Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
b9eb6279a1a2d16524066a27fb8a79acc603093eabeab39671d7a23ef992130f.pdf
PDF · 22.41 MB
No categories available
Ntv-II 215/94
Legal thesis Official
Ak súd prvého stupňa zamietne žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že dôvody väzby aj nadálej trvajú, avšak neskôr dôjde k jeho prepusteniu na slobodu, súd druhého stupňa na základe sťažnosti obvineného proti skoršiemu zamietavému uzneseniu, toto rozhodnutie len zruší podľa § 149 ods. 1 Tr. por., pokiaľ o sťažnosti rozhoduje až po prepustení obvineného na slobodu.
I.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 1994, sp. zn. Ntv-II 215/94.)
Najvyšší súd podľa § 149 ods. 1 Tr. por. zrušil na základe sťažnosti obvineného M.H. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 1994, sp. zn. Tp 147/93.
Z odôvodnenia:
Napadnutým uznesením sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici zamietol podľa § 72 ods. 2 Tr. por. žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Podstata námietok obvineného spočíva v tom, že jeho vzatie do väzby bolo nesprávne, pretože sa trestnému stíhaniu nevyhýbal.
Na neverejnom zasadnutí dňa 20. mája 1994 zástupca generálneho prokurátora Najvyššíiemu súdu predložil rozhodnutie krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 2. mája 1994, sp. zn. 2 Kv 536/93. Z tohto uznesenia Najvyšší súd zistil, že dňom 2. mája 1994 bol obvinený M.H. prepustený z väzby, pretože bol u neho nariadený výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z 8. septembra 1988, sp. zn. 2 T 13/88.
Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu došlo k podstatnej zmene situácie v tom, že citovaným rozhodnutím krajského prokurátora bol obvinený prepustený z väzby na slobodu, lebo bol u neho nariadený výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
Súd druhého stupňa v zmysle platnej zákonnej úpravy musí v čase rozhodovania o stážnosti vychádzať zo stavu veci, ktorý existuje v čase jeho rozhodovania. Táto zásada okrem iného vyplýva z ustanovenia § 145 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého možno stážnosť opierať o nové skutočnosti a dôkazy. Najvyšší súd preto napadnuté uznesenie zrušil podľa § 149 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na povahu veci nepostupoval ďalej podľa § 149 ods. 1 písm. a) Tr. por., lebo nebolo potrebné vydať ďalšie rozhodnutie.
II.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. februára 1994, sp. zn. 2 Ntv 545/93.)
Najvyšší súd podľa § 149 ods. 1 Tr. por. zrušil na základe stážnosti obvinených I.K., V.K. a B.P. uznesenie sudcu Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 1993, sp. zn. Nt 416/93.
Z odôvodnenia:
Sudca Krajského súdu v Bratislave 26. novembra 1993 rozhodol o žiadostiach obvinených I.K., V.K. a B.P. o prepustenie z väzby tak, že tieto vo výroku uvedenými uzneseniami podľa § 72 ods. 2 Tr. por. zamietol s odôvodnením, že u obvinených trvajú dôvody, pre ktoré boli vzatí do väzby.
Obvinení I.K., V.K. a B.P. v zákonom stanovenej lehote proti uvedenému rozhodnutiu podali stážnosť. Poukázali v nej na to, že vo väzbe sú už takmer jeden rok, pričom dostupné dôkazy boli vykonané a nemienia sa vyhýbať trestnému stíhaniu, ani pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Neobstojí preto podľa názoru stážovateľov zistenie sudcu, že u nich sú dané naďalej dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a), a c) Tr. por.
Stážovatelia preto zhodne navrhli, aby Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a sám rozhodol o ich prepustení z väzby na slobodu.
Na podklade stážnosti obvinených Najvyšší súd SR preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.
Obvinení I.K., V.K. a B.P. sú stíhaní pre pokračovací trestný čin
krádeže spolupáchateřstvom, a to obviněný I.K. podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zák. a obvinění B.P. a V.K. podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b) ods. 4 Tr. zák., ako aj pre trestný čin, porušovania domovej slobody. Všetci traja obvinění boli do väzby vzatí z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. a) a c) Tr. por. a to od 14. decembra 1992, ako sa na to podrobne poukazuje v napadnutých rozhodnutiach.
Väzba u obviněných bola opakovane predĺžená, naposledy rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 1993, sp. zn. Nt 415/93 do 14. decembra 1993.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že už pred predložením predmetného spisu Najvyššíemu súdu na rozhodnutie o sťažnostiach obviněných proti napadnutému uzneseniu uplynula jednoročná lehota väzby obviněných podľa § 71 ods. 1 Tr. por., pričom k predĺženiu tejto lehoty v prípravnom konaní postupom predpokladaným v ustanovení § 71 ods. 4, ods. 5 Tr. por. nedošlo. Potvrdzuje to aj správa krajského prokurátora v Bratislave z 2. februára 1994, podľa ktorej uvedení obvinění I.K., V.K. a B.P. boli rozhodnutím prokurátora zo 14. decembra 1993, sp. zn. 2 Kv 236/92, prepustení na slobodu.
Z revízneho princípu zakotveného v ustanovení § 147 ods. 1 Tr. por. a ustanovenia § 2 ods. 5 Tr. por. vyplýva, že nadriadený súd rozhoduje vždy na základe skutkového a právneho stavu, ktorý tu je v čase jeho rozhodovania a ktorý sa prípadne líši od stavu, ktorý bol daný v čase vydania napadnutého uznesenia. Prepustenie obviněných na slobodu, ku ktorému v posudzovanej veci došlo pred rozhodovaním Najvyššieho súdu, robí bezpredmetným skúmanie existencie, či neexistencie dôvodov väzby u týchto podľa § 67 Tr. por. a súčasne spôsobuje bezpredmetnosť prvostupňového neprávoplatného rozhodnutia sudcu o väzbe obviněných.
Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov svoje rozhodnutie obmedzil na zrušenie napadnutého uznesenia sudcu krajského súdu postupom podľa § 149 ods. 1 Tr. por., pretože ďalšie rozhodovanie o väzbe obviněných neprichádzalo do úvahy.