Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8 Tz 19/94

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

K hodnoteniu výpovede očitého svedka skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Výsledky identifikácie osoby alebo veci podľa pachovej stopy môžu znamenať nepriamy usvedčujúci dôkaz v prípade, že identifikácia bola vykonaná spôsobom upraveným príslušnými predpismi. Za tým účelom treba do konania pribrať znalca z príslušného odboru na vykonanie odorologickej expertízy.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 1994, sp. zn. .)

Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 5 z 27. septembra 1993, sp.

zn. , bol obvinený D.F. podľa , oslobo- dený spod obžaloby pre trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že 11. augusta 1992 asi o 02.30 hod. v Bratislave na Mamateyovej ulici sa vlamal do vozidla zn. VAZ 2101 ŠPZ 24-87, ktoré patrilo poškodenému O.K., vozidlo naštartoval spojením káblov, prešiel s ním asi 5 metrov a keď mu zhasol motor, z vozidla vystúpil a z miesta činu ušiel.

Mestský súd v Bratislave uznesením z 18. januára 1993, sp. zn. To 269/93 odvolanie obvodného prokurátora pre Bratislavu V podľa zamietol.

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej v neprospech obvineného D.F. zrušil rozhodnutie súdov oboch stupňov pre neúplné zistenie skutočného stavu veci a obvodnému prokurátorovi pre Bratislavu V prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Z dôvodov rozsudku obvodného súdu vyplýva, že obvodný súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní došiel k záveru, že sa jednoznačne nepodarilo preukázať, že páchateľom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie bol práve obvinený. Poukázal na to, že rozhodujúca svedkyňa L.G. síce v prípravnom konaní, najmä pri konfrontácii s obvineným, opoznala obvineného ako páchateľa podľa oblečenia (fialové tričko s krátkymi rukávmi, „kratasy“ nohavice), do tváre mu však nevidela. V súdnom konaní uvedená svedkyňa podstatne zmenila výpoveď, keď uvádzala, že s určitosťou nevie, či obvinený je ten muž, ktorého videla v uvedenom motorovom vozidle na parkovisku, spochybnila tiež opoznávanie uskutočnené na MO PZ SR Petržalka – Juh, ktoré spočívalo len v tom, že jej obvineného ukázali a pýtali sa jej, či je to páchateľ, odpovedala, že to jednoznačne potvrdiť nemôže lebo mu do tváre nevidela, hoci sa jej pozdávalo, že by to mohol byť páchateľ. Obvodný súd konštatoval, že za týchto okolností nemôže výpoveď uvedenej svedkyne považovať za bezpečný priamy usvedčujúci dôkaz. Na tomto hodnotení by nič nemohlo zmeniť ani to, keby došlo k výsluchu policajtov, ktorí svedkyňu v prípravnom konaní vypočúvali.

Odvolací súd, ktorý vec prejednal na podklade odvolania obvodného prokurátora, sa stotožnil s hodnotením výpovedí svedkyne L.G. Naviac dodal, že vyhodnotenie pachovej stopy služobným psom nebolo vykonané v súlade s kriminalistickými postupmi, keďže ako figuranti pôsobili príslušníci policajného zboru oblečení v uniforme. Poukázal na to, že svedok V.G., ktorý uvedený úkon vykonával, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pri identifikácii páchateľa podľa pachovej stopy majú byť medzi figurantami aj civilné osoby. Na základe uvedeného usúdil, že identifikácia obvineného podľa pachovej stopy nemá takú dôkaznú hodnotu, aby bolo možno na nej založiť spoľahlivý záver o vine obvineného D.F. zo spáchania skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Po preskúmaní postupu a dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a v súdnom konaní, Najvyšší súd dospel k záveru, že k základným pochybeniam pri zisťovaní skutočného stavu veci došlo nielen v súdnom konaní, ale už v štádiu vyhľadávania.

1. Predovšetkým treba uviesť, že obsah výpovedí urobených svedkyňou L.G. v prípravnom konaní 11. augusta 1992 nenasvedčuje celkom argumentácia, že poškodená s určitosťou opoznala obvineného ako páchateľa skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania tak, ako sa to okrem stážnosti pre porušenie zákona uvádza aj v zázname spísanom policajtom por. P.R. 11. augusta 1993, prípadne tiež vo svedeckých výpovediach členov PMH-SPP P.R. a P.K. zo 14. septembra 1992. Z výpovedí uvedenej svedkyne v štádiu vyhľadávania je zjavné, že nevidela do tváre mužskej postavy, ktorá podľa jej tvrdenia z vozidla vyšla po naštartovaní a neúspešnom pokuse o jazdu a druhýkrát potom, čo policajné vozidlo z parkoviska odišlo. Prakticky len podľa oblečenia (tričko fialovej farby s krátkymi rukávmi, krátke nohavice) usudzovala, že ide o obvineného, ktorý bol takto oblečený, keď jej ho mali policajti ukázať potom, čo ho zadržali a tiež pri neskoršej konfrontácii vykonanej na Miestnom oddelení PZ SR Petržalka-Juh. V uvedenom zázname a tiež vo svedeckej výpovedi por. P.R. sa uvádza, že v popise osoby páchateľa, ktorý polícii poskytla svedkyňa L.G., boli uvedené aj údaje k postave. Z výpovedí tejto svedkyne urobených v prípravnom konaní však nevyplýva, že by okrem údajov o oblečení mužskej postavy uviedla ďalšie konkrétne údaje k tejto postave.

