Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
b9eb6279a1a2d16524066a27fb8a79acc603093eabeab39671d7a23ef992130f.pdf
PDF · 22.41 MB
No categories available
5 Tz 14/94
Legal thesis Official
I. Podstata skrátenia dane v zmysle § 148 ods. 1 Tr. zák. spočíva v akomkoľvek úmyselnom konaní páchateľa, ktorým dosiahne, že mu príslušný štátny orgán daň vôbec nevymeria alebo mu ju vymeria v nižšej ako zákonom určenej čiastke, pokiaľ bola skrátená v nie malom rozsahu.
Skrátením dane nie je však púhe neodvedenie už vyrubenej dane. Takáto dávka sa predpísaným spôsobom vymáha.
II. Konanie páchateľa spočívajúce v tom, že úmyselne neodvedie príslušnému štátnemu orgánu sumy zrazené na účely dane z príjmu z hrubej mzdy od osôb povinných daň platíť, ale tieto si ponechá, zakladá znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák., ak tým spôsobil na cudzom majetku škodu nie malú.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 1994, sp.zn. 5 Tz 14/94.)
Obvodný prokurátor pre Bratislavu V uznesením z 2. februára 1994, č.k. 1 Pv 1209/93, podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému B. Č. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že ako súkromný podnikateľ, majiteľ firmy BO-MI a vlastník predajne potravín na Mlynaričovej ul. č. 9 v Bratislave, počas obdobia apríl – júl 1993 zrážal svojím pracovníkom daň z príjmov v celkovej výške 26 732 Sk, túto neodviedol do štátneho rozpočtu a navyše u desiatich pracovníkov nesprávne postupoval pri zdaňovaní mzdy, čím neodviedol do štátneho rozpočtu sumu 6948 korún a tak svojím konaním skrátil daň celkove o 33 680 korún, toto uznesenie sa stalo právoplatným.
V odôvodnení napadnutého uznesenia obvodný prokurátor v podstate uviedol, že obvinenému bola doručená výzva daňového úradu na zaplatenie zrazenej a neuhradenej dane z príjmov vo výške 26 732 korún, ktorú obvinený následne v plnom rozsahu zaplatil. Okrem toho na základe doručeného platobného výmeru vystaveného mu daňovým úradom uhradil aj sumu 6948 korún ako dodatočný predpis na dani zo mzdy.
Z uvedeného obvodný prokurátor odvodil záver, že je zrejmé, že obvinený B. Č. dodatočne splnil svoju zákonnú daňovú povinnosť v celom rozsahu a škodlivý následok trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. dobrovoľne napravil skôr, než sa v predmetnej veci začalo trestné stíhanie. Z toho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 66 písm. a) Tr. zák. zanikla trestná zodpovednosť obvineného za stíhaný trestný čin a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jeho konanie ani po formálnej stránke nenapĺňuje zákonné znaky trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v neprospech obvineného B. Č. uvedené uznesenie obvodného prokurátora zrušil a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v prospech obvineného B. Č. v ustanoveniach § 2 ods. 5, 6, § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Obvodný prokurátor pre Bratislavu V sa citovanými ustanoveniami zákona dôsledne neriadil a na základe neúplne zisteného stavu veci rozhodol o zastavení trestného stíhania predčasne a v rozpore so zákonom.
Už argumentácia obvodného prokurátora uvedená v odôvednení uznesenia o zastavení trestného stíhania sa javí ako rozporná.
Ak totiž na jednej strane obvodný prokurátor zistil, že konanie obvineného nenaplnilo ani po stránke formálnej, ani po stránke materiálnej znaky trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., nemohol zastaviť trestné stíhanie pre zánik trestnosti skrátenia dane podľa § 148 Tr. zák. na základe účinnej lútosti podľa § 66 písm. a) Tr. zák., lebo uvedené ustanovenie predpokladá zamedzenie alebo nápravu škodlivého následku (spáchaného) trestného činu.
Uvedené pochybenie je zrejme dôsledkom aj nevyrovnania sa s otázkou, či stíhaná trestná činnosť obvineného B. Č. spočíva v jednom alebo v dvoch skutkoch.
Už na základe doteraz vykonaného dokazovania možno urobiť záver, že
a) ako súkromný podnikateľ, majiteľ firmy BO-MI a vlastník predajne potravín na Mlynarovičovej ul. č. 9 v Bratislave, počas obdobia apríl až júl 1993 zrážal svojim pracovníkom daň zo mzdy v celkovej výške 26 732 korún a túto neodviedol do štátneho rozpočtu,
b) v uvedenom období u desiatich pracovníkov (ku ktorým sa tiež viaže aktivita uvedená v bode a) nesprávne postupoval pri zdaňovaní mzdy, čím neodviedol do štátneho rozpočtu sumu 6948 korún,
A týmto svojím konaním skrátil povinnú daň celkove o sumu 33 680 korún.
