Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
c78bc2e4fee3f07414487ebb61369f705a660619a8e69ea6d534299e2d3773aa.pdf
PDF · 11.78 MB
No categories available
1 Cdo 93/94
Legal thesis Official
Právo na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zák. SNR č. 293/1992 Zb. môžu uplatniť aj takí dedičia, ktorí uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva.
Pod nadobudnutím poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov len jedným alebo niektorým z dedičov nemožno rozumieť výlučne len jednu osobu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 1994, sp. zn. 1 Cdo 93/94.)
Návrhom podaným Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši sa navrhovateľky 1/ a 2/ domáhali vyrovnania dedičských podielov potvrdením vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom z nich po 1/4-ine, a k ďalším pozemkom každej z nich po 1/8-ine, lebo tieto nehnuteľnosti v dedičskom konaní po J. P. (otcovi všetkých účastníčok konania) vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Miku
láši pod sp. zn. D 851/86 nadobudli iba odporkyne I/ a II/. V návrhu uviedli, ako sú predmetné nehnuteľnosti vedené v evidencii nehnuteľností.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom z 12. augusta 1993, č.k. 11 C 114/93-17 návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď vyrovnal dedičské podiely potvrdením vlastníctva tak, ako to navrhovateľky navrhli. Návrh považoval za dôvodný, lebo v dedičskom konaní po J. P., vedenom na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. D 851/86, odporkyne nadobudli poľnohopodársku pôdu v užívaní JRD v rovnakom podiele, bez povinnosti vyplatiť spoludedičky a tak došlo k zníženiu dedičských podielov navrhovateliek. Keďže odporkyne nesúhlasili s vyrovnáním dedičských podielov dohodou, navrhovateľky sa správne domáhali svojho nároku na súde.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. januára 1994, č.k. 13 Co 334/93-48 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre vyrovnanie dedičských podielov podľa ustanovenia § 13 zák. č. 293/1992 Zb., lebo dedičstvo nadobudli viacerí dedičia a nielen jeden alebo niektorý z nich. Vyslovil názor, že nadobudnutie dedičstva viacerými dedičmi, hoci aj nie všetkými, in natura, vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovateľky včas dovolanie. Navrhli, aby dovoláci súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Uviedli, že nadobudnutie predmetných pozemkov v pôvodnom dedičskom konaní odporkýňami nebolo dôsledkom kompenzácie za iné dedičstvo, lebo odporkyne I/ a II/ si ešte v rokoch 1947 a 1949 vynútili výplatu z celého majetku na ich úkor, opustili domov a starostlivosť o rodičov zostala navrhovateľkám. Za poskytnutú opateru rodičia previedli na navrhovateľku 1/ rodinný dom (zaopatrovacia zmluva bola registrovaná na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. R I 220/72). Poukázali tiež na to, že v dedičskom konaní po ich matke, ktoré bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. D 901/82 nadobudli poľnohopodársku pôdu v užívaní JRD všetky štyri dedičky rovnakým dielom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovoláci (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvo
lacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.), lebo nie je vecne správny.
Z odôvodnenia:
Z obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši sp. zn. D 851/86 vyplýva, že rozhodnutím z 24. júla 1986, č.k. D 851/86-15 štátne notárstvo (okrem iného) schválilo dohodu dedičov v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ Not.por., podľa ktorej nehnuteľnosti role a lúky v užívaní JRD, ktoré sú v súčasnej dobe predmetom konania o vyrovnanie dedičských podielov, nadobudli odporkyne I/ a II/ „v rovnakom pomere, v 1/2 k predmetu dedičstva, bez povinnosti výplaty spoludedičiek“.
Ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993, inak právo zaniká (§ 13 zák. č. 293/1992 Zb.).