Podľa výpovedí z prípravného konania svedkyňa L.G. mala udalosť v kritickom čase (11. augusta 1992 okolo 02.30 hod. v noci) pozorovať z okna bytu na desiatom poschodí. Svedkyňa nebola požiadaná o vyjadrenie na okolnosť, či postavu vychádzajúcu z motorového vozidla a utekajúcu, resp. odchádzajúcu smerom na Ovsíšte, videla len od chrbta, resp. zboku a preto jej nevidela do tváre, alebo nemohla rysy jeho tváre rozpoznať pre slabšiu viditeľnosť a vzdialenosť k miestu, kde sa udalosť stala. Už v štádiu vyhľadávania nebolo objasnené a zadokumentované, na akú vzdialenosť vlastne uvedená svedkyňa z okna pozorovala z vozidla vychádzajúcu mužskú postavu a vyšetrovacím pokusom nebolo overované, čo vlastne svedkyňa mohla za daných podmienok na tejto postave rozpoznať. Rovnako vyšetrovacím pokusom nebolo zisťované, z akej vzdialenosti jej bol obvinený po zadržaní a predvedení na Mamateyovú ul. č. 13 ukázaný a čo mohla za daných podmienok na postave vidieť. Svedkyňa L.G. v súdnom konaní o tomto opoznávaní vypovedala, že potom, čo policajti obvineného doviedli, zišla z bytu a obvineného jej ukázali na vzdialenosť asi 15 metrov, obvinený pritom stál pri policajnom aute na neosvetlenom zníženom parkovisku a do tváre mu tiež nevidela. K spôsobu vykonania tohto opoznávania by sa mali vyjadriť aj prítomní policajti a vyšetrovací pokus v naznačenom smere by bolo treba urobiť aj podľa ich údajov.

Je zrejmé, že za daného stavu bolo nevyhnutné uvedené úkony vykonať v záujme náležitého objasnenia dôkaznej hodnoty a spoľahlivosti výpovedí uvedenej svedkyne z prípravného konania v súvislosti s identifikáciou obvineného ako páchateľa skutku.

2. Na druhej strane nebol správny postup súdov oboch stupňov, keď bez dostatočných podkladov došli k záveru, že identifikácia obvineného podľa pachovej stopy pomocou služobného psa nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože bola vykonaná v rozpore so spôsobom upraveným príslušnými predpismi. Vo všeobecnosti výsledky identifikácie osoby alebo veci podľa pachovej stopy môžu znamenať nepriamy usvedčujúci dôkaz v prípade, že boli zadovážené spôsobom, ktorý vyhovuje podmienkam, vyplývajúcim z príslušných smerníc o využívaní metódy identifikácie podľa pachových stôp. S prihliadnutím na nároky spojené s touto problematikou nebolo možné vystačiť s výpovedou svedka V.G., st. referenta kynológie, ktorý vykonáva funkciu psovoda na Mestskom veliteľstve PZ SR v Bratislave. Bolo potrebné

podľa pribrať na vykonanie odorologickej expertízy znalca z príslušného odboru. Predmetom odborného posúdenia by malo byť popri preskúmaní správnosti postupu pri identifikácii obvineného podľa pachovej stopy aj odôvodnenie použiteľnosti tejto metódy a jej výsledkov v danej veci. Len doplnenie dokazovania v naznačenom smere umožní zaujať vecne správne stanovisko k dôkaznému významu výsledkov aplikácie uvedenej metódy a jej použiteľnosti ako nepriamo usvedčujúceho dôkazu. Doterajšie závery najmä odvolacieho súdu v tomto smere nemajú potrebný dôkazný podklad.

3) Podľa obsahu sťažnosti pre porušenie zákona sa za jeden z nepriamych dôkazov považuje aj okolnosť, že obvinený bol zadržaný nedaleko miesta činu. Z obsahu spisov však nemožno zistiť, v akej vzdialenosti to bolo od kritického parkoviska. K tejto okolnosti sa vyjadriť len obvinený na hlavnom pojednávaní 27. septembra 1993, keď uviedol, že bol od parkoviska zadržaný vo vzdialenosti 300–500 metrov vzdušnou čiarou. Nebolo zadokumentované, akú vzdialenosť by musel obvinený z uvedeného parkoviska po miesto zadržania skutočne prekonať a aký čas by na to potreboval.

4) Podľa obsahu znaleckého posudku podaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie neurológie, MUDr. S. J., zdravotné poškodenie ľavej ruky obvineného mu neznemožňovalo vytlačiť vetracie okienko vozidla, zlomenie zámku a naštartovanie. Z obsahu spisov vyplýva tiež skutočnosť, že pri zadržaní bol u obvineného nájdený zväzok kľúčov, z ktorých tri boli upravované brúsením. Tieto dôkazy však samé osebe neumožňujú pozitívny záver, že obvinený bol v danom prípade páchateľom skutku. Z ničoho nevyplýva, že by upravené kľúče boli použité na otvorenie dverí motorového vozidla (páchateľ sa do vozidla dostal po vytlačení vetracieho okienka) a znalecký posudok iba pripúšťa možnosť, že obvinený napriek zdravotnému poškodeniu ľavej ruky mohol uvedené úkony pri vlámaní do vozidla vykonať a reaguje tak na jeho obhajobu, že tak konáť pre poškodenie ľavej ruky nemohol. Zostalo však neobjasnené, prečo neboli orgány kriminálnej služby požiadané o to, aby sa pokúsili zadovážiť daktyloskopické stopy zo skla vetracieho okienka vytláčaného páchateľom pri vniknutí do motorového vozidla.