Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5 Tz 58/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

I. Švagrovstvo, t. j. pomer medzi jedným manželom a príbuznými druhého manžela, možno považovať za obdobný pomer ako rodinný v zmysle Poškodený v švagrovskom pomere k obvinenému má právo odoprieť vypovedať ako svedok za predpokladu, že by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania obvineného, resp. by mu priťažil alebo ho usvedčil, čo by právom pociťoval ako vlastnú újmu. Pokiaľ sú uvedené podmienky splnené, vyžaduje sa k trestnému stíhaniu obvineného súhlas poškodeného v zmysle

II. Uvedené oprávnenia možno uplatniť len vtedy, ak takýto pomer medzi obvineným a poškodeným existuje v čase výsluchu poškodeného ako svedka, resp. začatia trestného stíhania obvineného, prípadne vznikne v jeho priebehu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1994, sp. zn. .)

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 31. marca 1993, sp. zn. , bol obvinený P.M. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 14. februára 1992 vo večerných hodinách v Jarovciach pred reštauráciou Danton napadol poškodeného I.C. tak, že ho udrel päšťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na podlahu, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa spojený s jeho práceneschopnosťou od 15. februára 1992 do 14. marca 1992. Bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd v Bratislave – pobočka v Nitre na základe odvolania obvineného uznesením z 1. júna 1993, sp. zn. , zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a trestné stíhanie obvineného zastavil z dôvodu uvedeného v

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej generálnym prokurátorom v neprospech obvineného P.M., zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave – pobočka v Nitre z 1. júna 1993, sp. zn. a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Podľa § 257 písm. b) Tr. zák. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktorá

---

Poznámka:

* Po novelizácii uskutočnenej upravuje inštitút súhlasu poškodeného *

by odovodňovala zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa ( a ).

Podľa súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedených v

Podľa trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný, alebo bol vzatý späť ( ).

Podľa trestné stíhanie tiež pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď ( ), možno začať a už v začatom trestnom konaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného.

Podľa svedok je oprávnený odoprieť výpovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi, alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom, alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Uvedenými ustanoveniami sa krajský súd dôsledne nespravoval. Predovšetkým si evidentne nesprávne vyložil ustanovenie , z čoho potom vyplynula nesprávna aplikácia ustanovení , i

Podľa pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému a poučiť ho tiež o práve odoprieť výpoveď.

Účelom ustanovení o práve odoprieť výpoveď v zmysle je chrániť svedkov pred možnými ťažkými kolíziami, do ktorých by sa dostali, keby svojou pravdivou výpoveďou mohli osoby blízke usvedčiť, prípadne seba, alebo takéto osoby vydať do nebezpečenstva trestného stíhania. Za spôsobenie nebezpečenstva trestného stíhania treba pritom pokladať aj prípad, keď by svedok osobe už stíhanej pre trestný čin svojou výpoveďou priťažil, alebo ju usvedčil.

Uvedený účel treba mať na zreteli aj pri skúmaní podmienok postupu podľa ods. 1 alebo 2

Ak chce svedok odoprieť výpoveď na základe

musí tomu, kto robí výsluch len preukázať vzťah, resp. taký pomer k obvinenému, aký vyžaduje toto ustanovenie zákona.

Na rozdiel od práva uvedeného v odoprieť výpoveď ako celok, v prípade uvedenom v ods. 2 však svedok zásadne musí vypovedať. Výpoveď môže odoprieť len v tom smere a potiaľ, pokiaľ by s ňou spôsobil stav uvedený v tomto ustanovení. Inak by príslušný orgán nemohol zistiť, či svedok spĺňa zákonom vyžadované podmienky a či mu právo odoprieť výpoveď patrí.

Uvedený názor má oporu tiež v tom, že z ustanovení a vyplýva, že príbuzný v priamom pokolení, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh má právo odoprieť výpoveď ako svedok vo veci, v ktorej je s obvineným v uvedenom pomere, alebo ak by svojou výpoveďou spôsobil sebe, alebo osobám v uvedenom pomere nebezpečenstvo trestného stíhania – a to bez ohľadu na to, ak by ich ujmu z toho prameniacu pociťoval.

