Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c78bc2e4fee3f07414487ebb61369f705a660619a8e69ea6d534299e2d3773aa.pdf
PDF · 11.78 MB
No categories available
4 Cdo 41/94
Legal thesis Official
Okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi tohto pomeru.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 1994, 4 Cdo 41/94.)
Žalobca sa návrhom podaným 21.11.1991 na obvodnom súde domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným zo 4.9.1991 podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a náhrady mzdy.
Obvodný súd Bratislava 2 rozsudkom z 11. 5. 1993 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1900 Sk trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom uvedené v zrušovacom prejave, ktorého sa dopustil tým, že 1., 2., 9., 13. a 16. 8. 1991 oneskorene prichádzal na pracovisko (spolu 6,20 pracovných hodín) a že 5., 7., 12. 8. 1991 a od 26. 8. 1991 neospravedlnene zameškal prácu. Z hľadiska intenzity považoval toto konanie žalobcu za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré oprávňovalo žalovaného okamžite zrušiť pracovný pomer so žalobcom podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.
Mestský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 1. 12. 1993 rozsudok obvodného súdu zmenil tak, že určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaným zo 4. 9. 1991 je neplatné. V časti o náhrade mzdy vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa mal za to, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo 4. 9. 1991 nebolo žalobcovi doručené v súlade s ust. § 266a Zák. práce do vlastných rúk, a preto je takýto zrušovací prejav podľa § 55 Zák. práce neplatný. List žalovaného zo 4. 10. 1991, ktorý žalobca prevzal 7. 10. 1991, považoval len za odpoveď na list žalobcu z 24. 9. 1991, ktorým vyjadril nesúhlas s okamžitým zrušením pracovného pomeru. I keď súčasťou tejto odpovede bolo aj okamžité zrušenie pracovného pomeru zo 4. 9. 1991, nešlo o opätovné doručenie tohto zrušovacieho prejavu a v tomto smere poukázal na obsah odpovede žalovaného. Z týchto dôvodov zmenil podľa § 220 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo 4. 9. 1991 vyhovel.
Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd posúdil otázku doručenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalobcovi v rozpore s ust. § 266a ods. 1 Zák. práce. Trval na tom, že žalobcovi bolo opätovne doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru zo 4. 9. 1991 do vlastných rúk 7. 10. 1991, z ktorej skutočnosti mal odvolací súd vychádzať.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd prejednal dovolanie, preskúmal rozsudok odvolacie-
ho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Žalovaná organizácia písomným prejavom zo 4. 9. 1991 okamžite zrušila so žalobcom pracovný pomer podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že v auguste 1991 oneskorene prichádzal na pracovisko (spolu 6,20 pracovných hodín) a neospravedlnene zameškal prácu v rozsahu 11 pracovných dní.
Podľa § 55 Zák. práce okamžité zrušenie pracovného pomeru musí organizácia i pracovník urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymezitiť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod nesmú dodatočne meniť.
Dovolací súd zistil, že odvolací súd pri posudzovaní platnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným zo 4. 9. 1991 z hľadiska ustanovenia § 55 Zák. práce postupoval správne. Je nesporné, že toto okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaný doručoval žalobcovi poštou a že uvedenú písomnosť prevzala 6. 9. 1991 iná osoba než žalobca, ktorému bola zásielka určená. V danom prípade šlo o písomnosť organizácie týkajúcu sa zániku pracovného pomeru a odvolací súd pri skúmaní splnenia podmienok jej doručenia správne vychádzal z ustanovenia § 266a ods. 1 Zák. práce a s jeho závermi sa dovolací súd stotožňuje. K platnému doručeniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným zo 4. 9. 1991 do vlastných rúk žalobcu nedošlo a tým nebola splnená povinnosť žalovanej organizácie vyplývajúca pre ňu z ust. § 266a ods. 1 Zák. práce z dôvodu, že predmetnú zásielku prevzala iná osoba než žalobca, ktorý bol jej adresátom. Doručenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (§ 55 Zák. práce). Nakoľko táto podmienka v danej veci splnená nebola, okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaným zo 4. 9. 1991 je, ako správne konštatuje odvolací súd, neplatné.
Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že v súvislosti s listom žalovaného zo 4. 10. 1991, ktorý žalobca prevzal 7. 10. 1991, nebolo opätovne žalobcovi doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru zo 4. 9. 1991, dovolací súd sa s jeho záverom stotožňuje. Z kontextu
predmetného listu žalovaného vyplýva, že žalovaný ním reaguje na písomný nesúhlas žalobcu s okamžitým zrušením pracovného pomeru zo 4. 9. 1991. Z obsahu tohto listu ďalej vyplýva, že žalovaný považuje skončenie pracovného pomeru so žalobcom okamžitým zrušením dňom 6. 9. 1991 na základe zrušovacieho prejavu zo 4. 9. 1991 za platné a len ako prílohu tohto listu mu zaslal aj rovnopis tohto okamžitého zrušenia pracovného pomeru spolu s dokladom o jeho doručení, reagujúc tak na jeho námietku, že zrušovací prejav mu nebol doručený. Preto tvrdenie žalovaného o skončení pracovného pomeru žalobcu okamžitým zrušením 7. 10. 1991, kedy bol žalobcovi doručený vyššie uvedený list žalovaného, nemožno akceptovať a pri rozhodovaní z neho vychádzať. Naopak takéto tvrdenie sa javí byť účelovým v snahe dosiahnuť úspech v spore.
Keďže neboli zistené ani ďalšie vady uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.