Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
b9eb6279a1a2d16524066a27fb8a79acc603093eabeab39671d7a23ef992130f.pdf
PDF · 22.41 MB
No categories available
5 Tz 58/93
Legal thesis Official
I. Švagrovstvo, t. j. pomer medzi jedným manželom a príbuznými druhého manžela, možno považovať za obdobný pomer ako rodinný v zmysle § 100 ods. 2 Tr. por. Poškodený v švagrovskom pomere k obvinenému má právo odoprieť vypovedať ako svedok za predpokladu, že by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania obvineného, resp. by mu priťažil alebo ho usvedčil, čo by právom pociťoval ako vlastnú újmu. Pokiaľ sú uvedené podmienky splnené, vyžaduje sa k trestnému stíhaniu obvineného súhlas poškodeného v zmysle § 163a ods. 1 Tr. por.
II. Uvedené oprávnenia možno uplatniť len vtedy, ak takýto pomer medzi obvineným a poškodeným existuje v čase výsluchu poškodeného ako svedka, resp. začatia trestného stíhania obvineného, prípadne vznikne v jeho priebehu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1994, sp. zn. 5 Tz 58/93.)
Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 31. marca 1993, sp. zn. 1 T 100/92, bol obvinený P.M. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 14. februára 1992 vo večerných hodinách v Jarovciach pred reštauráciou Danton napadol poškodeného I.C. tak, že ho udrel päšťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na podlahu, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa spojený s jeho práceneschopnosťou od 15. februára 1992 do 14. marca 1992. Bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd v Bratislave – pobočka v Nitre na základe odvolania obvineného uznesením z 1. júna 1993, sp. zn. 9 To 147/93, zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a trestné stíhanie obvineného zastavil z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por.
Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej generálnym prokurátorom v neprospech obvineného P.M., zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave – pobočka v Nitre z 1. júna 1993, sp. zn. 9 To 147/93 a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Podľa § 257 písm. b) Tr. zák. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktorá
---
Poznámka:
* Po novelizácii Trestného poriadku uskutočnenej zákonom NR SR č. 247/1994 Z. z. upravuje inštitút súhlasu poškodeného § 163 Tr. por.*
by odovodňovala zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1 a 2 Tr. por.).
Podľa § 223 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 11 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný, alebo bol vzatý späť (§ 163a Tr. por.).
Podľa § 163a ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie tiež pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď (§ 100 ods. 2 Tr. por.), možno začať a už v začatom trestnom konaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného.
Podľa § 100 ods. 2 Tr. por. svedok je oprávnený odoprieť výpovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi, alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom, alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
Uvedenými ustanoveniami sa krajský súd dôsledne nespravoval. Predovšetkým si evidentne nesprávne vyložil ustanovenie § 163a ods. 1 Tr. por., z čoho potom vyplynula nesprávna aplikácia ustanovení § 11 ods. 1 písm. h) Tr. por., § 223 ods. 1 i § 257 písm. b) Tr. por.
Podľa § 101 ods. 1 Tr. por. pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému a poučiť ho tiež o práve odoprieť výpoveď.
Účelom ustanovení Trestného poriadku o práve odoprieť výpoveď v zmysle § 100 je chrániť svedkov pred možnými ťažkými kolíziami, do ktorých by sa dostali, keby svojou pravdivou výpoveďou mohli osoby blízke usvedčiť, prípadne seba, alebo takéto osoby vydať do nebezpečenstva trestného stíhania. Za spôsobenie nebezpečenstva trestného stíhania treba pritom pokladať aj prípad, keď by svedok osobe už stíhanej pre trestný čin svojou výpoveďou priťažil, alebo ju usvedčil.
Uvedený účel treba mať na zreteli aj pri skúmaní podmienok postupu podľa ods. 1 alebo 2 § 100 Tr. por.
Ak chce svedok odoprieť výpoveď na základe § 100 ods. 1 Tr. por.
musí tomu, kto robí výsluch len preukázať vzťah, resp. taký pomer k obvinenému, aký vyžaduje toto ustanovenie zákona.
Na rozdiel od práva uvedeného v § 100 ods. 1 Tr. por. odoprieť výpoveď ako celok, v prípade uvedenom v ods. 2 § 100 Tr. por. však svedok zásadne musí vypovedať. Výpoveď môže odoprieť len v tom smere a potiaľ, pokiaľ by s ňou spôsobil stav uvedený v tomto ustanovení. Inak by príslušný orgán nemohol zistiť, či svedok spĺňa zákonom vyžadované podmienky a či mu právo odoprieť výpoveď patrí.
Uvedený názor má oporu tiež v tom, že z ustanovení § 100 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. vyplýva, že príbuzný v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh má právo odoprieť výpoveď ako svedok vo veci, v ktorej je s obvineným v uvedenom pomere, alebo ak by svojou výpoveďou spôsobil sebe, alebo osobám v uvedenom pomere nebezpečenstvo trestného stíhania – a to bez ohľadu na to, ak by ich ujmu z toho prameniacu pociťoval.
