Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
8f3b71fed7be6088df6fdaec65304da6259de22f6cd9024c5fa3ea0ca21f5b03.pdf
PDF · 14.42 MB
No categories available
1 So 307/93
Legal thesis Official
Pri posudzovaní nároku na vdovský dôchodok v jeho závislosti na nároku na výživné (§ 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.) treba v prípade výživného priznaného súdom zisťovať i pomery v čase smrti manžela (§ 99 Zákona o rodine) a ich prípadnú zmenu zohľadniť pri posúdení rozsahu vyživovacej povinnosti.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. decembra 1993, 1 So 307/93.)
Právny predchodca odporcu (Slovenská správa sociálneho zabezpečenia) rozhodnutím zo 7. februára 1992 priznal navrhovateľke od 18. novembra 1991 vdovský dôchodok ustálený vo výške výživného 150 Kčs a krátený pre súbeh so starobným dôchodkom na 75 Kčs mesačne (od 8. februára 1993 v slovenskej mene 75 Sk). Zároveň uvedeným rozhodnutím rozhodol o odňatí sirotského dôchodku a výchovného na jej syna Milana od júla 1992.
Vo včas podanom návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia navrhovateľka namietala výšku priznaného vdovského dôchodku, ako aj odňatie sirotského dôchodku a výchovného na syna. V priebehu súdneho konania návrh v časti smerujúcej proti rozhodnutiu o sirotskom dôchodku a výchovnom na syna vzala späť.
Krajský súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie právneho predchodcu odporcu v časti priznaného vdovského dôchodku a napadnutým rozsudkom ho potvrdil. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých zaujal stanovisko, že o vdovskom dôchodku prislúchajúcom navrhovateľke bolo rozhodnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb.
Rozsudok krajského súdu v časti potvrdzujúcej rozhodnutie právneho predchodcu odporcu o priznaní vdovského dôchodku navrhovateľka napadla v zákonnej lehote odvolaním. V tejto časti ho žiadala zmeniť a vyhovieť pôvodne uplatnenej požiadavke na ustálenie vdovského dôchodku vo vyššej výmere. Vytýkala prvostupňovému súdu, že pri posudzovaní tejto jej požiadavky nezohľadnil prežité šou útrapy v dôsledku alkoholizmu a násilníckej povahy manžela, ako i vynalo
ženú námahu pri výchove 14 detí z manželstva, majúc za to, že v jej prípade je nimi odôvodnené poskytnutie namietanej dávky vo vyššej než priznanej výmere, najmä keď samotným Zákonom o sociálnom zabezpečení je daná možnosť odstránenia jeho tvrdosti.
Odporca, na ktorého medzičasom prešla pôsobnosť Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia vo veciach dôchodkového zabezpečenia (§ 12 ods. 1, 2, § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 7/1993 Z.z. v znení zákona NR SR č. 159/1993 Z.z.), v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky navrhol rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil. Súčasne oznámil, že na základe žiadosti navrhovateľky z januára 1993 vydal 2. marca 1993 rozhodnutie, ktorým jej dôchodok (starobný vyplácaný v súbehu s vdovským) s ohľadom na ukončený učebný pomer dcéry od 1. januára 1993 upravil z titulu jediného zdroja príjmu na 1760 Sk mesačne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.) po prejednaní odvolania a preskúmaní doterajšieho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci síce správne bral do úvahy, že v jeho kompetencii nie je odstraňovať tvrdosť zákona, lebo také oprávnenie je zákonom zverené Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ním povereným orgánom sociálneho zabezpečenia, predsa však napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnenom nároku na nedostatočne zistených a zhodnotených skutkových podkladoch.
Podmienky pre priznanie vdovského dôchodku navrhovateľka splnila dňom úmrtia manžela J.S. (18. novembra 1991) podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. Nakol'ko s manželom nežila v spoločnej domácnosti od roku 1985 pre jeho neprístojné správanie sa, vznikol jej nárok na vdovský dôchodok, výška ktorého nesmie presiahnuť prislúchajúce jej výživné, ako určuje § 47 ods. 5 tohto zákona. Pre posúdenie výživného, tvoriaceho základ pre vymeranie vdovského dôchodku, je však v zmysle tohto ustanovenia rozhodný stav v dobe smrti manžela, v dôsledku čoho v konaní týkajúcom sa zákonného nároku na predmetnú dávku nepostačuje zistiť iba to, v akej sume bolo výživné
v uplynulom období stanovené súdnym rozhodnutím, resp. v akej sume dobrovoľne hradené.
Z uvedeného zákonom stanoveného základu pri posudzovaní namietanej výmery vdovského dôchodku prvostupňový súd v danej veci nevychádzal. Pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ako vyplýva z dosiaľ vykonaného ním dokazovania, i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa uspokojil iba so skutkovým zistením, že manžel za svojho života platil navrhovateľke výživné 150 Kčs mesačne, určené súdnym rozhodnutím v roku 1987 a na zmenu v ich pomeroch závažnú z hľadiska rozsahu tejto vyživovacej povinnosti v zmysle kritérií § 96 ods. 1 a § 99 Zákona o rodine ku dňu úmrtia J.S. nebral zreteľ a za tým účelom dokazovanie nevykonal.
Napadnutým rozsudkom preto o uplatnenom nároku rozhodol na neúplne zistenom skutkovom stave, nesprávne považujúc už vykonané dôkazy za postačujúce pre posúdenie zákonnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Z toho dôvodu odvolací súd jeho rozsudok v potvrdzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. a), ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie za účelom náležitého ozrejmenia skutkových okolností rozhodných pre výživné zodpovedajúce pomerom v dobe smrti, teda najmä z hľadiska zmien v príjmoch a v počte vyživovacích povinností a až potom znovu posúdiť, či o namietanej výške vdovského dôchodku bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. V prípade zistenia navrhovateľke prislúchajúceho iného výživného bude tiež zároveň jeho povinnosťou v odôvodnení nového rozhodnutia v zmysle § 250r O.s.p. vysloviť záväzný právny názor k rozsahu jej zákonného nároku na pozostalostnú dávku.