Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
b9eb6279a1a2d16524066a27fb8a79acc603093eabeab39671d7a23ef992130f.pdf
PDF · 22.41 MB
No categories available
6 Tz 19/94
Legal thesis Official
I. Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví z hľadiska, či ide o ublíženie na zdraví v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák., alebo len o drobné ublíženie na zdraví, ktoré nedosahuje intenzitu poruchy zdravia predpokladanej v citovanom zákonnom ustanovení, možno urobiť len na podklade lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku (§ 105 ods. 1 Tr. por.).
II. V súvislosti s posudzovaním mechanizmu vzniku poruchy zdravia je úlohou znalca podať odborné vysvetlenie k možným príčinám vzniku poranenia a najmä k tomu, či mechanizmu jeho vzniku tak, ako ho opísal obviněný, resp. svedkovia, prípadne poškodený, zodpovedá v posudzovanom prípade jeho odborným poznatkom. Znalec však nemôže ustáliť skutkový priebeh kritickej udalosti, lebo nebol jej svedkom.
III. Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného trestného činu nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa
musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 písm. a), resp. b) Tr. zák. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 1994, sp.zn. 6 Tz 19/94.)
Právoplatným uznesením obvodného prokurátora pre Bratislavu V z 11. marca 1994, sp.zn. 2 Pv 2287/93, bola podľa § 171 ods. 1 Tr. por. postúpená Obvodnému úradu Bratislava V vec vedená na Miestnom oddelení PZ SR Petržalka – Juh, sp.zn. PZ 2443/93, proti obvinenému F. S. pre skutok posudzovaný v oznámení obvinenia ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že 19. júla 1993 okolo 09.00 hod. v Bratislave na Beňadiskej ulici v dome č. 12 vo vestibule po predchádzajúcom konflikte napadol poškodenú D. A. tak, že ju udrel drevenou rúčkou metly do oblasti krku smerom na štítnu žľazu a následne ju sotil do ramena, v dôsledku čoho spadla a pri páde na stenu si udrela zátylok hlavy, čím jej spôsobil úraz hlavy a krku s poúrazovou bolesťou, čo bolo spojené s prácene-schopnosťou menovanej od 19. júla 1993 do 30. júla 1993 s tým, že nejde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunážívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 29. marca 1994.
Najvyšší súd podľa § 268 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti uvedenému právoplatnému uzneseniu zamietol.
Z odôvodnenia:
Podľa dôvodov napadnutého uznesenia obvodný prokurátor na podklade výsledkov vyhľadávania došiel k záveru, že skutkový priebeh kritickej udalosti sa odohral tak, ako ho opísala poškodená D. A., teda že ju obvinený fyzicky napadol. Na základe výpovede ošetrujúcej lekárky MUDr. E. K. a znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. M. L. však usúdil, že ujma na zdraví, ktorú poškodená utrpela,
objektívne nemala charakter ublíženia na zdraví tak, ako to predpokladá ustanovenie § 221 ods. 1 Tr. zák., ale že ide len o vybočenie z rámca primeraného a slušného správania sa, ktoré by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb.
Obvodný prokurátor postupoval správne, pokiaľ pri ustálení skutkového deja vychádzal zo svedeckej výpovede poškodenej z 11. augusta 1993 a z výsledkov konfrontácie obvineného s touto svedkyňou uskutočnenej 14. septembra 1993. Z týchto dôkazov vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej hádke poškodenú rukou sotil do ramena, následkom čoho stratila rovnováhu a pádom dozadu na stenu sa udrela do zátylia. Pritom súčasne ju udrel rúčkou metly do krku, do oblasti štítnej žľazy. Obvinený sice poprel, že by poškodenú sotil, avšak pri konfrontácii pripustil, že poškodená do steny zátylím narazila sama, keď sa jej snažil vytrhnúť metlu z ruky a pritom sa rúčka metly dostala do oblasti jej krku. V predchádzajúcej výpovedi však situáciu opísal ináč, keď tvrdil, že poškodená potom, čo jej vykrútil metlu z ruky, spadla na zem.
Na druhej strane však nemožno považovať za správny názor vyjadrený v dôvodoch napadnutého uznesenia, že ujma na zdraví, ktorú poškodená utrpela, nemá objektívne charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák. Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví z hľadiska, či ide o ublíženie na zdraví v zmysle citovaného zák. ustanovenia, alebo len o drobné ublíženie na zdraví, ktoré nedosahuje intenzitu poruchy zdravia predpokladanej v ustanovení § 221 ods. 1 Tr. zák., možno urobiť iba na podklade lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku. Znalec z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. M. L., ktorý mal k dispozícii kompletnú zdravotnícku dokumentáciu poškodenej a tiež ju 11. novembra 1993 vyšetril, v písomnom posudku poruchu zdravia u poškodenej – bolestivé krčové stahy svalov v oblasti krčnej chrbťice – označil za ublíženie na zdraví najmä preto, že poškodená pociťovala pri pohyboch hlavy a dotykoch niekoľko dní bolesti krčnej chrbťice a hlavy, mohla mať aj závrate a v dôsledku tejto poruchy zdravia bola vyradená z pracovného procesu ako upratovačka po dobu 12 dní. Zjavne teda išlo o také obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe života, ktoré možno označiť za ublíženie na zdraví v zmysle citovaného zák. ustanovenia, a to napriek tomu, že poškodená nebola počas liečenia a prácene-
schopnosti odkázaná na pomoc inej osoby, mohla sa pohybovať a vykonávať bežné domáce práce. Pokiaľ sťažnosť pre porušenie zákona považuje za nepredstaviteľné, aby poškodená mohla vykonávať uvedené úkony (t. j. chodiť a vykonávať bežné domáce práce), hoci jej bol odporúčaný kľud na lôžku a polohovanie chrbtice, treba uviesť, že z ničoho nevyplýva, aby pri zistenéj ujme na zdraví musela poškodená nepretržite po celých 12 dní na lôžku ležať. Nemohla by sa potom zúčastňovať ani na odporúčanej rehabilitácii a elektrolícebe v príslušnom zdravotníckom zariadení. Napokon znalec v posudku okrem iného konštatuje, že poškodená v dôsledku uvedenej poruchy zdravia nebola dlhodobo pripútaná na lôžko.
