Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
33226b29713e3de53446e25594574858c73175e067d7cd58ce0afb135c250938.pdf
PDF · 17.68 MB
No categories available
9 Tor 62/92
Legal thesis Official
Za účasť na verejnom zasadnutí v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona patrí obhajcovi odmena len vo výške jednej polovice tarifnej sadzby podľa hľadísk uvedených v § 15 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 1992, sp. zn. 9 Tor 62/92.)
Najvyšší súd SR podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obhajcu JUDr. L. M. podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 1992, sp. zn. Ntv 108/92.
Z odôvodnenia:
Napadnutým uznesením predseda senátu krajského súdu podľa § 151 ods. 2, 3 Tr. por. priznal advokátovi JUDr. L. M. za obhajobu obvineného F. K. v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona na Najvyššom súde ČSFR vo veci 2 Tzf 9/92 advokátsku odmenu: za prípravu a prevzatie obhajoby (§ 15 ods. 1 písm. d/, § 16 písm. a/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.) sumu 800 Kčs, za účasť na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu ČSFR 7. októbra 1992 (§ 16 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ citovanej vyhlášky) sumu 400 Kčs a režijný paušál za úhradu hotových výdavkov za dva úkony 2x 30 Kčs (§ 19 ods. 3 vyhlášky v spojení s uznesením Slovenskej advokátskej komory č. 6/90) sumu 60 Kčs, t. j. spolu 1260 Kčs.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnnej trojdňovej lehote od oznámenia sťažnosť obhajca JUDr. L. M. Poukázal na to, že predseda senátu krajského súdu nepostupoval správne, keď mu ako obhajcovi za účasť na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu ČSFR v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona priznal len polovičnú
odmenu s odkazom na ustanovenie § 16 ods. 2 písm. e/ vyhlášky, hoci obhajca tento úkon subsumoval pod ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d/ vyhlášky.
Podľa neho na verejnom zasadnutí o sťažnosti pre porušenie zákona najvyšší súd preskúmava pôvodný rozsudok v rovnakom rozsahu ako odvolací súd a pri splnení zákonných podmienok tiež rozhoduje znovu o vine a treste. Svojím spôsobom teda ide o obdobu odvolacieho konania, resp. konania o obnove a logicky by mala byť účasť obhajcu na verejnom zasadnutí o sťažnosti pre porušenie zákona zaradená medzi výnimky uvedené v § 16 ods. 2 písm. e/ vyhlášky, pretože náročnosť obhajoby v tomto konaní je porovnateľná s obhajobou v odvolacom konaní, resp. v konaní o obnove.
Za tohto stavu žiada použiť ustanovenie § 16 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého za úkony právnej pomoci neuvedené v ods. 1 a 2 patrí odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie. Účasť na verejnom zasadnutí o sťažnosti pre porušenie zákona je porovnateľná s úkonmi zaradenými pod ods. 1 a nie ods. 2 § 16 vyhlášky, preto obhajca žiada odmenu za tento úkon v plnej výške 800 Kčs.
Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že mu prizná trovy obhajoby v uplatnenej výške 1660 Kčs.
Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej advokátska tarifa) advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky.
Pri obhajobe v trestnom konaní výška sadzby tarifnej odmeny ustanoveného obhajcu je stanovená v § 15 (s modifikáciami uvedenými v § 17) vyhlášky. Z tohto ustanovenia okrem iného vyplýva, že ak ide o trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest za úkony právnej pomoci, patrí obhajcovi odmena 800 Kčs (písm. d/ § 15 ods. 1).
V ustanovení § 16 ods. 1 advokátskej tarify sú vypočítané úkony
právnej pomoci, za ktoré patrí obhajcovi odmena v plnej výške a v ustanovení § 16 ods. 2 vo výške jednej polovice s výnimkou tam osobitne uvedených prípadov.
Príprava a prevzatie zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom je úkonom právnej pomoci uvedeným pod písm. a/ § 16 ods. 1 advokátskej tarify.
Obhajca JUDr. L. M. bol ustanovený na obhajobu v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona na Najvyššom súde ČSFR pod sp. zn. 2 Tzf 9/92 v trestnej veci obvineného F. K. vedenéj na bývalom Štátnom súde, oddelenie v Bratislave pod sp. zn. Or III 108/50. Išlo o odsúdenie pre návod k pokusu zločinu úmyselného zabitia podľa § 65, § 69 a § 279 Tr. zák. z roku 1978, na ktorý bol stanovený trest odňatia slobody (káznica) od desať do pätnásť rokov, preto správne postupoval predseda senátu krajského súdu, keď za prípravu a prevzatie obhajoby mu priznal v súlade s § 15 ods. 1 písm. d/ a § 16 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify odmenu 800 Kčs.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že predseda senátu súdu prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom i pri rozhodovaní o odmene obhajcu za úkon právnej pomoci spočívajúci v jeho účasti na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu ČSFR v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona.
Z dikcie § 16 ods. 2 písm. e/ advokátskej tarify a contrario vyplýva, že len za účasť na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní a obnove patrí obhajcovi advokátska odmena v plnej výške. V ostatných prípadoch, kde súd koná na verejnom zasadnutí, teda i v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona mu patrí odmena len vo výške jednej polovice, podľa hľadísk uvedených v § 15 ods. 1 tarify.
Podľa § 16 ods. 3 tejto tarify za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2 patrí odmena, ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Postup podľa tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy len vtedy, keď ide o úkon právnej pomoci v odsekoch 1 a 2 neuvedený. Až pri takomto „úkone“ možno potom posudzovať, či nejde o úkon právnej pomoci svojou povahou a účelom najbližší.
Z už spomínaného ustanovenia § 16 ods. 2 písm. e/ advokátskej tarify vyplýva, že účasť obhajcu na verejnom zasadnutí je úkonom právnej pomoci tam uvedeným, pričom výnimka zo zásady o odmene za tento úkon sa stanovuje len v prípadoch konania o odvolaní a obnove.
Predseda senátu krajského súdu preto v súlade so zákonom priznal obhajcovi odmenu za účasť na verejnom zasadnutí v konaní o stážnosti pre porušenie zákona v jednej polovici zo sumy 800 Kčs, t. j. 400 Kčs.