Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
8bea2d9a6975f88202eb8a99fea30b370f5665f5fea745b201ba64e44bb09bfd.pdf
PDF · 20.74 MB
No categories available
2 Cdo 93/93
Legal thesis Official
V prípade, ak bytová potreba rozvedeného manžela je vyriešená inak, súd pri rozhodovaní o návrhu podľa § 705 ods. 2 Obč. zákonníka, za splnenia predpokladov uvedených v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nemusí viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1993 sp. zn. 2 Cdo 93/93.)
Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 26. 1. 1993 č.k. 9 Co 269/91-51 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zrušil
účastníkom právo spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu s tým, že žalovaná zostáva ako výlučná členka družstva a nájomníčka bytu. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetný družstevný byt bol účastníkom konania pridelený počas trvania ich manželstva, v dôsledku čoho im vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi. Keďže po rozvode manželstva sa nedohodli o tom, kto z nich bude byt ďalej užívať ako nájomca, bolo potrebné o tomto rozhodnúť súdom. V tom smere odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa určil žalovanú za ďalšiu nájomníčku bytu a členku družstva, keďže v byte býva a žalobca má otázku bývania vyriešenú. Od uzavretia nového manželstva býva žalobca totiž v byte svojej terajšej manželky. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade, na pridelenie ktorej viazal povinnosť žalobcu byt vypratať, zobral v úvahu hľadisko spravodlivosti, ktoré odôvodňovalo viazanie vypratania na pridelenie náhradného bytu a nielen náhradného ubytovania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná a domáhala sa ním jeho zrušenia. Podané dovolanie odôvodnila tým, že zmeňujúce rozhodnutie druhostupňového súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a tiež tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené nedostatky rozhodnutia odvolacieho súdu vytýkala preto, že podmienil vypratanie bytu žalobcom zabezpečením náhradného bytu. Podľa jej názoru k takémuto viazaniu povinnosti byt vypratať neboli dané podmienky, nakoľko žalobcovi uzavretím nového manželstva vzniklo zo zákona právo spoločného nájmu bytu manželmi k bytu, ktorý mala v nájme jeho manželka a tým je jeho bytový problém vyriešený. Pokiaľ by malo byť správne a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, žalobca sa stal nájomcom dvoch bytov, čo by mohlo byť dôvodom v súlade s § 711 ods. 1 písm. g/ Obč. zák. na vypovedanie nájmu, dodala dovolateľka.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej zamietnuť v podstate z dôvodu, že považoval rozhodnutie súdu druhého stupňa za správne a právny názor žalovanej za nesprávny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa
§ 242 ods. 1, prvá veta O.s.p., keď predtým zistil, že zákonné podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1 O.s.p. sú splnené a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne.
Z odôvodnenia:
Účelom poskytnutia bytovej náhrady, v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods. 1 Obč. zák. K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom.
Odvolací súd riešený právny problém z tohoto hľadiska neposudzoval napriek tomu, že výsledky doterajšieho dokazovania nasvedčujú tomu, ako uviedol i sám odvolací súd, že bývanie žalobcu je uspokojené.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca po rozvode manželstva so žalovanou uzavrel nové manželstvo a že jeho terajšia manželka býva v inom byte ako nájomníčka. Súd však nezisťoval, aký charakter má predmetný byt a vzhľadom k tomuto ani sa nevyjadril k otázke, či žalobcovi uzavretím manželstva nevzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi. K tomuto by zo zákona došlo za predpokladu, že by tomu nebránilo ustanovenie § 709 Obč. zák. Aj v prípade, ak manželka žalobcu by bola sama nájomníčkou, pretože by išlo o byt nachádzajúci sa v objekte určenom na osobitné účely, bola by bytová otázka žalobcu vyriešená, pretože ochrana jeho práv ako manžela nájomníčky by bola zabezpečená (§ 713 ods. 1,2 Obč. zák.).
Za tejto situácie by bezvýhradne zotovanie na podmienke zabezpečenia náhradného bytu žalobcovi bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad a v takýchto prípadoch súd, s poukazom na zásady obsiahnuté v ustanovení § 3 ods. 1 Obč. zák., môže odmietnuť
požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.
Z uvedených dôvodov považoval najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne, a preto ho podľa § 243b ods. 1, veta za bodkočiarkou O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, veta prvá O.s.p.).