Treba ďalej uviesť, že pre záver o tom, že sa obvinený dopustil úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. nepostačuje len zistenie, že poškodenej svojím konaním spôsobil takú ujmu na zdraví, ktorá má objektívne charakter ublíženia na zdraví v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda len naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu po objektívnej stránke. Súčasne sa vyžaduje aj naplnenie subjektívnej stránky uvedeného trestného činu, pričom nepostačuje iba zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje § 4 Tr. zák. V tejto súvislosti treba prizerať na okolnosti, za ktorých došlo k útoku, aký predmet bol k útoku použitý a tiež na to, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo.
Ako už je vyššie uvedené z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený rukou sotil poškodenú do ramena, táto stratila rovnováhu a pri páde dozadu narazila zátylkom hlavy o stenu. Aby bolo možné robiť závery o tom, aké následky mohol obvinený od tohto konania očakávať, bolo predovšetkým potrebné zistiť, aký charakter malo a ako teda bol tento útok pre zdravie poškodenej nebezpečný. Z lekárskej dokumentácie, ako aj zo znaleckého posudku, možno zistiť, že povrchové známky po násilí na tele poškodenej zistené neboli (a to ani na krku v oblasti štítnej žľazy). Z toho vyplýva, že úder rúčkou metly do oblasti krku poškodenej bol malej intenzity a ani poruchu zdravia u poškodenej nevyvolal. Ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy konštaťovalo normálny nález. Podľa znaleckého posudku charakter zistenej poruchy zdravia ukazuje na to, že násilie na oblasť hlavy a krčnej chrbtice pôsobilo len malou silou a prudkosťou a k stáhom svalov
krčnej chrbťice došlo následkom neprirodzených pohybov hlavy a krku pri páde dozadu na stenu. Znalec tiež v posudku v časti III k mechanizmu vzniku ujmy na zdraví poškodenej uviedol, že k poruche zdravia u poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to opísala poškodená vo svojich výpovediach, t. j. pádom dozadu na stenu, ktorý mechanizmus pri konfrontácii pripustil aj obvinený. Pokiaľ sťažnosť pre porušenie zákona poukazuje na to, že v znaleckom posudku v časti IV znalec uvádza aj iné možné príčiny vzniku poruchy zdravia tohto druhu, v čom vidí rozpor, treba uviesť, že znalec v tejto časti posudku rozvádza vo všeobecnosti iné možné príčiny vzniku takéhoto poranenia. Znalec však nemôže ustáliť skutkový priebeh kritickej udalosti, lebo nebol jej svedkom. Úlohou znalca je podať odborné vysvetlenie k možným príčinám vzniku poranenia a k tomu, či mechanizmus jeho vzniku tak, ako ho opísala poškodená a pri konfrontácii v podstate aj obvinený, v posudzovanom prípade zodpovedá jeho odborným poznatkom.
Z uvedeného teda vyplýva, že z povahy útoku nemožno presvedčivo dôvodiť, že obvinený chcel poškodenej spôsobiť ublíženie na zdraví, prípadne vedel, že jeho útok takýto následok môže vyvolať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 písm. a), resp. písm. b) Tr. zák. Obvinený totiž na poškodenú útočil len holou rukou (sotil do nej), pričom k tomuto útoku nedošlo v prostredí, ktoré by poškodenú zjavne mohlo ohroziť druhotne, napr. pádom z výšky, zo schodov, pádom na ostré predmety, pádom do vody a pod. Taktiež úder rúčkou metly do oblasti krku poškodenej bol zrejme malej intenzity, lebo podľa lekárskej dokumentácie na krku poškodenej nezanechal povrchové známky (napr. podliatinu). Keďže vedomie možnosti vzniku ublíženia na zdraví je nevyhnutnou podmienkou úmyselného zavinenia (§ 4 písm. a), resp. písm. b) Tr. zák.), je táto forma zavinenia u obvineného vylúčená. Tým je tiež vylúčené kvalifikovanie jeho konania ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Obvinenému by bolo možné vo vzťahu k následku na zdraví poškodenej príčítať nanajvýš neopatrnosť, prípadne nevedomú nedbanlivosť (§ 5 písm. b) Tr. zák.), čo však podľa súčasnej zákonnej úpravy trestnú zodpovednosť nezakladá.
Správne preto obvodný prokurátor rozhodol, keď v zmysle § 171 ods. 1 Tr. por. vec postúpil Obvodnému úradu Bratislava V na prejednanie s tým, že môže ísť o priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. b)
zákona SNR č. 372/1990 Zb., keďže na zodpovednosť za priestupok postačuje nedbanlivostné zavinenie.