Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7 Tz 9/94

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Pokiaľ došlo podľa Tr. zák. k vydaniu rozhodnutia o premene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný na základe odsúdenia obvineného za trestné činy, ktoré podľa o súdnej rehabilitácii boli zo zákona zrušené ku dňu, keď boli vydané, bolo by v rozpore s účelom Zákona o súdnej rehabilitácii, vyjadreným v citovaného zákona, ponechanie rozhodnutia o premene podmienečného trestu v platnosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. mája 1994, sp.zn. .)

Najvyšší súd na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podanej v prospech obvineného M. M. podľa z dôvodov uvedených v citovaného zákona, zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 1977, sp.zn. , ako aj predchádzajúce uznesenie býv. Mestského súdu v Košiciach z 28. decembra 1976, sp.zn. .

Z odôvodnenia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného M. M. Z obsahu spisových materiálov vyplýva, že k vydaniu rozhodnutia podľa , Tr. zák. (t. j., že sa obvinený M. M. v skúšobnej dobe neosvedčil a vykoná pôvodne odložený trest odňatia slobody) došlo výlučne na podklade zistenia, že obvinený M. M. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach z 28. decembra 1973, sp.zn. , spáchal dva úmyselné trestné činy. K takému záveru bývalý mestský súd, ako aj krajský súd v napadnutom uznesení, dospeli na základe zistenia, že obvinený M. M. bol rozsudkom Okresného súdu v Trebišove z 29. januára 1976, sp.zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 1976, sp.zn. , odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za trestný čin hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa Tr. zák. a trestný čin hanobenia štátu svetovej socialistickej sústavy podľa Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov), ktoré spáchal tým, že 19. augusta 1975 asi o 00.30 hod. v dopravnej kancelárii služobnej miestnosti výpravcu vlakov ČSD na železničnej stanici v Michalanoch pred viacerými tam prítomnými občanmi hrubo a vulgárne hanobil republiku a jej spoločenské a štátne zriadenie a tiež vulgárnymi výrokmi bližšie uvedenými v spise verejne hanobil Zväz soviets kych socialistických republík a jeho čelného predstaviteľa L. Brežneva.

Ustanovením o súdnej rehabilitácii boli zo zákona zrušené právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia, vyhlásené v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990,

tykajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945 posúdené (okrem iných trestných činov tam uvedených) ako trestné činy podľa a v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia v tej istej trestnej veci na ne obsahovo nadväzujúce ku dňu, keď boli vydané.

Vo vzťahu k obvinenému a jeho odsúdeniu za trestné činy podľa § 102 a § 104 Tr. zák. Okresný súd v Trebišove účasť obvineného na súdnej rehabilitácii deklaroval uznesením z 9 januára 1991, sp.zn. Rt 373/90, ktorým bolo zároveň trestné stíhanie za uvedené trestné činy zastavené.

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k trestným činom, ktoré boli základom pre záver rozhodnutia bývalého mestského súdu o tom, že sa obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, došlo k úplnej trestno-právnej rehabilitácii obvineného. Za daného stavu zrušením odsúdenia obvineného M. M. zo zákona vo veci Okresného súdu v Trebišove, sp.zn. , a to ku dňu vyhlásenia odsudzujúcich súdnych rozhodnutí, treba mať za nesporné, že nebyť tohto odsúdenia, nebolo by došlo k vydaniu rozhodnutia o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody vo veci bývalého Mestského súdu v Košiciach sp.zn. . Z obsahu spisu totiž vyplýva, že obvinený inak viedol riadny život a dôvodom na premenu trestu bolo výlučne zistenie, že spáchal už uvedené a v konečnom dôsledku rehabilitáciu trestné činy.

V dôsledku uvedených skutočností, majúcich základ práve v zmene právneho stavu, ku ktorému došlo prijatím Zákona o súdnej rehabilitácii (), sťažnosťou pre porušenie zákona napadnuté uznesenie krajského súdu a jemu predchádzajúce rozhodnutie bývalého Mestského súdu v Košiciach z 28. decembra 1976, sp.zn. , stratili svoj zákonný a skutkový podklad a ich ponechanie o platnosti by bolo v rozpore s účelom Zákona o súdnej rehabilitácii, vyjadreným v ustanovení citovaného zákona. K rozhodnutiu o premene podmienečného trestu totiž došlo na základe odsúdenia obvineného za činy, ktoré podľa Zákona o súdnej rehabilitácii boli vyhlásené zákonom za trestné v rozpore s princípmi demokratickéj spoločnosti, rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené a vyjadrené v medzinárodných dokumenoch a medzinárodných právnych normách.