Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
818598138402fff062a426cb774da74419f9b2330c92b4bf010927e12ac9e443.pdf
PDF · 9.84 MB
No categories available
4 Obo 44/95
Legal thesis Official
V konání na súdoch Slovenskej republiky môžu štátni občania Českej republiky i právnické osoby so sídlom v Českej republike platíť súdny poplatok, neprevyšujúci 5000 Sk kolkovými známkami Slovenskej republiky.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 1995, sp. zn. 4 Obo 44/95.)
Metský súd uznesením zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca na výzvu súdu v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok prevodným príkazom. Poukázal na ust. § 9 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého žalobca ako cudzinec nemôže platiť súdne poplatky kolkovými známkami.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že nebol v zmysle § 5 O.s.p. poučený o spôsobe platenia súdneho poplatku. Nie je známa okolnosť, ktorá by vylučovala možnosť, aby poplatok za návrh na začatie konania pred slovenským súdom platil kolkovými známkami Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 2 a 3 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci z 29. októbra 1992.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
Z odôvodnenia:
Ak je poplatníkom navrhovateľ, podaním návrhu mu podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 150/1993 Z.z. a č. 85/1994 Z.z. poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za ktorého výkon sa poplatok vyberá. Ak neprevyšuje 5000 Sk, môže sa platiť kolkovými známkami, to sa nevzťahuje na cudzincov.
Žalobca je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, teda cudzincom. Pretože má sídlo v Českej republike, vztahuje sa na neho Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992, oznámená pod číslom 193/1993 Z.z.
Podľa čl. 1 ods. 2 zmluvy štátní občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany, pôsobiace v občianskych a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátní občania druhej zmluvnej strany.
Ustanovenia tejto zmluvy o štátnych občanoch zmluvných strán sa vztahujú primerane aj na právnické osoby, zriadené podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán, ktoré majú sídlo na území niektorej zo zmluvných strán (článok 1 ods. 3 zmluvy).
Podľa článku 12 ods. 1 zmluvy sa priznávajú štátnym občanom alebo právnickým osobám na území druhej zmluvnej strany aj ďalšie výhody týkajúce sa poplatkov za rovnakých podmienok ako vlastným občanom.
Určenie spôsobu, akým sa môže platiť súdny poplatok za žalobu je zároveň určením podmienok, za akých sa môžu občania obracať na súd a vykonávať procesné úkony. Ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poskytuje poplatníkom s bydliskom či sídlom v Slovenskej republike určitú výhodu tým, že okrem platenia poplatkov na účet súdu si môžu zvolit spôsob, ktorý je spravidla jednoduchší – zaplatiť ho v kolkových známkach.
Podľa citovaných ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, rovnaké výhody používajú štátní občania Českej republiky i právnické osoby so sídlom v Českej republike. Súdny poplatok neprevyšujúci 5000 Sk môžu preto aj oni platiť v kolkových známkach.
Súd prvého stupňa pochybil, ak poplatok, ktorý žalobca zaplatil v slovenských kolkových známkach, nepovažoval za riadne zaplatený. Rozhodol nesprávne, keď konanie zastavil, hoci žalobca súdny poplatok zaplatil.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.