Citované zákonné ustanovenie vymedzuje, ktoré pozemky sú spôsobilé byť predmetom vyrovnania dedičských podielov a súčasne určuje zákonné predpoklady pre takéto vyrovnanie. Jednoznačne z neho vyplýva, že musí ísť len o poľnohospodárske alebo lesné pozemky, ktoré v čase smrti poručiteľa boli v užívaní socialistickéj organizácie podľa osobitných predpisov. Pre uplatnenie tohto nároku sa vyžaduje, aby v dôsledku vyporiadania dedičstva podľa doterajších predpisov sa nadobúdateľom predmetných pozemkov stal iba jeden, resp. niektorý z dedičov a že tento spôsob vyporiadania, ktorého príčinou bola okolnosť, že poľnohospodársky alebo lesný pozemok v čase smrti poručiteľa užívala socialistická organizácia, mal za následok zníženie podielov ostatných dedičov, prípadne ich celkové opomenutie. Nárok na vyrovnanie dedičských podielov podľa citovaného zákonného ustanovenia môžu uplatniť aj takí dedičia, ktorí v pôvodnom dedičskom konaní uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva (ako je to v preskú-
mavanej veci). Dôvodnosť tohto nároku však treba posudzovať individuálne, so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dedičskej dohody. Ak vôľa účastníkov smerujúca k jej uzavretiu bola formovaná výlučne pod vplyvom poučenia štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej a lesnej pôdy podľa doterajších predpisov, nárok bude zrejme dôvodný. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vyrovnanie dedičských podielov na súde je (okrem uvedeného) aj existencia márneho pokusu oprávneného o dosiahnutie dohody s povinnou osobou (§ 16 ods. 1, veta prvá zák. č. 293/1992 Zb.).
Právny záver krajského súdu spočívajúci v tom, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zák. č. 293/1992 Zb., keď dedičstvo in natura nenadobudol iba jeden dedič, ale viacerí (i keď nie všetci), nie je správny. So zreteľom na účel zákona č. 293/1992 Zb., ktorým je (okrem iného) aj zmiernenie niektorých majetkových krívd (§ 1 písm. b/ citovaného zákona) treba vyvodiť, že rozhodujúcim predpokladom pre postup podľa citovaného zákonného ustanovenia je existencia dedičov (ostatných), ktorých podiel bol v porovnaní s nadobúdateľom pozemku v pôvodnom dedičskom konaní znížený, resp. existencia dedičov, ktorí boli v porovnaní s nadobúdateľom pozemku celkom opomenutí. Z doterajších predpisov, najmä z ustanovenia § 39 ods. 4 Not. por. vyplýva, že pri dedení poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy mal zákonodarca úmysel dosiahnuť taký spôsob vyporiadania týchto pozemkov (či už dohodou alebo rozhodnutím), ktorý najlepšie vyhovoval potrebám poľnohospodárskej (lesnej) výroby. V rámci tohto vyporiadania nevylučoval nadobudnutie poľnohospodárskej, resp. lesnej pôdy v užívaní socialistickej organizácie do spoluvlastníctva viacerých osôb. Za týchto okolností nemožno pod nadobudnutím poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len „jedným alebo niektorým z dedičov“ rozumieť výlučne len jednu osobu (nadobúdateľa). Opačný výklad slov „...jedným alebo niektorým z dedičov“..., uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, by umožnil robiť rozdiel medzi dedičmi, ktorých dedičský podiel bol znížený, resp. ktorí v pôvodnom dedičskom konaní boli úplne opomenutí v prospech jediného nadobúdateľa pozemkov a dedičmi, ktorým bola spôsobená taká istá krivda, avšak v prospech niekoľkých nadobúdateľov pozemkov. Takéto znerovnoprávnenie „ostatných dedičov“, t.j. tých, ktorí nenado
budli poľnohospodársku alebo lesnú pôdu, zákonodarca zrejme nesledoval. Preto stanovisko odvolacieho súdu je v rozpore s účelom zákona č. 293/1992 Zb.; spôsobená krivda u obidvoch spomenutých skupín dedičov má totiž rovnakú povahu a pôvod.
Z týchto dôvodov dovolací súd dovolaniu vyhovel a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého tiež zistí, či so zreteľom na obsah dovolania neprichádza v predmetnej veci do úvahy prípadne aj postup podľa ustanovenia § 16. ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., podľa ktorého povinná osoba je v konaní pred súdom oprávnená uplatniť proti oprávnenej osobe všetky námietky, ktoré mohla uplatniť v konaní o prejednaní dedičstva.