravenia, schváleným schôdzou veriteľov, a preto žalobe vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), na odvolanie žalovaného rozsudkom z 5. 5. 1994, č.k. 4 Obo 87/94-48 napadnuté rozhodnutie potvrdil a pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného význa
mu. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry a žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy (§ 378 ods. 1 Hosp. zák.) a žalovanému povinnosť poplatok zaplatiť. Ide o právo vyplývajúce z právneho vzťahu vzniknutého pred 1. 1. 1992 a podľa prechodných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 763 ods. 1) sa toto právo riadi príslušnými ustanoveniami Hosp. zák. Povinnosť zo záväzku môže zaniknúť preto spôsobom predpokladaným Hosp. zák., iný spôsob zániku záväzku je možný, len ak by tak stanovil iný všeobecne záväzný právny predpis.
Niektoré ustanovenia o spôsobe zániku záväzkov obsahuje aj Zákon o konkurze a vyrovnani (zákon č. 328/1991 Zb., v znení zákona č. 122/1993 Z.z.). Podanie návrhu na dohodovanie, začatie dohodovania súdom bez návrhu, ani schválenie projektu ozdravenia schôdzou tuzemských veriteľov (§ 4 ods. 1, § 4a ods. 1, ods. 3, § 4f Zákona o konkurze a vyrovnani) nespôsobuje zánik ktoréhokoľvek záväzku dlžníka alebo jeho časti. Zákon o konkurze a vyrovnani nemá ustanovenie, ktoré by ustanovilo, že začatie konania alebo schválenia projektu ozdravenia má účinky vyhlásenia konkurzu, predpokladané v ustanovení § 14 ods. 1 písm. d) a e).
K zániku záväzku nedochádza ani v prípade potvrdenia vyrovnania alebo núteného vyrovnania. K zániku časti záväzku dochádza až splnením povinnosti podľa vyrovnania alebo núteného vyrovnania. Voči žalovanému nebol vyhlásený konkurz ani nebolo potvrdené vyrovnanie. Aplikácia žiadneho z uvedených ustanovení Zákona o konkurze a vyrovnani preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy.
Zánik záväzku, alebo nemožnosť jeho súdneho uplatnenia nevyplýva ani z ustanovení § 4e ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnani. Podľa tohto ustanovenia rada veriteľov udeľuje dlžníkovi súhlas na nakladanie s majetkom. Neznamená to však, že by súhlas alebo nesúhlas rady veriteľov mal vplyv na existenciu záväzku alebo právo veriteľa uplatňovať svoju pohľadávku v súdnom konaní.
Ustanovenie § 125 ods. 1 Hosp. zák. umožňuje podnikateľom, aby sa dohodli o zrušení záväzku. Ustanovenie § 141 Hosp. zák. dáva oprávnenému právo a nie povinnosť požadovať od povinného majetkovú sankciu. Rozhodnutie o tom, či oprávnený prístúpi na zrušenie záväzku alebo upustí od požadovania majetkovej sankcie, na zaplate-
nie ktorej mu vzniklo právo, je ponechaný jeho vôli. Prejav jeho vůle nemůže být nahradený prejavom vůle nikoho iného.
Zo žiadneho ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnání nemožno vyvodit, že uznesenie prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných na schůzku veriteľov v dohodovacom konaní (§ 4a ods. 6) má za následok zánik práva niektorého veriteľa, niektorého druhu záväzkov dlžníka alebo zánik možnosti domáhať sa plnenia záväzku voči dlžníkovi v súdnom konaní.
Žalobcovi nepochybne vzniklo právo na zaplatenie poplatku z omeškania a žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca tohto práva vzdal, hoci aj tým, že na schůzku veriteľov vyjadril súhlas s uznesením, podľa ktorého sa veritelia takéhoto práva vzdávajú. Jeho súhlas alebo prejav smerujúci ku vzdaniu sa práva, nemohol byť nahradený súhlasom iných veriteľov, a to ani v prípade, že tvorili nadpolovičnú väčšinu prítomných na schůzku veriteľov.
