Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
ca28008929b425b3123a6acc9b91b93a6475e8ee83971695cd912fe0c12b7439.pdf
PDF · 9.51 MB
No categories available
1 So 67/94
Legal thesis Official
Občan určený rozhodnutím podľa ust. § 102 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení x) za osobitného príjemcu dávky dôchodkového zabezpečenia nie je iba na základe tohto ustanovenia oprávnený aj na zastupovanie dôchodcu ako jeho zákonný zástupca (§ 26 a nasl. Obč. zák.).
x) úplné znenie zákona pozri pod č. 50/1995 Z. z.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 1994, 1 So 67/94.)
Bývalá Národná poisťovňa rozhodnutím z 30. apríla 1993 zamietla žiadosť navrhovateľky o ďalšie zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, lebo z posudku o vplyvu jej zdravotného poškodenia na úkony seba-obslužnosti vydaného v správnom konaní 20. apríla 1993 zistila, že navrhovateľka je nadálej len čiastočne bezvládna.
Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh navrhovateľky preskúmal uvedené rozhodnutie a napadnutým rozsudkom ho ako zákonné potvrdil. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na výsledky doplneného dokazovania, vyplývajúce najmä z ním zadováženého posudku, vypracovaného posudkovou komisiou vyššieho stupňa 14. septembra 1993. Na tomto podklade si osvojil záver zhodný s odporkyňou, že navrhovateľka pre požadované ďalšie zvýšenie dôchodku z titulu vyššieho stupňa bezvládnosti podmienky nesplňa.
Včas podaným odvolaním proti rozsudku krajského súdu sa navrhovateľka domáhala jeho zmeny a vyhovenia pôvodnému návrhu. V odvolaní uviedla, že jej zdravotný stav sa medzičasom ešte viac zhoršil a podmieňuje jej odkázanosť na pomoc aj pri chôdzi a výkone fyziologickej potreby.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhla rozsudok krajského súdu potvrdit.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po prejednaní odvolania a preskúmaní doterajšieho konania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia:
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania musí prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Jednou z podmienok konania, ak pred súdom namiesto účastníka vystupuje iná osoba, je preukázanie jej oprávnenia na zastupovanie. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, súd síce podľa § 104 ods. 3 O.s.p. môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým ho končí.
Podľa zásad vyplývajúcich z uvedených ustanovení krajský súd nepostupoval. V doterajšom konaní nevenoval žiadnu pozornosť zastúpeniu navrhovateľky napriek tomu, že sama v ňom nevystupovala a od
jeho začiatku v jej mene konala dcéra, určená rozhodnutím (§ 15 písm. a) č. 20 zákona SNR č. 543/1990 Zb. v platnom znení) za príjemkyňu dávky podľa § 102 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Hoci u navrhovateľky už pri priznaní zvýšenia dôchodku pre čiastočnú bezvládnosť v roku 1990 boli zistené okrem iného aj dementné zmeny a označené rozhodnutie vydané podľa predpisov o sociálnom zabezpečení nezakladalo oprávnenie pre dcéru na konanie v jej mene, súd neskúmal, či v dôsledku uvedeného postihnutia, jeho vývinu a intenzity sa navrhovateľka nestala procesne nespôsobilou, takže si neujasnil ani možný spôsob jej zastúpenia (buď na základe plnej moci alebo ustanovením jej procesného opatrovníka podľa § 29 O.s.p., pokiaľ nedošlo ku konaniu podľa § 186 a nasl. O.s.p.).
V následnom konaní bude preto úlohou krajského súdu, aby odstránil vytýkaný nedostatok v doterajšom postupe a s ohľadom na skutočnosti uvádzané dcérou navrhovateľky už v prvostupňovom konaní po vydaní posudku zo 14. septembra 1993 a potom i v odvolaní, týkajúce sa zhoršenia zdravotného stavu, jeho vývinu ako aj vplyvu na úkony sebaobslužnosti, dokazovanie tiež doplnil.