Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
8f3b71fed7be6088df6fdaec65304da6259de22f6cd9024c5fa3ea0ca21f5b03.pdf
PDF · 14.42 MB
No categories available
2 So 245/93
Legal thesis Official
Otázku neplatnosti skončenia pracovného vzťahu na účely mimosúdnej rehabilitácie v dôchodkovom zabezpečení nemôže orgán sociálneho zabezpečenia sám v konaní o dávke posúdiť.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 1993, 2 So 245/93.)
Slovenská správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo 14. apríla 1992 zamietla žiadosť navrhovateľa o úpravu dôchodku podľa
zákona č. 87/1991 Zb. s odôvodnením, že navrhovateľ nesplňa podmienky skončenia pracovného pomeru z dôvodov politickej perzekúcie.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. 4. 1993 rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia zo 14. apríla 1992 po vykonanom dokazovaní a stotožnení sa s jeho zámerom ako správne potvrdil.
Vo včas podanom odvolaní navrhovateľ namietal závery, ku ktorým súd dospel, poukazoval na problémy, ktoré mu v minulosti spôsoboval bývalý zamestnávateľ a na následky z toho plynúce v osobnom živote.
Odporca nepovažoval vznesené námietky za odôvodňujúce zmenu rozsudku a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách vo svojej štvrtej časti upravujúcej oblasť pracovnoprávnych vzťahov a vzťahov sociálneho zabezpečenia v § 21 príkladno vymedzuje, ktoré právne úkony, ktorými došlo v rozhodnom období ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu politickej perzekúcie alebo postupu porušujúcemu všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, považuje za neplatné. V § 22 ods. 1 stanovil povinnosť bývalého zamestnávateľa alebo jeho právneho nástupcu vydať tomu, koho pracovný pomer takto skončil, o tom osvedčenie. V prípade, že organizácia takéto osvedčenie v lehote 3 mesiacov od podania žiadosti nevydá, má žiadateľ v zmysle § 22 ods. 3 možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na určenie, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov uvedených v § 21 citovaného zákona.
Len takéto osvedčenie vydané podľa § 21 ods. 1 alebo v prípade jeho nevydania kladný rozsudok súdu podľa § 22 ods. 3 sú podľa § 24 ods. 1 zákona podkladom na úpravu dôchodku.
V správnom konaní navrhovateľ takéto dôkazy, bez ktorých orgán sociálneho zabezpečenia nemohol nároku na úpravu dôchodku vyhovieť, nepredložil. Správny orgán sám si túto otázku posúdiť nemohol, taktiež ani súd, ktorý preskúmaval jeho rozhodnutie, pretože ide
o hmotnoprávnu podmienku priznania požadovaného nároku. Keďže táto podmienka splnená nebola, odporca dôvodne žiadosť navrhovateľa zamietol a prvostupňový súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie ako správne potvrdil.