Ustanovenie ods. 2 § 100 Tr. por. je však širšie koncipované než ustanovenie § 100 ods. 1 Tr. por. (veta pred bodkočiarkou) nielen tým, že priznáva právo svedkovi odmietnuť vypovedať tiež vtedy, ak by svojou pravdivou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, ale aj tým, že uvedené právo priznáva aj vtedy, ak by svojou svedeckou výpoveďou spôsobil takéto nebezpečenstvo iným osobám v rodinnom, alebo obdobnom pomere, ale len vtedy, ako by ich ujmu právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
Splnenie tejto podmienky možno spravidla zistiť výsluchom svedka. Treba však mať pri tom na zreteli, že v prípade odopretia výpovede z dôvodov uvedených v § 100 ods. 2 Tr. por. nie je možné od svedka žiadať podrobné vysvetlenie, resp. odôvodnenie tvrdenia, že jeho výpoveď by mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Opačným postupom by svedok bol nútený naznačiť vlastné práve to, čo ho zákon poskytnutím práva odoprieť výpoveď oprávňuje zaľmať. To by bolo v rozpore so zmyslom tohto ustanovenia.
Nie je však v rozpore, ale v súlade s obsahom ustanovenia ods. 2 § 100 Tr. por., ak príslušný orgán činný v trestnom konaní v rámci zisťovania skutočností viažúcich sa k osobe svedka zisťuje vo vzťahu k iným osobám druh a kvalitu rodinného, alebo obdobného pomeru. Vytvára si tým podmienky na vyhodnotenie ich vzťahu z tých aspektov, či by ujmu takejto inej osoby svedok právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
Po zistení naznačených skutočností potom orgán, který svedka vyslúcha rozhodne o oprávnění odoprieť výpoveď. Ak toto oprávnění neuzná, je svedok povinný vypovedať a možno proti nemu použiť doňutenie poriadkovou pokutou podľa § 66 Tr. por. (proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je však prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, pričom v rámci konania o tejto sťažnosti nadriadený orgán preskúma aj správnosť záveru o nepriznaní práva odoprieť svedeckú výpoveď).
Švagrovstvo je pomer medzi jedným manželom a príbuznými druhého manžela. Trvá počas trvania manželstva a zánikom manželstva zaniká.
Sestra obvineného J.M., bola v čase činu, t.j. 14. februára 1992, manželkou poškodeného I.G. V čase činu teda medzi poškodeným a obvineným bol švagrovský pomer, ktorý je obdobným pomerom ako rodinný pomer. V uvedenom čase bola teda splnená jedna z podmienok ustanovenia § 100 ods. 2 Tr. por.
Pokiaľ by bola splnená aj druhá podmienka vyžadovaná ustanovením § 100 ods. 2 Tr. por., t.j. aby poškodený svedok ujmu svojho švagra prameniacu z jeho trestného stíhania právom pociťoval ako vlastnú ujmu, mal by právo ako svedok odoprieť výpoveď na základe uvedeného ustanovenia Trestného poriadku.
Preto nie je správny v odôvodnení sťažnosti pre porušenie zákona vo všeobecnej polohe vyslovený názor, že „tento príbuzenský vzťah (švagrovstvo) nemá za následok právo poškodeného ako svedka odoprieť výpoveď podľa § 100 ods. 2 Tr. por.“
Z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 5 C 38/92, vyplýva, že manželstvo I.G., nar. 22. marca 1954 a J.G., rod. M. (sestry obvineného) bolo rozvedené 9. marca 1992. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. marca 1992.
Vyhladávací orgán PZ SR v Topoľčanoch uznesením z 11. septembra 1992, číslo PZ 426/1992, začal podľa § 160 ods. 1 Tr. por., trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a dňa 25. septembra 1992, pred prvým výsluchom P.M. mu podľa § 169 písm. a) Tr. por., oznámil obvinenie z uvedeného trestného činu.
V čase svojho výsluchu ako svedka dňa 21. septembra 1992 (ani v čase začatia trestného stíhania a oznámenia obvinenia) poškodený I.G. už nebol švagrom obvineného P.M., keďže už nebol manželom
jeho sestry. Nebol teda vo vzťahu k obvinenému v žiadnom z pomerov uvedených v § 100 ods. 2 Tr. por. a svojou pravdivou svedeckou výpoveďou v tejto veci nemohol ani sebe spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Nemal teda právo odoprieť svedeckú výpoveď podľa § 100 ods. 2 Tr. por. a bol povinný podľa § 97 Tr. por. svedčiť.
Z uvedeného vyplýva, že pri výsluchu poškodeného I.G. ako svedka dňa 21. septembra 1992 nebolo ho treba poučiť aj podľa § 163a ods. 1 Tr. por., lebo dispozičné právo, vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia, sa na neho nevztahovalo.
Krajský súd preto pochybil, keď v čase rozhodovania 1. júna 1993 dospel k záveru, že poškodený je švagrom obvineného, pretože má za manželku jeho sestru J. Rovnako nemožno súhlasiť ani s ďalším záverom odvolacieho súdu, ako je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že táto skutočnosť (švagrovský pomer) zakladá právo poškodeného odoprieť výpoveď podľa § 100 ods. 2 Tr. por., pretože by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania obvinenému ako osobe v obdobnom pomere k rodinnému pomeru.