Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
ca28008929b425b3123a6acc9b91b93a6475e8ee83971695cd912fe0c12b7439.pdf
PDF · 9.51 MB
No categories available
2 So 67/94
Legal thesis Official
Za dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 150 O.s.p.) treba považovať prípad, keď dokazovanie posudkom znalca nebolo vo veci dôchodkového zabezpečenia vykonané na žiadosť navrhovateľa, ale bolo vyvolané potrebou odstrániť rozpory medzi rozdielnymi závermi posudkových komisií.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 1994, 2 So 67/94.)
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie bývalého Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave z 29. marca 1988, ktorým bol navrhovateľovi odňatý invalidný dôchodok od 8. mája 1988 a súčasne mu bol od uvedeného dňa priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Po doplnení a vyhodnotení dokazovania krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne, lebo v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je od roku 1988 už len čiastočne invalidný. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že navrhovateľ podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania nemá a odporca sa náhrady trov konania vzdal. S poukazom na výsledok konania a ust. § 148 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľovi zaplatiť na účet krajského súdu 810 Sk náhrady trov konania štátu, ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny znalcovi MUDr. M. T. preddavkovo zo štátnych peňazí.
Navrhovateľ sa v odvolaní domáhal zmeny uvedeného rozsudku krajského súdu a vyslovenia záveru, že mu invalidný dôchodok naďalej patrí, lebo jeho zdravotný stav nie je ustálený, výsledky pečených
testov sú kolísavé a vysoko nad normu. Doporučenú fyzicky nenáročnú prácu, diétne stravovanie a pracovnú dobu, ktorá by nenarušila jeho životný režim, mu nie je žiaden zamestnávateľ schopný zabezpečiť. Namietal tiež, že celý prípad rozhodol odporca svojou posudkovou komisiou, a nie súd. Nespokojnosť vyjadriť s rozhodnutím aj pokiaľ mu bolo uložené zaplatiť náhradu za znalecký posudok, ktorý vyznel v jeho prospech, avšak súd ho nebral na vedomie.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok ako i predchádzajúce mu konanie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno v plnom rozsahu vyhovieť.
Z odôvodnenia:
V priebehu súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľa opakovane posudzovaný viacerými posudkovými komisiami sociálneho zabezpečenia a znalcom internistom, pričom ich závery, najmä pokiaľ išlo o hodnotenie vplyvu zdravotného poškodenia navrhovateľa na jeho pracovnú schopnosť, neboli jednotné. Dokazovaním doplneným prvostupňovým súdom po zrušení jeho rozsudku z 12. februára 1993 uznesením Najvyššieho súdu z 27. mája 1993 boli skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odňatia invalidného dôchodku navrhovateľovi náležite ozrejmené.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia vo vzťahu k pracovnej schopnosti vo veciach dôchodkového zabezpečenia vyžaduje odborné lekárske znalosti a zákonom je zverené posudkovým komisiám sociálneho zabezpečenia (§ 118 zák. č. 100/1988 Zb.), a to aj na účely súdneho konania (§ 14 písm. b) zákona SNR číslo 543/1990 Zb.). Nepochybil preto krajský súd, keď skutočnosti rozhodné pre posúdenie odborných medicínskych otázok ozrejmoval aj znaleckými posudkami vyhotovenými posudkovými komisiami sociálneho zabezpečenia a keď po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ktorým právny predchodca odporcu navrhovateľovi invalidný dôchodok od 8. mája 1988 odňal, je správne.
Navrhovateľ ani v odvolaní nové závažné skutočnosti ohľadne svojho zdravotného stavu, ktoré by v doterajšom konaní neboli známe a zohľadnené, neuvádza. Odvolací súd preto rozsudok krajského
súdu vo veci samej ako správny potvrdil (§ 219 O.s.p.). Rovnako ako vecne správny potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania účastníkov, lebo ak navrhovateľ nemal v konaní úspech ani čiastočný, nebolo mu možné priznať náhradu trov konania proti odporcovi (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd ale podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania štátu a vyslovil, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Trovy štátu vznikli vyplatením znaleckej odmeny 810 Sk znalcovi MUDr. M. T. zo štátnych peňazí, keď prvostupňový súd zloženie pred-davku na trovy dôkazu navrhovateľovi neuložil.
Občiansky súdny poriadok v piatej časti upravujúcej správne súdnictvo osobitné ustanovenia o práve štátu na náhradu trov konania neobsahuje. Je preto potrebné podľa § 246c O.s.p. na riešenie tejto otázky použiť primerane ustanovenia tretej časti tohto zákona.
Aj keď podľa § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, nemusí mu súd výnimočne náhradu trov konania priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 O.s.p.).
Dokazovanie posudkom znalca nebolo vykonané na žiadosť navrhovateľa, ale bolo vyvolané potrebou odstrániť rozpory medzi posudkovými závermi troch posudkových komisií, z ktorých každá odlišne hodnotila zdravotné poškodenie navrhovateľa vo vzťahu k jeho schopnosti vykonávať sústavné zamestnanie. Túto skutočnosť odvolací súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania štátu podľa § 150 O.s.p.