Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7 Tz 14/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

K výkladu ustanovenia § 158 ods. 1 Tr. zák.

Neoprávneným prospechom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť aj neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami informuje o pripravovanej policajnej akcii, zameranej na odhalenie trestnej činnosti, v úmysle umožniť tejto osobe sa vyhnúť prípadnej zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré sa má vykonaním akcie objasniť.

Pre právne posúdenie konania verejného činiteľa, ktorý v uvedenom úmysle prezradí inej osobe vykonanie pripravovanej a utajovanej akcie, ako trestného činu porušovania povinnosti verejného činiteľa podľa je nerozhodné, že táto iná osoba nič nekonala preto, aby ovplyvnila výsledok policajnej akcie, o ktorej sa takým spôsobom dozvedela.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 1993, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obvineného L. S., zrušil právoplatný rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 z 26. októbra 1992, sp. zn. , pre neúplné zistenie skutočného stavu veci a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Právoplatným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 1 z 26. októbra 1992, sp. zn. , bol obvinený L. J. okrem iného uznávaný za vinného z trestného činu ohrozenia služobného tajomstva podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako pracovník kriminálnej polície zaradený do funkcie staršieho referenta – špecialistu na Zvláštnom odbore SKP PZ SR Bratislava bol pri výkone svojej funkcie oboznámený s poznatkami, týkajúcimi sa rozpracovania podozrenia z trestnej činnosti nedovoleného obchodovania so zbraňami, z ktorého skutku boli podozriví pracovníci firmy ATAN v Bratislave a bol plánovane zapojený do bezpečnost-

nej akcie v tejto veci, ktorá sa konala 24. marca 1992 do 21.00 hod., kedy bola prerušená a malo sa v nej pokračovať 25. marca 1992 od 6.00 hod., avšak 25. marca 1992 o 02.00 hod. nadviazal cieľavedomý kontakt s M. Š., majúcim vzťah k firme ATAN a tohto úmyselne upozornil na skutočnosť, že 25. marca 1992 o 06.00 hod. v tejto firme začnú orgány polície vykonávať bezpečnostnú akciu, na čo bol o 05.00 hod. zaznamenaný pohyb M. Š. v budove firmy ATAN a dokončenie bezpečnostnej akcie bolo odvolané z dôvodu reálnej možnosti ukrytia záujmových materiálov M. Š., pričom obvinený vyzradením plánovacej akcie porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorá mu vyplývala zo v znení neskorších predpisov o ochrane štátneho tajomstva. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Generálny prokurátor SR podal v šesťmesačnej lehote podľa proti skôr uvedenému právoplatnému rozsudku obvodného súdu sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného.

Vo vzťahu ku skutku, zo spáchania ktorého obvodný súd uznal obvineného vinným, sťažovateľ namietal nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov. Vytýkal obvodnému súdu nesprávnosť zistenia, že nebol preukázaný v ustanovení § 158 ods. 1 Tr. zák. predpokladaný úmysel obvineného sebe alebo inému zadovážiť neoprávnený prospech, ktorý záver vyústil do nesprávneho posúdenia konania obvineného len ako trestného činu ohrozenia služobného tajomstva podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Prezradenie utajovanej akcie obvineným M. Š. malo byť považované za neoprávnený prospech v zmysle § 158 ods. 1 Tr. zák. a konanie obvineného preto malo byť posúdené aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Najvyšší súd SR na podklade podanej sťažnosti pre porušenie zákona podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Z už doteraz vykonaných dôkazov je nepochybne preukázané, že obvinený bol v rozhodnom čase pracovníkom policajného zboru Slovenskej republiky a v rámci svojho pracovného zaradenia bol zadeľovaný do rôznych akcií, pri ktorých sa oboznával aj s utajovanými

skutočnosťami. Nasvedčuje tomu aj zistenie, že bol poučený o povinnostiach a obmedzeniach podľa o ochrane štátneho tajomstva v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho v prípade jeho zadelenia do utajovanej policajnej akcie s pridelením konkrétnych úloh vykonával právomoc verejného činiteľa Tr. zák. a bol povinný zachovať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach. Takú povinnosť mu ukladalo aj ustanovenie Zákona o Policajnom Zbore Slovenskej republiky ( platného v čase posudzovaných skutkov), podľa ktorého sú policajti povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme osôb a organizácií vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.

V prípade zistenia, že obvinený v rozpore s uvedenou povinnosťou v konkrétnom prípade nepovolanej osobe úmyselne prezradil utajované skutočnosti, je namieste posúdenie takéhoto konania ako trestného činu ohrozenia služobného tajomstva podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Ak sa takého konania dopustil v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa (§ 89 ods. 9 Tr. zák.) je právne posúdenie konania obvineného ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa niektorou z foriem predpokladaných v ustanovení § 158 ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. zák. podmienené zistením, že tak konal v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech.

Neoprávneným prospechom v zmysle § 158 ods. 1 Tr. zák. môže byť podľa povahy veci prospech materiálny alebo aj nemateriálny. Takým prospechom je preto každé neoprávnené zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ ako verejný činiteľ alebo ktokoľvek iný nemal právo. Môže ním preto byť aj neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami informuje o pripravovanej policajnej akcii zameranej na odhalenie trestnej činnosti, v úmysle umožniť tejto osobe vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré sa má akciou, alebo ktoré môže byť jej vykonaním zistené. Pre posúdenie úmyslu verejného činiteľa neoprávnene zvýhodniť iného je pritom nerozhodné, či tak koná s vedomím, že táto iná osoba konala protiprávne, alebo túto okolnosť (hoci aj nesprávne) len predpokladá. Rovnako nepodstatným pre takéto právne posúdenie je zistenie, že konkrétnou policajnou akciou nebolo odhalené žiadne pre spoločnosť nebezpečné konanie.

nie. Také zistenia môžu mať význam len pre posúdenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania (§ 3 ods. 4 Tr. zák.) páchateľa uvedeného trestného činu. Rovnako nerozhodným pre právne posúdenie konania verejného činiteľa, ktorý v takom úmysle prezradí vykonanie utajovanej akcie inej, na to nepovolanej osobe ako trestného činu podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. je aj zistenie, že táto iná osoba nič nekonala preto, aby ovplyvnila výsledok akcie, o ktorej sa takým spôsobom dozvedela.

Obvinený Ľ. J. vo vzťahu k uvedenému skutku vypovedal, že o pripravovanej policajnej akcii informoval preto, lebo ide o jeho priateľa, o ktorom vedel, že má blízky vzťah k preverovanej firme ATAN a nechcel, „aby sa do niečoho namočil“. Informoval ho preto, aby mu umožnil z firmy, v ktorej sa mala vykonať prehliadka, ak tam niečo má, aby to dal do poriadku.

So zreteľom na skôr uvedené treba prisvedčiť námietke sťažovateľa o nepresvedčivosti zistenia v napadnutom rozsudku, že vykonanými dôkazmi nebol preukázaný úmysel obvineného ako verejného činiteľa zvýhodniť seba alebo iného. Skôr naznačený motív konania obvineného odôvodňoval posúdenie jeho konania ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pretože obvinený ako policajt zadelený do predmetnej akcie a vedomý si svojej povinnosti zachovať o nej mlčanlivosť, túto povinnosť nesplnil v úmysle predpokladanom v ustanovení § 158 ods. 1 Tr. zák.