Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4 Cdo 102/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti pri slúcha pracovníkovi za podmienok ustanovenia § 195 Zák. práce i v čase jeho nedobrovoľnej nezamestnanosti, hoci sa mu poskytuje hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1993, sp. zn. .)

Žalobca sa žalobou domáhal, aby mu žalovaná organizácia na odškodnenie straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej v čase od 1. 2. 1991 do 30. 9. 1992 následkom choroby z povolania, zaplatila 13 508 Kčs.

Žalovaná organizácia uviedla, že požadované odškodnenie žalobcovi patrí len za čas od 1. 2. do 30. 6. 1991, ale nie za ďalšie obdobie od 1. 7. 1991 do 30. 9. 1992. Odôvodnila to tým, že v tomto období bol žalobca hmotne zabezpečený podporou v nezamestnanosti, ktorú nemožno považovať za zárobok, a preto organizácii nevznikla povinnosť platiť uplatňovanú náhradu.

Okresný súd v Žiline rozsudkom z 2. 12. 1992 žalobe vyhovel, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 13 508 Kčs v lehote do troch dní a súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania. Dospel k záveru, že žalovaná organizácia aj po 1. 7. 1991 zodpovedá za škodu vzniknutú chorobou z povolania, ktorá žalobcovi zneľnožnila sa zamestnať.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. 6. 1993 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na trovách konania 573 Sk v lehote do troch dní. Konštatoval, že v zmenených podmienkach zamestnanosti pre pracovníka, ktorý v dôsledku choroby z povolania nemôže nájsť zamestnanie, je príjmom aj hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti či sociálny príspevok. Preto ak organizácia mala povinnosť doplácať pracovníkovi rozdiel medzi zárobkami, tak túto povinnosť mala aj v čase, keď pracovník bez svojho zavinenia nemohol pracovať a získať tak možnosť doplácania náhrady podľa Zák. práce. Zároveň vyslovil vo výroku rozsudku prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu v zmysle ustanovenia , čo odôvodnil tým, že otázka výkladu ustanovenia Zák. práce môže byť v nových podmienkach zamestnanosti iná, preto by ju mal judikovať najvyšší súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom namietal, že žalobcovi v čase jeho nezamestnanosti nevznikla strata na zárobku, preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na jeho náhradu. Iný výklad uvedenej otázky by nezamestnaných pracovníkov vôbec nemotivoval hľadať si nové zamestnanie. Preto navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca navrhoval dovolanie zamietnuť s odôvodnením, že závery odvolacieho súdu sú vecne správne.

Najvyšší súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej organizácie nie je opodstatnené.

Z odôvodnenia:

Predpoklady zodpovednosti organizácie za škodu pri chorobe z povolania podľa ustanovenia § 190 ods. 3 Zák. práce sú existencia choroby z povolania, vzniknutej za stanovených pracovných podmienok, vznik škody a príčinná súvislosť medzi chorobou z povolania a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy, ak škoda vznikla následkom choroby z povolania. Zodpovednosť za škodu pri chorobe z povolania je tzv. objektívnou zodpovednosťou; organizácia teda zodpovedá za samotný výsledok (za škodu) bez toho, aby bolo treba uvažovať o jej zavinení.

Škoda, ktorá vzniká následkom choroby z povolania, spočíva tiež v strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (pri uznaní invalidity). K strate na zárobku dochádza preto, že pracovná schopnosť pracovníka bola následkom choroby z povolania znížená (obmedzená) alebo zanikla a účelom náhrady za stratu na tomto zárobku je poskytnúť primerané odškodnenie pracovníkovi, ktorý nie je schopný dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením. Škoda spočívajúca v strate na zárobku je teda majetkovou ujmou, ktorá sa určí vo výške rozdielu medzi zárobkom pracovníka pred vznikom škody a zárobkom po poškodení, ku ktorému je potrebné pripočítať prípadný invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, poskytovaný z toho istého dôvodu.

