Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8 Tz 19/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

V konaní podľa možno k právu inej osoby na vec prizerať len vtedy, ak iná osoba právo na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je, vráti sa vec tomu, kto ju vydal, resp. tomu, komu bola odňatá bez toho, aby sa skúmala otázka, či, je táto osoba vlastníkom veci.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa nemožno považovať za uplatnenie práva na vec v zmysle , druhá veta

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 1993, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona zrušil uznesenie mestského prokurátora v Bratislave z 25. novembra 1992, sp. zn. a predchádzajúce uznesenie vyšetrovateľa Mestského úradu vyšetrovania PZ SR v Bratislave z 20. októbra 1992, sp. zn. VP-70/92 Ba a tomuto prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

V trestnej veci proti obvinenému J. K. pre trestný čin podvodu podľa , Tr. zák. na výzvu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Komárne podľa vydal pre účely trestného konania J. B., zástupca firmy Gumopol s. r. o. Okoličná dva kusy táhačov zn. LIAZ Maxi, typ 110573 Maxi, výr. č. podvozku ZNL 110 573 N7 EX 0041, výr. č. motora N 414 7000 90 ŠPZ KN 71-19, výr. č. podvozku TNL 11 0573 N7 EC 0043, výr. číslo motora N 414 7000 99 ŠPZ KN 71-20.

Vyšetrovateľ Mestského úradu vyšetrovania PZ SR v Bratislave uznesením z 20. októbra 1992, sp. zn. VP-70/92 Ba, podľa § 80

ods. 1 rozhodol, že sa uvedené dva kusy ťahačov LIAZ Maxi vydávajú J. B., zástupcovi firmy Gumopol s. r. o. Okoličné.

Mestský prokurátor v Bratislave uznesením z 25. novembra 1992, sp. zn. , podľa sťažnosť poškodenej strany LIAZ a. s., závod 07 Přerov zamietol.

Proti uvedenému právoplatnému uzneseniu podal v lehote uvedenej v sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor SR. V jej dôvodoch v podstate namietal, že kúpna zmluva z 8. augusta 1992, podľa ktorej obvinený J. K. uvedené dva ťahače, hoci ich získal trestným činom podvodu, predal firme Gumopol, je neplatná z dôvodu uvedeného v Obč. zák. Gumopol s. r. o. Okoličné nemohol preto na základe uvedenej neplatnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným dvom ťahačom. Keďže uvedená poškodená strana požiadala o vrátenie uvedených ťahačov, tieto jej mali byť v zmysle , druhej vety vydané ako pôvodnému vlastníkovi, ktorého právo na vec je nepochybné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutým uznesením mestského prokurátora bol v neprospech poškodenej strany porušený zákon v ustanovení

Postup vyšetrovateľa Mestského úradu vyšetrovania PZ SR, ktorý rozhodol podľa prvej vety o vrátení uvedených ťahačov zástupcovi firmy Gumopol s. r. o. Okoličné, t. j. tomu, kto ťahače podľa dobrovoľne vydal, bol v čase rozhodovania správny. Treba uviesť, že k právu inej osoby na vec možno v konaní podľa prizerať iba vtedy, ak iná osoba právo na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je, vráti sa vec tomu, kto ju vydal, resp. komu bola odňatá bez toho, aby sa skúmala otázka, či je táto osoba vlastníkom veci. Pokiaľ sa v tomto smere v sťažnosti pre porušenie zákona uvádza, že poškodená strana požiadala o vydanie uvedených ťahačov ešte pred rozhodnutím vyšetrovateľa s poukazom na vyjadrenie zástupcov poškodenej strany Ing. I. Z. a Ing. K. K. nezodpovedá toto tvrdenie skutočnosti. Zo záznamu o prijatom oznámení z 5. augusta 1992 zo zápisnice o výpovedi svedka Ing. K. K., riaditeľa poškodenej strany a z písomného poučenia poškodenej strany z 24. septembra 1992, možno zistiť len to, že poškodená strana urobila oznámenie o podvodnom konaní obvineného J. K. v súvislosti

so zakúpením 10 kusov táhačov LIAZ Maxi v hodnote 11,5 mil. Kčs a že podľa uplatňuje voči obvinenému nárok na náhradu škody v sume 11 547 800 Kčs, ktorú jej spôsobil nezaplatením za táhače. Uplatnenie nároku na náhradu škody nemožno však považovať za uplatnenie práva na vec v zmysle , druhá veta

Z obsahu spisov vyplýva, že poškodená strana LIAZ a. s., závod 07 Přerov uplatnila právo na vec v zmysle až v sťažnosti včas podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa Mestského úradu vyšetrovania PZ SR z 20. októbra 1992, sp. zn. VP-70/92 Ba, keď vyslovila pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy z 8. augusta 1992 a požiadala o vydanie uvedených táhačov.

Z dôvodov napadnutého uznesenia mestského prokurátora možno zistiť, že Gumopol s. r. o. Okoličné nadobudol uvedené táhače od obvineného v dobrej viere, kúpnu cenu v sume 2,6 mil. Kčs zaplatil, z čoho usúdil, že uvedená kúpna zmluva je platná a založila vlastnícke právo Gumopolu s. r. o. k uvedeným táhačom. Preto sťažnosť poškodenej strany zamietol ako neopodstatnenú.

Uvedený právny názor mestského prokurátora nemožno považovať za správny.

nepozná trestný čin ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ( ). Obvinený J. K. sa preto nestal vlastníkom táhačov, pretože ich nadobudol trestným činom. Nemal preto ani právo predať ich inému, pretože toto právo má len vlastník veci. Ak tak napriek tomu urobil, jeho právny úkon je neplatný, pretože sa prieči zákonu, resp. ho obchádza.

Kúpna zmluva ( a nasl. ) je dvojstranný právny úkon. Ako taký je celý neplatný i vtedy, ak dôvod neplatnosti zapríčinila čo i len jedna zmluvná strana. Nie je rozhodujúce, že kupujúci Gumopol s. r. o. Okoličné konal dobromyseľne. Celá kúpna zmluva z 8. augusta 1992 je neplatná z dôvodu uvedeného v ustanovení , t. j. preto, že pri jej uzatváraní porušil obvinený J. K. zákon. Takáto zmluva nemôže byť podkladom pre vznik vlastníckeho práva k veci.

Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre postup podľa prvej vety a pre vydanie uvedených táhačov Gumopolu, s. r. o. Okoličné. Pri správnom postupe mal mestský prokurátor na základe sťažnosti poškodenej strany napadnuté uznesenie vyšetrovateľa zrušiť a uložiť mu, aby o veci zno

vu konal a rozhodol s tým, aby v ďalšom konaní postupoval podľa druhej, prípadne tretej vety Tr. zák. v závislosti na tom, či bude považovať právo a. s. LIAZ, závod 07 Přerov na uvedené dva táhače za nepochybné alebo sporné. Pri postupe podľa tretej vety , t. j. pri vydaní rozhodnutia o uložení veci na súde, musí uvedenú akciovú spoločnosť upozorniť, aby svoj nárok na vydanie veci uplatnila v konaní o občiansko-právnych veciach.