Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
ca28008929b425b3123a6acc9b91b93a6475e8ee83971695cd912fe0c12b7439.pdf
PDF · 9.51 MB
No categories available
1 So 140/94
Legal thesis Official
Štátna občianka USA s trvalým pobytom v USA nemá právo na sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení x) a nemožno jej preto priznať zákonný nárok na dôchodok podľa § 7 cit. zákona.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1995, 1 So 140/94.)
x) úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení pozri pod č. 50/1995 Z.z., ďalšie zmeny a doplnky v zákonoch č. 78/1995, 135/1995 a 137/1995 Z.z.
Bývalá Národná poisťovňa ako právny predchodca Sociálnej poisťovne rozhodnutím z 8. marca 1993 zamietla žiadosť o priznanie invalidného, prípadne čiastočného invalidného dôchodku v súvislosti s odbojovou činnosťou alebo väznením z dôvodu fašistickej perzekúcie, ktorú podala 27. októbra 1992 navrhovateľka ako americká štátna občianka s trvalým pobytom v USA. Svoje rozhodnutie odôvodnila stanoviskom Posudkovej komisie Regionálnej národnej poisťovne v P. z 2. februára 1993, ktorá vyslovila záver, že navrhovateľka nie je invalidná ani čiastočne invalidná.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, v ktorom namietala, že posudková komisia nezhodnotila správne jej nepriaznivý zdravotný stav, lebo nezohľadnila obsah všetkých jej zdravotných ťažkostí a následkov útrap vo väzení v čase fašistickej perzekúcie. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 20. decembra 1993 rozhodnutie z 8. marca 1993 potvrdil. Po doplnení dokazovania vyslovil právny názor, že navrhovateľka nesplnila zdravotnú podmienku pre priznanie invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, preto považoval za správne rozhodnutie odporkyne, ktorým jej žiadosť o invalidný, prípadne čiastočný invalidný dôchodok bola zamietnutá.
Vo svojom odvolaní z 21. apríla 1994 navrhovateľka opätovne namietala nedostatočné posúdenie jej zdravotného stavu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozsudok je vecne správny, aj keď nesprávne odôvodnený.
Z odôvodnenia:
V konaní o preskúmanie rozhodnutí o zákonných nárokoch dôchodkového zabezpečenia je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými do úvahy prichádzajúcimi zákonnými ustanoveniami. To v danej veci znamenalo posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik nárokov uplatnených v tomto konaní podľa predpisov Slovenskej republiky o sociálnom zabezpečení.
Dokazováním bolo zistené, že navrhovateľka je občiankou Spojených štátov amerických. Súčasne je držiteľkou potvrdenia, vydaného bývalým Federálnym ministerstvom obrany Českej a Slovenskej federatívnej republiky z 2. júla 1992, z ktorého vyplýva, že v čase od 1. marca 1944 do 30. apríla 1945 bola za nacistickej okupácie Československa väznená z dôvodov rasovej perzekúcie. Z dávkových spisov ani z tvrdení navrhovateľky nevyplýva, že by bola už v minulosti požiadaľkou dôchodku z bývalého československého alebo súčasného slovenského sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľka nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Z ustanovenia § 103 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení vyplýva, že na dávky a služby sociálneho zabezpečenia nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Toto obmedzenie neplatí, ak medzinárodná zmluva ustanovuje inak.
Navrhovateľka uplatnila svoj nárok na invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok) v čase účinnosti zákona číslo 100/1988 Zb. Jej dôchodkové nároky bolo preto potrebné posúdiť podľa slovenských právnych predpisov, lebo zmluva medzi USA a bývalým Československom ako právnym predchodcom Slovenskej republiky sa týkala len výplaty dôchodkov, a nie rozhodovania o ich priznávaní.
V systéme slovenského sociálneho zabezpečenia podľa § 1 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení sa právo na sociálne zabezpečenia podľa tohto zákona zaručuje všetkým občanom republiky, nie však všetkým fyzickým osobám. Cudzím štátnym občanom by preto bolo možné priznať dávky podľa zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení len v prípade, ak by takýto postup umožňovala medzinárodná zmluva alebo osobitné zákonné ustanovenie. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi Slovenskou republikou (ani jej právnym predchodcom) a USA zmluva obsahujúca ustanovenia o priznaní dôchodku občanom druhej zmluvnej strany uzavretá nebola, nemôže byť predmetom skúmania, či navrhovateľka ako cudzia štátna občianka bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky splnila osobitné podmienky pre poskytnutie invalidného, prípadne čiastočného invalidného dôchodku odbojára. Jej žiadosť o priznanie takéhoto dôchodku bolo preto potrebné zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že podľa slovenských právnych predpisov jej dôchodok nepatrí. Na tom nič nemení ani obsah zmluvy, uzavretej v r. 1968 medzi USA a býv. ČSSR, lebo tá nemá charakter všeobecného dohovoru o sociálnom
zabezpečení. Preto napriek skutočnosti, že odporkyňa a následne i súd prvého stupňa sa riadili nesprávnym právnym názorom a vykonali nadbytočné dokazovanie ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky, nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, ak potvrdil rozhodnutie odporkyne z 8. marca 1993, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o priznanie dôchodku zo slovenského sociálneho zabezpečenia.
Odvolací súd preto odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 O.s.p. potvrdil.