Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
ca28008929b425b3123a6acc9b91b93a6475e8ee83971695cd912fe0c12b7439.pdf
PDF · 9.51 MB
No categories available
2 So 20/94
Legal thesis Official
Za sezónne a kampaňové práce sa na účely nemocenského poistenia zamestnancov (§ 2 písm. d) zákona č. 54/1956 Zb.,*) § 10 ods. 2 vyhlášky č. 165/1979 Zb.) považuje i činnosť spočívajúca vo vykupovaní ovocia od súkromných pestovateľov na kopaniciach.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. júla 1994, 2 So 20/94.)
Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom z 11. 9. 1992 potvrdil rozhodnutie právneho predchodcu odporkyne z 10. 6. 1991, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o pomerný starobný dôchodok, potom čo sa po vykonanom dokazovaní stotožnil so záverom predchodcu odporkyne, že navrhovateľka nesplnila podmienku pre priznanie nároku – dobu zamestnania 20 rokov.
Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. 2. 1993 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nutnosti preskúmať zákonnosť novovydaného rozhodnutia predchodcu odporkyne z 9. 12. 1992, najmä z hľadiska správnosti zápočtu dôb zamestnania navrhovateľky ako sezónnej vykupovačky ovocia v š.p. Z. Upozornil aj na rozpor medzi evidenčnými listami a potvrdením bývalého zamestnávateľa z 19. 4. 1991, ktorý navrhol odstrániť prípadným výsluchom pracovníčky H., ktorá ho vyhotovila.
Krajský súd po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, že i v prípade zohľadnenia navrhovateľkou uvádzanej doby zamestnania by táto predstavovala len 18 rokov a 100 dní, čo nepostačuje
*) úplné znenie zákona pozri pod č. 42/1995 Z. z.
k naplneniu zákonnej podmienky, a preto zamietajúce rozhodnutie potvrdil.
Vo včas podanom odvolaní navrhovateľka spochybňovala záver súdu a najmä správnosť jeho výpočtu odpracovanej doby. Namietala, že súd nevzal do úvahy obsah potvrdenia Š. v T. vykazujúceho jej ďalšiu pracovnú aktivitu v rokoch 1965 až 1976, hoci túto zohľadnil aj odporca vo svojom zmeňujúcim rozhodnutí. Súdu tiež vytkla, že vykupovanie ovocia nesprávne klasifikoval ako nepoľnohospodársku činnosť, na ktorú sa nevztahuje ustanovenie § 40 vyhl. č. 149/1988 Zb., hoci podľa jej názoru išlo zjavne o sezónne, resp. kampaňové akcie, čo malo byť zohľadnené.
Odporkyňa nepovažovala vznesené námietky za opodstatnené a napadnutý rozsudok navrhla ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Odvolací súd vo svojom zrušujúcim uznesení upravil prvostupňový súd s ohľadom na pretrvávajúce rozpory, aby doplnil dokazovanie tak, aby čo najúplnejšie zistil rozsah pracovnej činnosti navrhovateľky. Za tým účelom navrhol vyžiadať si novú správu, resp. evidenčné listy o pracovnej činnosti navrhovateľky od jej bývalého zamestnávateľa š.p. Z., prípadne vypočuť ako svedkyňu pracovníčku, ktorá pôvodné potvrdenie z 19. 4. 1991 vyhotovila, na okolnosti, z akých podkladov pri jeho vyhotovení vychádzala.
Aj keď súd v nespornej snahe čo najúplnejšie ožrejmiť skutkový stav vypočul svedkov P., K., M., G., K. a S., ich neurčité výpovede, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, existujúce pochybnosti neodstránili. Za daných okolností je potom záver súdu o nesplnení požadovanej doby zamestnania aj po prípadnom započítaní všetkých navrhovaných rokov predčasný a nepresvedčivý. Nie je totiž zrejmé a súd to v odôvodnení neuviedol, ktoré obdobie pracovnej činnosti navrhovateľky považoval za preukázané, ktoré nie a najmä akým spôsobom odlišujúcim sa od odporkyne dospel k záveru, že odpracovala maximálne 18 rokov a 100 dní. Pochybnosti o správnosti prijateľho záveru vzbudzuje aj skutočnosť, že súd sa zrejme nevyporiadal s obsahom potvrdenia Š. v T. z 5. 10. 1992
o ďalšej vykázanej pracovnej činnosti navrhovateľky v konkrétnych obdobiach rokov 1965 až 1976, čo v prípade zohľadnenia mohlo mať nesporný vplyv na posúdenie dôvodnosti požadovaného nároku.
Napokon nebolo možné ponechať bez povšimnutia námietku navrhovateľky ohľadne klasifikácie vykonávanej činnosti vykupovača ovocia. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 165/1979 Zb. sa na účely nemocenského poistenia sezónnymi a kampaňovými prácami rozumejú práce vykonávané v poľnohospodárstve alebo lesníctve, pri ktorých je dočasne potrebný zvýšený počet pracovníkov a ktorých potreba a výkon sú svojou povahou časovo obmedzené na určité ročné obdobie alebo na určité dočasne trvajúce prírodné podmienky. Posudzujúc špecifický charakter a miesto výkonu konkrétnej časovo determinovanej činnosti navrhovateľky spočívajúcej vo vykupovaní poľnohospodárskych produktov (ovocia od súkromných pestovateľov), možno dospieť k záveru, že v danom prípade išlo o činnosť, akú má na mysli citované ustanovenie a navrhovateľku v súlade s tým možno považovať za sezónne (kampaňového) pracovníka pravidelne vykonávajúceho sezónne (kampaňové) práce na základe pracovného pomeru dojednaného na určitý čas vymedzený trvaním sezóny (kampane) alebo jej časti (§ 10 ods. 1 cit. vyhlášky) s následkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 40 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1, 2 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytknuté nedostatky, najmä ustáliť rozsah doby zamestnania navrhovateľky a preskúmať správnosť zápočtu doby zamestnania navrhovateľky ako sezónnej vykupovačky ovocia s ohľadom aj na ustanovenia § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 165/1979 Zb.