Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4 Obdo 1/95-87

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Účastníci obchodného záväzkového vzťahu zmluvy o budúcej zmluve sa môžu v tejto zmluve dohodnúť, že obsah budúcej zmluvy môžu

určil len zmluvné strany. Takáto dohoda je platná a má prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami .

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 1995, sp. zn. -87.)

Okresný súd v Trebišove rozsudkom z 30. marca 1994, č. k. -40, vyhovel žalobe a určil obsah zmluvy o dielo „Združená výstavba predajní a služieb“ v zmysle návrhu zmluvy o dielo, ktorou sa obaja zaviazali na základe objednávky objednávateľa a projektu stavby uzavrieť zmluvu o dielo. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle nezanikol, preto žalovanému podľa citovaného ustanovenia vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Uviedol skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa nedostatočne zistil a poukázal na ust. a na to, že záväzok uzavrieť zmluvu o dielo zanikol na základe zmien okolností na strane žalovaného, a preto nie je možné od neho žiadať, aby túto zmluvu uzavrel.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy sa účastníci v bode 4.2. dohodli na tom, že obsah zmluvy o dielo určia zmluvné strany. Touto dohodou sa účastníci odchýlili od ust. , ktoré umožňuje, aby obsah zmluvy na návrh oprávnenej strany určil súd. Nakoľko uvedenú dohodu pripušťa ust. , žalobe nebolo možné vyhovieť.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal voči záveru súdu, že by dohodou v bode 4.2. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán stratila možnosť na postup podľa . Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavierania zmluvy podľa ešte nemohlo byť známe, že jedna zo strán bezdôvodne odmietne zmluvu podpísať a práve pre takýto prípad je potrebný postup podľa . Okrem toho žalovaný zmenu okolností, o ktoré sa v konaní opiera, vedel už v apríli

76 213

1992, avšak bez zbytočného odkladu ich žalobcovi neoznámil. Urobil tak až 12. augusta 1993. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a že je v tejto veci prípustné ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.

Z odôvodnenia:

Ustanovenie taxatívne vypočítava kogentné ustanovenie, obsiahnuté v tretej časti . Ostatné ustanovenia môžu byť zmluvou vylúčené alebo pozmenené, aj keď to výslovne neuvádza. Z ustanovení upravujúcich zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy (diel IV tretej časti ) má kogentný charakter iba ustanovenie . V prejednávanej veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá podľa 6. apríla 1992 zmluva o uzavretí budúcej zmluvy. V bode 4.2. tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že obsah budúcej zmluvy o dielo môžu určiť len zmluvné strany. Z tohto bodu zmluvy je zrejmé, že účastníci vzájomnou dohodou vylúčili postup podľa ust. a to, aby obsah zmluvy o dielo určil súd. Takáto dohoda je platná a má prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami . Nemožno prisvedčiť názoru dovolateľa, že znenie bodu 4.2. zmluvy bez ďalšieho nezbavuje účastníkov zmluvy práva, aby sa so žalobou o určenie obsahu budúcej zmluvy obrátili na súd. Z gramatického výkladu spornej časti zmluvy, v ktorej je použité slovo „len“, vyplýva, že zmluva pripušťa jediný spôsob určenia obsahu budúcej zmluvy, a to určenie obsahu jej účastníkmi. Znamená to, že všetky ostatné spôsoby určenia obsahu budúcej zmluvy, ktoré predpokladá ust. (určenie obsahu zmluvy treťou osobou alebo súdom), účastníci zmluvne vylúčili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ostatné námietky účastníkov sú pre posúdenie veci právne bezvýznamné. Odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol, rozhodol preto vecne správne. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal z toho istého skutkového

stavu, ale dospel k inému právnemu záveru, čím došlo k pochybeniu a nesprávnemu rozhodnutiu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ustanovenia zamietol.