Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1 So 307/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Pri posudzovaní nároku na vdovský dôchodok v jeho závislosti na nároku na výživné ( ) treba v prípade výživného priznaného súdom zisťovať i pomery v čase smrti manžela ( Zákona o rodine) a ich prípadnú zmenu zohľadniť pri posúdení rozsahu vyživovacej povinnosti.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. decembra 1993, .)

Právny predchodca odporcu (Slovenská správa sociálneho zabezpečenia) rozhodnutím zo 7. februára 1992 priznal navrhovateľke od 18. novembra 1991 vdovský dôchodok ustálený vo výške výživného 150 Kčs a krátený pre súbeh so starobným dôchodkom na 75 Kčs mesačne (od 8. februára 1993 v slovenskej mene 75 Sk). Zároveň uvedeným rozhodnutím rozhodol o odňatí sirotského dôchodku a výchovného na jej syna Milana od júla 1992.

Vo včas podanom návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia navrhovateľka namietala výšku priznaného vdovského dôchodku, ako aj odňatie sirotského dôchodku a výchovného na syna. V priebehu súdneho konania návrh v časti smerujúcej proti rozhodnutiu o sirotskom dôchodku a výchovnom na syna vzala späť.

Krajský súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie právneho predchodcu odporcu v časti priznaného vdovského dôchodku a napadnutým rozsudkom ho potvrdil. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých zaujal stanovisko, že o vdovskom dôchodku prislúchajúcom navrhovateľke bolo rozhodnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami

Rozsudok krajského súdu v časti potvrdzujúcej rozhodnutie právneho predchodcu odporcu o priznaní vdovského dôchodku navrhovateľka napadla v zákonnej lehote odvolaním. V tejto časti ho žiadala zmeniť a vyhovieť pôvodne uplatnenej požiadavke na ustálenie vdovského dôchodku vo vyššej výmere. Vytýkala prvostupňovému súdu, že pri posudzovaní tejto jej požiadavky nezohľadnil prežité šou útrapy v dôsledku alkoholizmu a násilníckej povahy manžela, ako i vynalo

ženú námahu pri výchove 14 detí z manželstva, majúc za to, že v jej prípade je nimi odôvodnené poskytnutie namietanej dávky vo vyššej než priznanej výmere, najmä keď samotným Zákonom o sociálnom zabezpečení je daná možnosť odstránenia jeho tvrdosti.

Odporca, na ktorého medzičasom prešla pôsobnosť Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia vo veciach dôchodkového zabezpečenia (, , v znení ), v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky navrhol rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil. Súčasne oznámil, že na základe žiadosti navrhovateľky z januára 1993 vydal 2. marca 1993 rozhodnutie, ktorým jej dôchodok (starobný vyplácaný v súbehu s vdovským) s ohľadom na ukončený učebný pomer dcéry od 1. januára 1993 upravil z titulu jediného zdroja príjmu na 1760 Sk mesačne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po prejednaní odvolania a preskúmaní doterajšieho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci síce správne bral do úvahy, že v jeho kompetencii nie je odstraňovať tvrdosť zákona, lebo také oprávnenie je zákonom zverené Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ním povereným orgánom sociálneho zabezpečenia, predsa však napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnenom nároku na nedostatočne zistených a zhodnotených skutkových podkladoch.

Podmienky pre priznanie vdovského dôchodku navrhovateľka splnila dňom úmrtia manžela J.S. (18. novembra 1991) podľa Nakol'ko s manželom nežila v spoločnej domácnosti od roku 1985 pre jeho neprístojné správanie sa, vznikol jej nárok na vdovský dôchodok, výška ktorého nesmie presiahnuť prislúchajúce jej výživné, ako určuje tohto zákona. Pre posúdenie výživného, tvoriaceho základ pre vymeranie vdovského dôchodku, je však v zmysle tohto ustanovenia rozhodný stav v dobe smrti manžela, v dôsledku čoho v konaní týkajúcom sa zákonného nároku na predmetnú dávku nepostačuje zistiť iba to, v akej sume bolo výživné

v uplynulom období stanovené súdnym rozhodnutím, resp. v akej sume dobrovoľne hradené.

Z uvedeného zákonom stanoveného základu pri posudzovaní namietanej výmery vdovského dôchodku prvostupňový súd v danej veci nevychádzal. Pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ako vyplýva z dosiaľ vykonaného ním dokazovania, i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa uspokojil iba so skutkovým zistením, že manžel za svojho života platil navrhovateľke výživné 150 Kčs mesačne, určené súdnym rozhodnutím v roku 1987 a na zmenu v ich pomeroch závažnú z hľadiska rozsahu tejto vyživovacej povinnosti v zmysle kritérií § 96 ods. 1 a § 99 Zákona o rodine ku dňu úmrtia J.S. nebral zreteľ a za tým účelom dokazovanie nevykonal.

Napadnutým rozsudkom preto o uplatnenom nároku rozhodol na neúplne zistenom skutkovom stave, nesprávne považujúc už vykonané dôkazy za postačujúce pre posúdenie zákonnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Z toho dôvodu odvolací súd jeho rozsudok v potvrdzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, ).

V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie za účelom náležitého ozrejmenia skutkových okolností rozhodných pre výživné zodpovedajúce pomerom v dobe smrti, teda najmä z hľadiska zmien v príjmoch a v počte vyživovacích povinností a až potom znovu posúdiť, či o namietanej výške vdovského dôchodku bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. V prípade zistenia navrhovateľke prislúchajúceho iného výživného bude tiež zároveň jeho povinnosťou v odôvodnení nového rozhodnutia v zmysle vysloviť záväzný právny názor k rozsahu jej zákonného nároku na pozostalostnú dávku.