Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
818598138402fff062a426cb774da74419f9b2330c92b4bf010927e12ac9e443.pdf
PDF · 9.84 MB
No categories available
4 Obdo 6/94
Legal thesis Official
Súd nariadi výkon rozhodnutia aj keď bol návrh podaný proti inej osobe, než ktorá bola v rozhodnutí uvedená ako povinná, ak je preukázané, že na ňu prešla povinnosť z rozhodnutia.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 1995, sp. zn. 4 Obdo 6/94.)
Obvodný súd Košice 1 uznesením z 21. septembra 1993 zastavil konanie o výkon rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že opráv-
nený v súdom určenej lehote nedoplnil návrh listinnými dôkazmi o prechode povinností podľa § 256 O.s.p., pričom o následkoch bol v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. poučený.
Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a pokračovať v konaní. V dovolaní uviedol, že v lehote danej súdom 31. augusta 1993 upresnil označenie povinného, avšak listinné dôkazy o prechode záväzkov nemá možnosť predložiť. Poukázal na to, že povinný nezanikol likvidáciou. Došlo u neho len k organizačným zmenám a k zmene názvu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením z 30. novembra 1993 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia nie je rozhodujúce, že oprávnený nevie požadovaný doklad predložiť súdu, ale to, že v stanovenej lehote ho súdu nezaslal.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V dovolaní uviedol, že povinné S. m. z., štátny podnik K. nezanikli likvidáciou. Nebol preto ani dôvod na preukazovanie práva listinným dôkazom, pretože prechod práv a záväzkov na preberajúce subjekty vyplýva priamo zo zákona o štátnom podniku. Poukázal na to, že na výzvu súdu prvého stupňa upravil označenie povinného na M. s., štátny podnik K.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie po zistení, že dovolanie je včas podané (§ 240 ods. 1 O.s.p.), a že je prípustné (§ 237 písm. f) O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že uvedené uznesenia nie sú správne.
Z odôvodnenia:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).
Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný alebo v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť z rozhodnutia (§ 256 ods. 1 O.s.p.).
Oprávnený návrhom podaným na súd 24. mája 1993 žiadal výkon platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach č. k. 18 Rob 402/92-4 z 30. decembra 1992, ktorý má účinky právoplatného rozsudku. Platobný rozkaz bol vydaný proti štátnemu podniku S. m. z. v K. Oprávnený žiadal výkon rozhodnutia odpísaním z účtu povinného v peňažnom ústave.
Obvodný súd Košice 2 uznesením z 30. júla 1993 vyzval oprávneného, aby do 7 dní doplnil návrh a súdu predložil listinný dôkaz podľa § 256 O.s.p. o tom, že práva a povinnosti povinného prešli na novovzniknutý podnik, pretože S. m. p., štátny podnik K. boli zlikvidované.
Oprávnený podaním z 31. augusta 1993 súdu prvého stupňa oznámil, že správne má byť za povinného označený M. s., štátny podnik K. Súčasne oznámil, že nedošlo k likvidácii povinného, ale k jeho rozdeleniu. Listinu o prechode povinností na novozaložený podnik predložiť nemôže, ale prechod vyplýva z platného právneho poriadku.
I keď z obsahu spisu nie je zrejmé, ako súdy zistili, že štátny podnik, ktorý je v návrhu označený ako povinný, zanikol, znenie výzvy súdu z 30. júla 1993 naznačuje, že sa tak stalo 31. decembra 1992. Znamenalo by to, že v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia už povinný označený v návrhu neexistoval. Nemal teda spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený však podaním z 31. augusta 1993 reagujúc na výzvu súdu túto vadu odstránil tým, že označenie povinného zmenil a žiadal, aby sa výkon rozhodnutia nariadil proti M. s., štátny podnik K., ktorý je právnym nástupcom pôvodného povinného, na ktorého prešiel záväzok, ktorý má byť predmetom výkonu rozhodnutia.
Po takto upravenom návrhu mal návrh na výkon rozhodnutia všetky náležitosti vyžadované ust. § 42 ods. 3 a § 261 ods. 1 O.s.p. Nebol to nedostatok podmienok konania, a preto ani dôvod na zastavenie konania podľa § 43 ods. 2 a § 104 ods. 1 O.s.p.
Ak súdy pri rozhodovaní dospeli k záveru, že návrh na výkon rozhodnutia bol podaný proti osobe, ktorej nesvedčí povinnosť stanovená rozhodnutím, ktorého výkon sa navrhuje, bolo potrebné návrh na výkon rozhodnutia zamietnuť.
Dovolací súd však upozorňuje, že ust. § 256 ods. 1 O.s.p. ustanovuje, že proti inému, ako je v rozhodnutí uvedený ako povinný, je možné výkon rozhodnutia nariadiť, len ak je preukázané, že na neho prešla
povinnosť z rozhodnutia. Ustanovenie § 256 ods. 2 stanovuje dôkazné prostriedky, ktorými je možné prechod práva alebo povinnosti z vykonávaného rozhodnutia preukázať. Neznamená to však, že podmienka stanovená v ust. § 256 ods. 1 O.s.p. bude splnená len vtedy, ak listinu predloží oprávnený.
Obsah spisu nasvedčuje, že v rozhodnutí označený povinný zanikol rozdelením. V takom prípade jeho majetok a záväzky prešli na preberajúce podniky v rozsahu určenom zakladateľom (§ 14 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku). Rozhodnutie zakladateľa oprávnený nemá a pravdepodobne nemá ani možnosť si ho zadovážiť. Zadováženie listiny alebo overenie tvrdenia oprávneného, že povinnosť z rozhodnutia prešla na štátny podnik M. s., je v možnostiach súdu a to o to viac, že súd výkonu rozhodnutia je v tomto prípade zároveň súdom, ktorý vedie obchodný register, v ktorom bol zapísaný pôvodný povinný a je zapísaný i jeho nástupca.
Poučenie, ktoré dal oprávnenému súd prvého stupňa vo výzve 30. júla 1993 navyše nie je správne. Uvádza sa v ňom, že povinný bol zlikvidovaný, a preto má oprávnený oznámiť, na koho prešli jeho práva a povinnosti. K zániku podniku likvidáciou však dochádza len vtedy, ak jeho práva a povinnosti neprechádzajú na právneho nástupcu. Ak štátny podnik zanikol po likvidácii, jeho práva a povinnosti na nikoho neprešli a oprávnený by v takom prípade nemohol právneho nástupcu povinného súdu oznámiť.
Súd prvého stupňa konanie zastavil, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky ustanovené v § 104 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd nesprávne rozhodnutie potvrdil. Takýmto postupom oboch súdov, ktoré sa návrhom na výkon rozhodnutia vecne nezaoberali, bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom. V konaní pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom došlo tým k vade uvedenej v § 237 písm. f) O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243b ods. 1, ods. 2 O.s.p. zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil Obvodnému súdu Košice 1 na ďalšie konanie.