Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
8f3b71fed7be6088df6fdaec65304da6259de22f6cd9024c5fa3ea0ca21f5b03.pdf
PDF · 14.42 MB
No categories available
2 So 47/94
Legal thesis Official
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veciach dôchodkového zabezpečenia sa súdy nemôžu uspokojiť len so zistením, že občan nepredložil potvrdenie o dobe, po ktorú bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 1994, 2 So 47/94.)
Slovenská správa sociálneho zabezpečenia (právny predchodca odporcu) rozhodnutím z 8. novembra 1990 zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity nebola aspoň päť rokov zamestnaná.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. decembra 1993 uvedené rozhodnutie potvrdil, keď sa aj po doplnení dokazovania stotožnil so stanoviskom odporcu, že navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Podľa záveru krajského súdu navrhovateľke nebolo možné hodnotiť náhradnú dobu nezamestnanosti, lebo nepreukázala hodnoverným dokladom, že v rokoch 1983 až 1988 bola vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním domáhala zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že bola nezamestnaná od 20. júla 1978 do 1. marca 1988 a že nou predložené doklady preukazujú, že sa o zamestnanie uchádzala na ONV, odbore sociálnych vecí, ale do zamestnania prijatá nebola. Tvrdenia úradov práce, že ak by sa o zamestnanie bola uchádzala, bol by jej ho okresný národný výbor sprostredkoval, lebo v tom čase bol dostatok voľných pracovných miest, nie sú ničím podložené a sú v rozpore s pripojenými odporúčaniami na prijatie do zamestnania z roku 1984 a 1987. V dôsledku toho, že pracovníci štátnej správy si neplnili svoje povinnosti, nemôže byť ukrátená na svojich právach.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že ho treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Aj keď súd prvého stupňa doplnil dokazovanie po zrušení jeho rozsudku z 24. apríla 1992 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 1992, skutkové zistenia ním doteraz zadovážené nie sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
V posledných desiatich rokoch pred vznikom terajšej invalidity, t.j. pred 13. septembrom 1990, bola navrhovateľka zamestnaná 2 roky a 197 dní. V tomto konaní žiada, aby jej bola zhodnotená náhradná doba nezamestnanosti, lebo sa ako osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou uchádzala o zamestnanie na bývalom Okresnom národnom výbore, odbore sociálnych vecí.
Navrhovateľkou predložené doklady nepochybne preukazujú, že sa o zamestnanie na uvedenom orgáne uchádzala, tento sa pokúšal zamestnanie jej sprostredkovať, ale bezvýsledne, lebo organizácie, ktorým bolo adresované odporúčanie na prijatie navrhovateľky do zamestnania, ju do pracovného pomeru neprijali. Ide o odporúčania zo 4. mája 1984, 21. mája 1987 (2 kusy) a z 18. septembra 1987. Navrhovateľka pritom tvrdí, že ďalšie takéto doklady (z iných období) odovzdala na odbore sociálnych vecí. Zamestnať sa navrhovateľke nepodarilo ani v auguste 1986 v J., n.p.Š., lebo ako vyplýva zo zápisníka bezpečnosti práce, závodný lekár jej prijatie na voľné pracovné miesto neodporučil.
S prihliadnutím na uvedené dôkazy sa potom písomne vyjadrenia tak bývalého Okresného národného výboru v N. z 5. októbra 1990, ako aj Okresného úradu práce v N. zo 4. októbra 1993 o tom, že sa navrhovateľka o zamestnanie neuchádzala, resp. že jej v roku 1986 bolo vhodné zamestnanie ponúknuté, prijala ho a vykonávala, javia neúplné a nepresné.
Štátne orgány, príslušné viesť evidenciu uchádzačov o zamestnanie, boli a sú povinné vydávať občanovi príslušné potvrdenia (napr. aj podľa § 2 ods. 4 doteraz platnej vyhlášky č. 182/1968 Zb.) a doba
nezamestnanosti sa preukazuje takýmto potvrdením (§ 6 ods. 3 vyhl. č. 149/1988 Zb. v znení vyhl. č. 123/1990 Zb.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veciach dôchodkového zabezpečenia sa ale súdy nemôžu uspokojiť len so zistením, že navrhovateľka potrebné potvrdenie nepredložila.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka bola od 18. januára 1977 čiastočne invalidnou (predtým invalidnou), a teda súčasne aj občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou, mal prvostupňový súd zisťovať aj spôsob realizácie starostlivosti príslušného štátneho orgánu o jej pracovné uplatnenie podľa § 85 zák. č. 121/1975 Zb., vrátane evidencie (§ 128 ods. 3 vyhl. č. 128/1975 Zb.). Povinnosť viesť evidenciu o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou vrátane evidencie tých, ktorí sa uchádzali o pracovné uplatnenie (ale aj o pracujúcich a nepracujúcich) vyplývala pre odbory sociálnych vecí okresných národných výborov aj zo Smerníc Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR na vykonávanie sociálneho zabezpečenia národnými výbormi z apríla 1976, č. VI-138/1976, resp. neskôr zo Smerníc zo 16. marca 1981, č. 34-1700/1981.
Ak si teda bývalý Okresný národný výbor, odbor sociálnych vecí v N. dôsledne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov, potom mala byť navrhovateľka vedená v jeho evidencii o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou, či už ako pracujúca, nepracujúca alebo uchádzajúca sa o pracovné uplatnenie. Z tejto evidencie by teda malo byť zistiteľné aj to, z akého dôvodu nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, hoci sa o zamestnanie (aspoň v ňou preukázaných prípadoch) uchádzala. Ak totiž navrhovateľka spĺňala všetky podmienky pre zapísanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potom skutočnosť, že ju príslušný štátny orgán v tejto evidencii neviedol, by nemala byť na jej ujmu.
V ďalšom konaní bude preto úlohou prvostupňového súdu zadovážiť skutkové zistenia potrebné pre posúdenie, či navrhovateľka bola evidovaná na bývalom Okresnom národnom výbore v N., resp. z akých dôvodov nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená. V prípade absencie písomných podkladov, preukazujúcich starostlivosť tohto orgánu o pracovné uplatnenie navrhovateľky, bude zrejme vhodné na uvedené skutočnosti vypočuť v konaní pracovníčku bývalého Okresného národného výboru, odboru sociálnych vecí v N., s ktorou navrhovateľka jednala v prípadoch, keď sa o zamestnanie uchádzala.
Až po doplnení dokazovania bude možné opätovně posúdit, či navrhovatelke možno hodnotit jako dobu zaměstnání náhradních dobu nezaměstnanosti a či teda splňa podmienky pre priznanie invalidného důchodku stanovené v § 29 ods. 3, 4 zák. č. 100/1988 Zb.
Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. a), ods. 2 O.s.p.).