Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8 Tz 33/94

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Konanie branca, ktorý až po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v o civilnej službe urobí vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej základnej služby z dôvodov náboženského presvedčenia a do výkonu vojenskej základnej služby v stanovenej lehote nenastúpi, zakladá znaky trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa Tr. zák.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 1994, sp. zn. .)

Uznesením Vojenského obvodového súdu v Prešove zo 16. júna 1994, sp. zn. , bolo podľa z dôvodov uvedených v zastavené trestné stíhanie proti obvinenému M.Z. pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že 4. januára 1994 do 12,00 hod. v úmysle trvale sa vyhnúť vojenskej službe nenastúpil na základnú vojenskú službu, hoci podľa rozkazu Mestskej vojenskej správy v Košiciach č. 28 2152 F mal nastúpiť k vojenskému útvaru 4405 Nitra.

Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením z 13. júla 1994, sp. zn. , sťažnosť vojenského obvodového prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej v neprospech obvineného M.Z., zrušil uvedené rozhodnutia súdov oboch stupňov a Vojenskému obvodovému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Najvyšší súd v zmysle ustanovenia preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie a zistil, že zákon porušený bol, a to v prospech obvineného M.Z.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdov oboch stupňov vojenských

súdov v tomto smere Najvyšší súd SR nezistil žiadne pochybenia. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že obvinený M.Z. sa podrobil odvodovému konaniu v súlade s nariadením vlády č. 21 z 2. mája 1958, ktorým sa vykonáva branný v znení neskorších predpisov. Toto odvodové konanie sa viedlo na Mestskej vojenskej správe v Košiciach a bolo ukončené 12. júna 1992, keď v súlade s ustanovením citovaného nariadenia vlády bolo vydané rozhodnutie o schopnosti branca M.Z. vykonávať vojenskú činnú službu. Výsledok odvodového konania bol potom v súlade s ustanovením nariadenia vlády č. zapísaný v preukaze branca. Po skončení odvodového konania prevzal obvinený dňa 10. decembra 1993 povolávací rozkaz náčelníka Mestskej vojenskej správy v Košiciach, podľa ktorého mal dňa 4. januára 1994 nastúpiť základnú vojenskú službu k vojenskému útvaru 4405 Nitra. Obvinený M.Z. však k vojenskému útvaru nenastúpil. Ešte pred prevzatím povolávacieho rozkazu dňa 15. februára 1993 obvinený urobil písomné vyhlásenie (je založené na č. I. 10), že z dôvodov náboženského presvedčenia odmieta nastúpenie vojenskej základnej služby.

Uvedené skutkové zistenia obvinený M.Z. pri svojom výsluchu nespochybnil a súdy oboch stupňov vojenských súdov z nich, pri svojom rozhodovaní vychádzali.

Po preskúmaní veci Najvyšší súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s názorom generálneho prokurátora vysloveným v stážnosti pre porušenie zákona, že vyhlásenie obvineného o odopretí výkonu vojenskej základnej služby z dôvodov náboženského presvedčenia bolo urobené po 30-dňovej lehote uvedenej v ustanovení o civilnej službe.

v článku 25 ods. 2 zakotvuje, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podľa druhej vety článku 25 podrobnosti ustanoví o civilnej službe. Ustanovenie zákona číslo upravuje, že odoprieť výkon vojenskej základnej služby z dôvodov náboženského vyznania možno najneskôr do 30 dní od ukončenia odvodového konania. Na vyhlásenie podané po lehotách sa neprihliada ( o civilnej službe). Z uvedeného vyplýva záver, že obvineného M.Z. viazala povinnosť vojenskú základnú službu nastú

piť. Ak tak neurobil, týmto svojím konaním (opomenutím) naplnil všetky zákonné znaky trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Tr. zák.

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR pripomína, že v článku 25 ods. 2 (podobne v článku 16 ods. 1) zaručuje každému občanovi základné ľudské práva (Sloboda vyznania), ktoré musia byť rešpektované. Na druhej strane však na niektorých miestach odkazuje na osobitné zákony, kedy a za akých konkrétnych podmienok majú byť niektoré základné práva uplatňované, prípadne ako a za akých podmienok môžu byť obmedzené (regulované). Pokiaľ ide o možnosť odopretia výkonu vojenskej základnej služby z dôvodov vyznania, je táto v súlade s riešená o civilnej službe. Uvedený zákon poskytuje občanovi dostatočný časový priestor na prípadné vyhlásenia o odopretí výkonu vojenskej služby. Názor súdov oboch stupňov vojenských súdov, že v zmysle článku 25 ods. 2 môže občan, z dôvodov náboženského vyznania kedykoľvek odoprieť výkon vojenskej služby, by bolo možné prijať za situácie, ak by táto otázka nebola riešená osobitným zákonom. Za súčasnej právnej úpravy však názor súdov nižších stupňov je neudržateľný, lebo je vlastne v rozpore so zákonom. S ohľadom na uvedené Najvyšší súd SR vyslovil, že napadnutým uznesením a predchádzajúcim konaním bol porušený zákon v ustanoveniach uvedených vo výroku tohto rozsudku. Zároveň Najvyšší súd SR zrušil tak uznesenie vyššieho vojenského súdu, ako aj Vojenského obvodového súdu v Prešove a tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.