Ustanovenie ods. 2 je však širšie koncipované než ustanovenie (veta pred bodkočiarkou) nielen tým, že priznáva právo svedkovi odmietnuť vypovedať tiež vtedy, ak by svojou pravdivou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, ale aj tým, že uvedené právo priznáva aj vtedy, ak by svojou svedeckou výpoveďou spôsobil takéto nebezpečenstvo iným osobám v rodinnom, alebo obdobnom pomere, ale len vtedy, ako by ich ujmu právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Splnenie tejto podmienky možno spravidla zistiť výsluchom svedka. Treba však mať pri tom na zreteli, že v prípade odopretia výpovede z dôvodov uvedených v nie je možné od svedka žiadať podrobné vysvetlenie, resp. odôvodnenie tvrdenia, že jeho výpoveď by mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Opačným postupom by svedok bol nútený naznačiť vlastné práve to, čo ho zákon poskytnutím práva odoprieť výpoveď oprávňuje zaľmať. To by bolo v rozpore so zmyslom tohto ustanovenia.

Nie je však v rozpore, ale v súlade s obsahom ustanovenia ods. 2 , ak príslušný orgán činný v trestnom konaní v rámci zisťovania skutočností viažúcich sa k osobe svedka zisťuje vo vzťahu k iným osobám druh a kvalitu rodinného, alebo obdobného pomeru. Vytvára si tým podmienky na vyhodnotenie ich vzťahu z tých aspektov, či by ujmu takejto inej osoby svedok právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

Po zistení naznačených skutočností potom orgán, který svedka vyslúcha rozhodne o oprávnění odoprieť výpoveď. Ak toto oprávnění neuzná, je svedok povinný vypovedať a možno proti nemu použiť doňutenie poriadkovou pokutou podľa (proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je však prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, pričom v rámci konania o tejto sťažnosti nadriadený orgán preskúma aj správnosť záveru o nepriznaní práva odoprieť svedeckú výpoveď).

Švagrovstvo je pomer medzi jedným manželom a príbuznými druhého manžela. Trvá počas trvania manželstva a zánikom manželstva zaniká.

Sestra obvineného J.M., bola v čase činu, t.j. 14. februára 1992, manželkou poškodeného I.G. V čase činu teda medzi poškodeným a obvineným bol švagrovský pomer, ktorý je obdobným pomerom ako rodinný pomer. V uvedenom čase bola teda splnená jedna z podmienok ustanovenia

Pokiaľ by bola splnená aj druhá podmienka vyžadovaná ustanovením , t.j. aby poškodený svedok ujmu svojho švagra prameniacu z jeho trestného stíhania právom pociťoval ako vlastnú ujmu, mal by právo ako svedok odoprieť výpoveď na základe uvedeného ustanovenia .

Preto nie je správny v odôvodnení sťažnosti pre porušenie zákona vo všeobecnej polohe vyslovený názor, že „tento príbuzenský vzťah (švagrovstvo) nemá za následok právo poškodeného ako svedka odoprieť výpoveď podľa “

Z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. , vyplýva, že manželstvo I.G., nar. 22. marca 1954 a J.G., rod. M. (sestry obvineného) bolo rozvedené 9. marca 1992. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. marca 1992.

Vyhladávací orgán PZ SR v Topoľčanoch uznesením z 11. septembra 1992, číslo PZ 426/1992, začal podľa , trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a dňa 25. septembra 1992, pred prvým výsluchom P.M. mu podľa , oznámil obvinenie z uvedeného trestného činu.

V čase svojho výsluchu ako svedka dňa 21. septembra 1992 (ani v čase začatia trestného stíhania a oznámenia obvinenia) poškodený I.G. už nebol švagrom obvineného P.M., keďže už nebol manželom

jeho sestry. Nebol teda vo vzťahu k obvinenému v žiadnom z pomerov uvedených v a svojou pravdivou svedeckou výpoveďou v tejto veci nemohol ani sebe spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Nemal teda právo odoprieť svedeckú výpoveď podľa a bol povinný podľa svedčiť.

Z uvedeného vyplýva, že pri výsluchu poškodeného I.G. ako svedka dňa 21. septembra 1992 nebolo ho treba poučiť aj podľa , lebo dispozičné právo, vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia, sa na neho nevztahovalo.

Krajský súd preto pochybil, keď v čase rozhodovania 1. júna 1993 dospel k záveru, že poškodený je švagrom obvineného, pretože má za manželku jeho sestru J. Rovnako nemožno súhlasiť ani s ďalším záverom odvolacieho súdu, ako je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že táto skutočnosť (švagrovský pomer) zakladá právo poškodeného odoprieť výpoveď podľa , pretože by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania obvinenému ako osobe v obdobnom pomere k rodinnému pomeru.