Otázka účinkov dohodovacieho konania a schválenia projektu ozdravenia na práva jednotlivých veriteľov doposiaľ nebola riešená. Jej vyriešenie po právnej stránke má zásadný význam, a preto odvolací súd vyslovil, že dovolanie pripušťa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný podľa § 238 ods. 2 písm. a) O.s.p. dovolanie. Poukazoval, že účelom Zákona o konkurze a vyrovnání je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka a cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyriešiť úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadávok. Schůzka veriteľov podľa § 4a ods. 5 písm. b) Zákona o konkurze a vyrovnání schvaľuje projekt ozdravenia. Pokiaľ teda schůzka veriteľov v súlade s § 4a ods. 6 Zákona o konkurze a vyrovnání schváli projekt ozdravenia, prijaté uznesenie schůzku veriteľov zaväzuje všetkých, a to i neprítomných, resp. prítomných a nesúhlasiacich veriteľov. Zástupca žalobcu sa na schůzku veriteľov konanej 19. 9. 1993 zúčastnil pod poradovým číslom 449. Všetci veritelia boli na schůzku veriteľov pozvaní, regulérnosť jej priebehu osvedčil notár, ktorý osvedčil aj tú právnu skutočnosť, že bol schválený projekt ozdravenia spolu so záväzkom všetkých veriteľov o odstúpení od penalizácie, čiže projekt ozdravenia bol schválený v intenciách zákona. Obsah projektu ozdravenia je v Zákone o konkurze a vyrovnání (§ 4f ods. 3) uvedený iba demonštratívne, teda môže v sebe obsiahnuť aj iné druhy problémov, ktoré vyššie uvedená právna úprava neuvádza, nemôžu však byť preater legem a pochopi
teľne contra legem. Nemôže preto súhlasiť so záverom, že schválenie projektu ozdravenia schôdzou tuzemských veriteľov nie je dohodou všetkých veriteľov na jednej strane a s dlžníkom na druhej strane o zrušení záväzku – odpustení dlhu. Záväzok veriteľov o odstúpení od penalizácie za rok 1993, za roky predchádzajúce a počas trvania projektu ozdravenia obsiahnutý v schválenom projekte ozdravenia schôdzou veriteľov považuje preto za dohodu v zmysle § 125 ods. 1 Hosp. zák. Uplatňovanie práva ktoréhokoľvek z veriteľov mimo projektu ozdravenia nezodpovedá rovnakému postaveniu ostatných veriteľov a prieči sa i cieľu celého dohodovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 10a ods. 2 O.s.p. preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a podľa § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie žalovaného zamietol, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.
Z odôvodnenia:
Predmetom sporu bolo zaplatenie 3283 Sk za omeškanie žalovaného so zaplatením faktúry č. 13927 z 3. 10. 1991 na sumu 54 721 Kčs za obdobie omeškania od 18. 10. 1991 do 15. 2. 1992.
Podľa § 124 Hosp. zák. záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením orgánov hospodárskeho riadenia a rozhodnutím hospodárskej arbitráže, vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone alebo iných právnych predpisoch.
Podľa § 378 ods. 1 Hosp. zák., ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (alebo dokladu ju nahradzujúceho) alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok z omeškania 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa § 141 Hosp. zák., ak povinná organizácia riadne nesplní svoju povinnosť, môže oprávnená organizácia od nej požadovať dohodnutú majetkovú sankciu, a ak nie je dohodnutá, majetkovú sankciu podľa tohto zákona alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento prípad ustanovená.
V súlade s citovanými ustanoveniami žalobca využil svoje právo požadovať od žalovaného zaplatenie poplatku z omeškania.
Skutočnosť, že žalovaný faktúru včas nezaplatil, ani výška vyúčtovaného poplatku neboli medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaný
v lehote podľa § 142 Hosp. zák., vyúčtovaný poplatok z omeškania žalobcovi nezaplatil a ani mu neoznámil svoje námietky, v dôsledku čoho žalobca svoj nárok uplatnil voči žalovanému žalobou na súde.
V priebehu konania žalovaný predložil schválený projekt ozdravenia, podľa ktorého veritelia odstupujú od penalizácie za rok 1993, za roky predchádzajúce a počas trvania projektu ozdravenia za záväzky, ktoré mali byť špecifikované v prílohe tohto projektu. Na základe uvedeného žalovaný požadoval, aby súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Podľa § 129 ods. 1 Hosp. zák. povinnosť zo záväzku zaniká splnením. Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku, môžu sa tiež dohodnúť na tom, že jedna z nich požiada o rozhodnutie hospodársku arbitráž (§ 125 ods. 1 Hosp. zák.).
Základným dôvodom pre zmenu alebo zrušenie záväzku je preto dohoda organizácií, ako účastníkov hospodárskeho záväzkového vzťahu (§ 124 Hosp. zák.).
V prejednávanej veci sa žalobca so žalovaným na zrušení záväzku nedohodli, žalobca žalovanému pohľadávku neodpustil, v dôsledku čoho k zániku záväzku nedošlo.
Schôdza veriteľov zvolaná postupom podľa § 4a ods. 1 zákona č. 122/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnani nemôže preto odpustiť žalovanému ako dlžníkovi v dohodovacom konaní dlhy, či už niektorých alebo všetkých veriteľov, pretože nemôže byť účastníkom záväzkových vzťahov, z ktorých dlhy vznikli, a preto nemôže dôjsť k zániku záväzkov medzi veriteľmi a dlžníkom podľa hmotného práva.
Projekt ozdravenia schválený schôdzou veriteľov, podľa ktorého všetci veritelia odstupujú od penalizácie za roky predchádzajúce a počas trvania projektu ozdravenia, nie je dohodou medzi konkrétnymi veriteľmi a dlžníkom o odpustení dlhu, pretože k uzavretiu dohody o odpustení dlhu medzi veriteľmi a dlžníkom nedochádza.