Ak pracovník poberá náhradu za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 195 Zák. práce, lebo pre ochorenie chorobou z povolania musel byť prevedený na inú menej platenú prácu, nemožno v tom, že bol hmotne zabezpečený v čase jeho nedobrovoľnej nezamestnanosti (podporou v nezamestnanosti), vidieť skutočnosť, ktorá by mala za následok prerušenie príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a škodou (stratou na zárobku) a odôvodňovala zastavenie vyplácania tejto náhrady.

Platná právna úprava s uvedenou skutočnosťou následky pre poberanie náhrady straty na zárobku podľa ustanovenia § 195 Zák. práce (ako je tomu napr. pri dosiahnutí veku 65 rokov vzhľadom na ods. 5 tohto paragrafu) nespája. Trvanie zodpovednostného vzťahu nie je podmienené ani trvaním pracovného pomeru alebo iného obdobného pracovnoprávneho vzťahu postihnutého pracovníka k zodpovednej organizácii alebo inej organizácii po zistení choroby z povolania.²/ Podľa ustanovenia § 195 ods. 4 Zák. práce patrí náhrada za stratu na zárobku aj takému pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená. Náhrada sa mu však poskytne iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená. Preto ak zákon priznáva náhradu škody tomu, kto bez vážnych dôvodov od

Poznámka:

²/ Porovnaj napr. odôvodnenie rozsudku uverejneného pod č. 36/1990 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk

mietol zabezpečené miesto a tak zostal dobrovoľne nezamestnaný, treba ju priznať aj poškodenému pracovníkovi, ktorý sa stal nezamestnaným nedobrovoľne. Bez výslovnej právnej úpravy nezamestnanosť pracovníka nemôže byť pre jeho bývalého zamestnávateľa dôvodom zastavenia vyplácania náhrady škody vo forme mesačnej renty.

a nariadenie vlády vydané na jeho vykonanie (č. v platnom znení) upravujú niekoľko prípadov náhrady straty na zárobku, ktorá patrí poškodeným, aj keď už nie sú zamestnaní (pozri už uvedený prípad Zák. práce, a nar. vlády). Preto aj podľa názoru dovolacieho súdu pracovníkovi, ktorému bola poskytovaná náhrada za stratu na zárobku podľa Zák. práce a ktorý sa stal nezamestnaným, vzniká škoda v súvislosti s chorobou z povolania (alebo pracovným úrazom). U neho okrem toho dochádza k ďalšiemu poklesu životnej úrovne, lebo podpora v nezamestnanosti sa určuje zo zárobku po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania a táto je spravidla vždy nižšia, než by bola v prípade, keby k ochoreniu (úrazu) a tým aj k poklesu zárobku poškodeného pracovníka, nedošlo.

V neposlednom rade je potrebné zobrať do úvahy aj to, že náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (pri uznaní invalidity) vyvažuje zníženie (obmedzenie) alebo stratu pracovnej spôsobilosti poškodeného a jeho neschopnosť dosahovať pre následky choroby z povolania rovnaký zárobok ako pred poškodením. V období nedobrovoľnej nezamestnanosti pracovníka sa na tomto stave nič nemení, lebo následky choroby z povolania pracovnú spôsobilosť poškodeného obmedzujú v jeho uplatnení na trhu práce i nadálej.

Z uvedeného teda vyplýva, že pracovníkovi, ktorý poberal náhradu za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 195 Zák. práce, lebo pre ochorenie chorobou z povolania musel byť prevedený na inú menej platenú prácu a ktorý sa stal dočasne nezamestnaným, patrí i v tomto období (teda počas nezamestnanosti) náhrada za stratu na zárobku v pôvodnej výške. Skutočnosť, že bol určitú dobu bez zamestnania, nemohla sama osebe oprávniť žalovanú organizáciu na zastavenie poskytovania náhrady škody, lebo uvedená situácia nemala s chorobou z povolania žiadnu súvislosť.

Z týchto dôvodov dovolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že dovolanie zamietol.