Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
8f3b71fed7be6088df6fdaec65304da6259de22f6cd9024c5fa3ea0ca21f5b03.pdf
PDF · 14.42 MB
No categories available
3 Sž 48/93
Legal thesis Official
Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona č. 495/1992 Zb. nevyplýva podmienka, aby kartelová dohoda bola uzavretá v písomnej forme, dokonca nemusí ísť ani o ústnu dohodu. O konanie nedovolené a neplatné ide aj vtedy, ak k nemu došlo inou formou vzájomného dorozumenia, spočívajúceho vo výmene vzájomných informácií o budúcej cene, resp. výške obchodného rozpätia pohonných hmôt, čo následne viedlo k stanoveniu jednotných cien účastníkov súťaže na relevantnom trhu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 1994, 3 Sž 48/93.)
Žalobou z 23. decembra 1993 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia z 10. novembra 1993, č. 2746/PÚSR/1993, ktorým predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán nevyhovel rozkladu proti rozhodnutiu riaditeľa I. výkonného odboru Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 20/PÚSR/1993 z 25. mája 1993 o uložení pokuty 2,000 000 Sk podľa § 14 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona č. 495/1992 Zb. za porušenie § 3 ods. 1 a 2 písm. a) citovaného zákona, spočívajúce v uzavretí kartelovej dohody.
Žalobca popieral porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ku ktorému malo dôjsť uzavretím kartelovej dohody a tým aj existenciu dôvodov na uloženie pokuty, na základe čoho žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu. Poukázal na odovodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia o zákaze plnenia kartelovej dohody a najmä jeho právo-platnosť, čo bráni súdu v tomto konaní ho preskúmavať. Pri rozhodovaní o výške pokuty sa pohyboval v medziach zákonom povolenéj úvahy, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc podľa piatej časti O.s.p., žalobu žalobcu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odovodnenia:
Účelom zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže* v platnom znení je ochrana hospodárskej súťaže a vytváranie podmienok pre jej ďalší rozvoj a proti vzniku a udržiavaniu monopolného alebo dominantného postavenia právnických a fyzických osôb pri ich podnikateľskej činnosti, pokiaľ znemožňuje, alebo obmedzuje hospodársku súťaž (§ 1 ods. 1 cit. zákona). Jednou z foriem nedovoleného obmedzovania súťaže sú kartelové dohody, za ktoré zákon považuje dohody a iné formy vzájomného dorozumenia uzavreté medzi podnikateľmi, ktoré vedú alebo vzhľadom na svoju povahu môžu viesť ovplyvnením podmienok výroby alebo obehu na trhu tovaru a výkonov, k vylúčeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže (§ 3 ods. 1 cit. zákona). V ustanovení § 3 ods. 2 pod písm. a) zákon príkladno ako nedovolené uvádza dohody, prípadne ich časti, obsahujúce priame alebo nepriame určenie cien, prípadne iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody.
Za porušenie povinnosti podľa tohto zákona je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky oprávnený uložiť podnikateľom pokutu až do výšky 5 % z obratu za posledný finančne uzavretý rok. Ak je preukázaný majetkový prospech podnikateľa v dôsledku porušenia povinnosti podľa tohto zákona, uloží sa mu pokuta najmenej vo výške tohto prospechu. Pokutu možno uložiť aj opakovane (§ 14 ods. 1 cit. zákona).
Poznámka
*Teraz zákon NR SR č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Pozri § 14 zákona č. 188/1994 Z.z. – možno uložiť pokutu až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.
Východiskom pre posúdenie dôvodnosti uloženia pokuty za nedovolené konanie podľa § 14 ods. 1 cit. zák. a jej výšky bolo posúdenie, či došlo k naplneniu jeho skutkovej podstaty uvedenej v zákone, t.j., či došlo v danom prípade k uzavretiu kartelovej dohody, čím sa už v správnom konaní zaoberal žalovaný, čo však nebráni súdu, aby pre účely tohto konania si vyriešil ako predbežnú otázku, či v danom prípade došlo k uzavretiu kartelovej dohody. Nebolo sporným a listinné dôkazy – zápisnice z výsluchov svedkov Ing. Krajniaka, Ing. Luchavu a Ing. Skalickej to potvrdzujú, že už 30. decembra 1992 došlo medzi firmami Benzina Praha, za zaujímajúcej dominantné postavenie na trhu predaja pohonných hmôt v Českej republike, Slovnaft Bratislava a Benzinol Bratislava k dohode o nových cenách pohonných hmôt od 1. januára 1993. Dohoda sa nerealizovala, pretože Benzina napokon stanovila nižšie než pôvodne dohodnuté ceny, čo viedlo k osobnému rokovaniu zástupcov menovaných slovenských firiem dňa 31. decembra 1992, kde si vymenili informácie o budúcich cenách, resp. výške obchodného rozpätia, pričom posudzovali dopad rôznych úrovní cien na ich hospodársku situáciu. Výsledkom stretnutia bola skutočnosť, že od 1. januára uplatnili obaja účastníci na trhu rovnaké predajné ceny pohonných hmôt.
Za situácie, že ide o vysoko koncentrovaný trh predaja pohonných hmôt v Slovenskej republike, s dominantným postavením iba dvoch rozhodujúcich účastníkov súťaže – a.s. Slovnaft s 25 % podielom a a.s. Benzinol so 65 % podielom, ktorí vzhľadom na to, že a.s. Slovnaft, začínajúci s maloobchodným predajom pohonných hmôt využíval na zmluvnom základe informačný systém a.s. Benzinol úzko spolupracovali, treba takýto nedovolený zosúladený postup oboch účastníkov považovať za konanie smerujúce k obmedzeniu, resp. vylúčeniu súťaže na trhu.
Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 63/1991 Zb. nevyplýva podmienka, aby bola kartelová dohoda uzavretá v písomnej forme, dokonca nemusí ísť ani o ústnu dohodu. Aby išlo o konanie nedovolené a neplatné postačuje, aby k nemu došlo inou formou vzájomného dorozumenia, v danom prípade spočívajúceho vo výmene vzájomných informácií o budúcej cene, resp. výške obchodného rozpätia, čo následne viedlo k stanoveniu jednotných cien účastníkov súťaže na relevantnom trhu.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu podmienok v § 3 ods. 1 a 2 písm. a) uvedeného tzv. iného
správného deliktu, za ktorý žalovaný dôvodne uplatnil postih. Výšku uloženej pokuty žalovaný stanovil v medziach § 14 ods. 1 cit. zákona, náležite svoj postup odôvodnil, preto sú námietky žalobcu v tomto smere nedôvodné.
Žalobca v správnom konaní ani v žalobe neuvádzal také skutočnosti, ktoré by správnosť napadnutého rozhodnutia spochybňovali.
Žalovaný z náležite zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže v platnom znení.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (§ 250k O.s.p.).