V prípade konania uvedeného pod bodom b) ide teda o nesprávny výpočet výšky dane. V tomto konaní, vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie, nemožno zistiť konanie úmyselné tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 4 Tr. zák., ale už možno uzavrieť na konanie z nedbanlivosti podľa § 5 písm. b) Tr. zák.
Naproti tomu konanie obvineného uvedené pod bodom a) vykazuje znaky úmyselného zavinenia podľa § 4 písm. a) Tr. zák.
Za tejto situácie, keď je obvinený stíhaný preto, že sčasti konal úmyselne protiprávne a sčasti konal protiprávne z nedbanlivosti, ide o dva samostatné skutky.
Konanie obvineného z nedbanlivosti, vzhľadom na to, že ním nedošlo ku skráteniu dane vo väčšom rozsahu, nezakladá zákonné znaky trestného činu skrátenia dane podľa § 148a ods. 1 Tr. zák. x/
Napriek tomu tá časť konania obvineného, ktorá bola spáchaná úmyselne, znaky trestného činu zakladá i keď nie trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák.
Podstata skrátenia dane spočíva v takom konaní páchateľa, že chce dosiahnuť pre seba alebo pre iného, aby príslušný štátny orgán určil (vyrúbil) daň v nižšej, než zákonom určenej sume alebo vôbec chce zmarť určenie (vyrubenie) dane. Páchateľ tým dosiahne skrátenie odvodu, resp. neodvedenie peňažnej sumy, ktorú by bol inak povinný zaplatiť štátu.
Skrátením dane je teda rozdiel medzi daňou, ktorú má subjekt tejto dane (poplatník) znášať a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej činnosti určila (vyrúbila) nižšou sumou než predpisuje zákon. Ak sa z tohto dôvodu daň vôbec neurčila (nevyrúbila), skrátením je suma zodpovedajúca dani, ktorú mal subjekt dane znášať podľa zákona. Pri úvahe, či v konkrétnom prípade bola daň skrátená, treba preto vždy skúmať, ktorý zákonný predpis, komu a akú povinnosť ukladá pri určení (vyrubení) dane.
V danom prípade je to zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom číslo 626/1992 Zb., zákonom Národnej rady SR č. 124/1993 Z.z. a zákonom Národnej rady SR č. 326/1993 Z.z. (ako aj z redakčného oznámenia o oprave chýb čiastke č. 40 Z.z. z r. 1993).
Uvedený zákon, vrátane jej noviel, upravuje daň z príjmov fyzických aj právnických osôb, včítane spôsobu platenia a vyberania daní z príjmov. Z hľadiska potrieb daného prípadu ide najmä o ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 40a, § 40f a § 40i uvedeného zákona upravujúce zdanenie príjmov z pracovnoprávneho pomeru, vznik daňovej povinnosti, vyberanie a platenie dane z príjmov a povinnosti platiteľov daní z príjmov i vo vzťahu k daňovníkom.
Na základe vykonaného dokazovania, najmä vzhľadom na výpoveď
Poznámka:
x/ Novelou Trestného zákona č. 248/1994 Z.z. bol s účinnosťou od 1. 1. 1994 zrušený trestný čin skrátenia dane podľa § 148a Tr. zák.
obviněného, kópie výdavkových pokladničných dokladov (č. l. 61–63) a výpovede svedkýň – zamestnankýň obviněného, možno konštatovat, že obviněný sice nie došledne v súlade s uvedeným zákonom, ale pri výplate mzdy daňovníkom, t. j. zamestnancom ako platiteľ prijmu (zamestnávateľ) daň zo mzdy zrážal (i keď jej výška nebola vždy správne určená). Zrazenú daň z prijmu (zo mzdy) však prostredníctvom príslušného daňového úradu neodviedol štátu, ale ju použil pre svoje potreby.
Podľa súdnej praxe skrátením dane nie je neodvedenie (nezaplatenie) už vyrubenej dane.
V danom prípade obviněný príslušnému orgánu úmyselne neodviedol dane vybraté od osôb povinných daň platiť. Tieto osoby mu však z hrubej mzdy sumu zrazenú na účely dane z prijmu zverili s tým, že ju príslušnému orgánu odvedie. Obviněný tak neurobil, ale prisvojil si uvedené zverené sumy (t. j. cudziu vec) a spôsobil tak na cudzom majetku (t. j. v konečnom dôsledku na majetku štátu) škodu nie malú. Naplnil tým – v danej situácii – zákonné znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák.