Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
8bea2d9a6975f88202eb8a99fea30b370f5665f5fea745b201ba64e44bb09bfd.pdf
PDF · 20.74 MB
No categories available
1 So 283/93
Legal thesis Official
Zvýšenie dôchodku o 10 % priemerného mesačného zárobku podľa čl. VII ods. 2 zákona č. 235/1992 Zb. patrí v príslušnom pomere aj k čiastočnému invalidnému dôchodku.³/.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1993, sp. zn. 1 So 283/93.)
---
Poznámka:
²/ Vyhláška bola zmenená a doplnená vyhláškou č. 59/1991 Zb.
³/ Pozri aj rozhodnutie uverejnené pod č. 17/1994 Zb. rozh.
Právny predchodca odporcu priznal navrhovateľovi rozhodnutím z 11. mája 1992 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1484 Kčs mesačne, vrátane zvýšenia o 145 Kčs prislúchajúceho podľa zákona č. 116/1992 Zb.
Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci preskúmania uvedeného rozhodnutia doplnil dokazovanie zadovážením ďalších odborných posudkov, vypracovaných príslušnou posudkovou komisiou 2. decembra 1992 a 27. mája 1993 a po zhodnotení vykonaných dôkazov si osvojil záver o nadálej pretrvávajúcej len čiastočnej invalidite navrhovateľa, ktorá nepodmieňuje ani zmenu vo výške priznaného dôchodku, hoci je od 22. októbra 1992 v príčinnej súvislosti s medzičasom hlásenou a uvedeným dňom zistenou chorobou z povolania. Preto preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal správnosť skutkových zistení o poškodenom zdraví len v miere čiastočnej invalidity a jej súvislosti s chorobou z povolania až do 22. októbra 1992, majúc za to, že zistenie profesionálneho ochorenia bolo umelo odsunuté na čas po 1. júni 1992, keď nárok na zvýšenie dávky už nezakladá. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku, doplnenia dokazovania na vznik a rozsah poškodenia zdravia v dôsledku profesionálneho ochorenia a vyhovenia uplatnenému nároku na invalidný dôchodok zvýšený o 10 % priemerného mesačného zárobku podľa predpisov platných pred 1. júnom 1992.
Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdit.
Najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci predovšetkým pochybil, keď pri jej posudzovaní na základe zmien vykonaných zákonom č. 235/1992 Zb. považoval za rozhodujúci pre zvýšenie dávky deň, ktorým bola choroba z povolania navrhovateľovi zistená.
Citovaný zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júna 1992, vo svojom článku I zrušil ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení (č. 100/1988 Zb.) o zvýšenej percentnej výmere invalidného a čiastoč-
ného invalidného dochodku pri invalidite alebo čiastočnej invalidite následkom profesionálneho poškodenia zdravia, v článku VII ods. 2 však zároveň stanovil, že ak občan ochorel na chorobu z povolania alebo utrpel pracovný úraz pred 1. júnom 1992, má nárok na zvýšenie invalidného dochodku o 10 % jeho priemerného mesačného zárobku podľa predpisov platných pred týmto dňom. S ohľadom na takto vykonanú zmenu, ako i na výpočet čiastočného invalidného dochodku z výmery invalidného dochodku, posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v danej veci je závislé predovšetkým aj na skutkovom zistení, kedy navrhovateľ na chorobu z povolania ochorel, ako ustanovuje zákon, pretože z hľadiska požadovaného zvýšenia je rozhodujúci deň vzniku choroby a nie dátum zistenia tohto postihnutia, uvedený v jeho hlásení a v lekárskom posudku o hodnotení stáženia spoločenského uplatnenia.
Na vznik profesionálneho ochorenia, preukázaného u navrhovateľa v doterajšom konaní, však dokazovanie nebolo zamerané. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, závery o nezmenenom stupni invalidity navrhovateľa a že jeho čiastočná invalidita je následkom choroby z povolania až od 22. októbra 1992, prvostupňový súd vyvodil najmä na základe komisionálneho posudku z 27. mája 1993, vydaného po došetrení profesionality ťažkej obojstrannej nedoslýchavosti príslušnými oddeleniami pracovného lekárstva nemocníc s poliklinikou v L. a v B. Otázkou vzniku tohto poškodenia zdravia sa ale príslušná posudková komisia v posudku nezaoberala. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd vzhľadom na nesprávny názor opomenul potom vziať do úvahy, že postihnutie navrhovateľa uvedeným ochorením vyplýva už z diagnostických záverov posudkovej komisie činnej v správnom konaní 16. apríla 1992, vychádzajúcej pri posudzovaní jeho zdravotného stavu okrem iného z výsledkov odborného vyšetrenia zo 17. februára 1992. Následne vydané posudky pritom zmenu v intenzite a rozsahu tohto postihnutia už nedokumentujú a potvrdzujú iba, že bol došetrovaný jeho profesionálny charakter, k ustáleniu ktorého došlo až po vykonanom hygienickom prieskume 22. októbra 1992 a prerokovaní prípadu na konzultačnom dni o chorobách z povolania 2. decembra 1992.
V konaní je preto potrebné doplniť dokazovanie na objasnenie, kedy ťažká obojstranná nedoslýchavosť navrhovateľa vznikla a s ohľadom na prípadné nové nálezy aj na jej vplyv v súvise s ostatnými
ochoreniami na súčasný jeho pracovný potenciál. Za tým účelom treba predovšetkým vyžiadať doplňujúci alebo nový posudok, zohľadňujúci aj nálezy z najnovších vyšetrení a po jeho zadovážení umožniť navrhovateľovi vyjadriť sa k jeho obsahu.