Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 To 83/94

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Z ustanovenia vyhl. č. vyplýva, že ustanovenému obhajcovi patrí odmena už za účasť na jednom vyšetrovacom úkone za každé započaté dve hodiny v závislosti od dĺžky jeho trvania. V prípade, že bolo vykonaných viac vyšetrovacích úkonov v priebehu toho istého dňa, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali, na tom istom mieste a obhajca sa ich zúčastnil, je potrebné postupovať rovnako ako v prípade konania pred súdom, t.j. počítať čistý čas ich trvania po odpočítaní času ich prerušenia, napr. z dôvodu prestávok počas úkonu alebo medzi jednotlivými úkonmi a pre priznanie odmeny započítať každé začaté dve hodiny.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 1994, sp. zn. .)

Najvyšší súd podľa zamietol sťažnosť obhajcu JUDr. Š.L. podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júna 1994, sp. zn. .

Z odôvodnenia:

Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením zo 7. júna 1994, sp. zn. , podľa , priznal ustanovenému obhajcovi JUDr. Š.L. odmenu vo výške 18 620 Sk, a to o 5850 Sk menej oproti sume uplatnenej v návrhu.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas sťažnosť uvedený obhajca, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a priznania odmeny vo výške ním v návrhu uplatnenej. V jej dôvodoch okrem iného namietal, že súd postupoval nesprávne, keď pri vyšetrovacích úkonoch spočívajúcich vo výsluchoch svedkov a konfrontáciách uskutočnených v dňoch 30. 6. 1992, 16. 7. 1992 a 26. 11. 1992, ktorých sa zúčastnil, spočítal čistý čas trvania týchto úkonov vykonaných v jeden deň a na tomto základe mu potom priznal odmenu za každé dve hodiny po 800 Sk. Podľa jeho názoru pri správnom postupe mu nemal byť z doby

trvania jednotlivých vyšetrovacích úkonov odráťaný čas trvania prestávok.

Najvyšší súd k uvedenej námietke obhajcu uviedol:

Podľa § 16 ods. 1 písm. d) advokátskej tarify odmena patrí obhajcovi za účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným orgánom a to za každé začaté dve hodiny.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o úkony právnej pomoci spočívajúce v účasti, resp. v konaní obhajcu v trestných veciach pred orgánmi činnými v trestnom konaní v rôznych jeho štádiách v prípravnom konaní a v konaní pred súdom (hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie), ktoré sú si najbližšie svojou povahou i účelom a pre priznanie odmeny za niektorý z týchto úkonov platia aj rovnaké pravidlá. Vyplýva to z tam uvedeného časového hľadiska rozhodného pre priznanie odmeny, podľa ktorého odmena obhajcovi patrí za každé začaté dve hodiny jeho účasti, resp. jeho konania pred orgánom činným v trestnom konaní (orgány prípravného konania, súd). Pritom treba brať do úvahy čistý čas trvania úkonu, ktorého sa obhajca zúčastnil a nie aj čas jeho prerušenia, napr. z dôvodu prestávok, lebo v týchto časových úsekoch nejde o vykonávanie vyšetrovacieho úkonu.

Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že obhajcovi patrí odmena už za účasť len na jednom vyšetrovacom úkone za každé začaté dve hodiny v závislosti od dĺžky jeho trvania. V prípade však, že ide o viac vyšetrovacích úkonov, ktoré boli určené (rozvrhnuté) a vykonané v priebehu toho istého dňa, na tom istom mieste, bezprostredne na seba nadväzovali a obhajca sa ich zúčastnil, je potrebné postupovať rovnako ako v prípade konania pred súdom (hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie) a čistý čas ich trvania spočítať (po odpočítaní času ich prerušenia napr. z dôvodu prestávok počas úkonu alebo medzi úkonmi) a pre priznanie odmeny za úkon právnej pomoci započítať každé začaté dve hodiny.

V posudzovanej veci predseda senátu krajského súdu postupoval síce uvedeným spôsobom, avšak pochybil, pokiaľ do čistého času trvania vyšetrovacích úkonov vykonaných 30. 6. 1992, 16. 7. 1992 a 26. 11. 1992 započítal aj čas trvania prestávok medzi jednotlivými úkonmi. Za účasť pri výsluchu svedkov A. V., V. R., M. S. a T. S. a pri konfrontácii medzi obvineným a svedkom T. S. vykonanými vyšetrovateľom 30. 6. 1992 v čase od 08.45 hod do 15.00 hod. priznal obhajcovi odmenu

vo výške 3200 Sk. Prestávky medzi jednotlivými úkonmi trvali však celkom 30 minút (v čase od 10.10 hod. do 10.20 hod., od 12.10 do 12.15 hod., od 13.45 do 13.50 hod. a od 14.10 do 14.20 hod.), preto čistý čas trvania uvedených úkonov bol nie 6 hodín a 15 minút, ale len 5 hodín 45 minút, za ktorý patrí obhajcovi odmena vo výške 2400 Sk, teda o 800 Sk menej ako mu priznal predseda senátu. V prípade účasti pri výsluchu svedkov V. R. a A. V. vykonanými 16. 7. 1992 v čase od 09.40 hod. do 14.50 hod. prestávky medzi jednotlivými úkonmi trvali 1 hod. 15 minút (v čase od 11.00 do 11.15 hod., od 11.40 do 11.45 hod., od 12.35 do 13.30 hod.) a čistý čas trvania úkonov potom predstavoval 3 hodiny 55 minút, preto tiež aj v tomto prípade patrí odmena nižšia o 800 Sk vo výške 1600 Sk a nie vo výške 2400 Sk, ako priznal predseda senátu. Napokon i v prípade účasti obhajcu pri výsluchu svedkov P. M., L. T. a pri konfrontáciách medzi obvineným a svedkami vykonanými 26. 11. 1992 v čase od 09.30 hod do 12.50 hod., predseda senátu neodpočítal síce čas trvania prestávok medzi jednotlivými úkonmi v dĺžke 55 minút (od 09.40 do 09.45 hod., od 10.10 do 10.50 hod., od 11.55 do 12.00 hod. a od 12.10 do 12.15 hod.), pretože však čistý čas trvania úkonov predstavoval 2 hodiny 25 minút, výška odmeny 1600 Sk, priznaná v tomto prípade obhajcovi v napadnutom uznesení je napriek uvedenému pochybeniu správna.

Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd námietky sťažovateľa týkajúce sa výšky priznanej odmeny za uvedené úkony a postupu pri jej určení nepovažoval za dôvodné.