Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1 To 62/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Podľa v znení novely č. treba do konania pribrať tlmočníka aj vtedy, ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Ide o subjektívne právo obvineného, aby sa mohol vyjadrovať v materinskom jazyku. Z uvedeného vyplýva, že pribratie tlmočníka v uvedenom prípade nezávisí od posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, či a do akej miery obvinený ovláda slovenský jazyk.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. augusta 1992, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR podľa zamietol sťažnosť krajského prokurátora, podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 1992, sp. zn. .

Z odôvodnenia:

Krajský prokurátor v Bratislave podal obžalobu na J. C. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že ako podnikateľ od 9. 10. 1991 do 6. 11. 1991 prevzal od rôznych podnikov tovar v celkovej hodnote 1 236 389 Kčs napriek vedomosti, že na tovar nemá žiadne finančné krytie, podnikom neuhradil ani jednu faktúru a peniaze z predaja tovaru použil pre svoju potrebu.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 1992, č. k. , bola táto trestná vec podľa vrátená prokurátorovi na došetrenie. Krajský súd okrem iného žiadal opakovať určité úkony prípravného konania vzhľadom na porušenie práv obvineného, ktorý je maďarskej národnosti, slovenský jazyk dobre neovláda, avšak k jeho výsluchom nebol pribratý tlmočník.

Proti uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podal krajský prokurátor v Bratislave sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia s tým, aby krajský súd o veci znovu konal a rozhodol.

Pokiař ide o výsluchy obvineného, sťažovateľ poukázal na to, že pri určitých výsluchoch obvinený vyhlásil, že dostatočne ovláda slovenský jazyk a tlmočníka nepotrebuje, resp. sa tohto svojho práva výslovne nedomáhal. Len pri jednom výsluchu obvinený žiadal výsluch vykonať v maďarskom jazyku, z čoho sťažovateľ usúdil, že z toho nemožno dovodiť bez ďalšieho, že obvinený neovláda slovenský jazyk. Vyslovil tiež názor, že tento stav sa nemení ani po informatívnom výsluchu obvineného predsedom senátu krajského súdu (pred rozhodnutím o vrátení veci na došetrenie), kde obvinený vyhlásil, že neovláda slovenský jazyk. Sťažovateľ pritom uviedol, že tento výsluch nemá žiadnu procesnú váhu, resp. význam. Terajšie tvrdenia obvineného považuje za snahu neodôvodnene predlžovať trestné stíhanie.

Listinné dôkazy, podľa názoru sťažovateľa, nie sú pre rozhodnutie priamo potrebné, lebo zavinenie obvineného preukazujú iné dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal výrok napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Obvinený bol vyslúchnutý 29. januára 1992 vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Komárne za prítomnosť svojho obhajcu, pričom výsluch bol vykonaný v slovenskom jazyku. Poučenie obvineného neobsahuje časť o práve na tlmočenie ( ) uvádza sa len to, že podľa má právo používať svoj materinský jazyk. Len po vykonaní výsluchu je zaprotokolované vyjadrenie obvineného „slovenský jazyk ovládam, tlmočníka nepotrebujem“.

Rovnaká situácia sa opakovala aj pri ďalšom výsluchu 30. januára 1992, len s tým rozdielom, že pred výsluchom je zapísané vyjadrenie obvineného „slovenský jazyk, v ktorom sa konanie vedie, v dostatočnej miere ovládam“.

Dňa 31. januára 1992 obvineného vyslúchol sudca Okresného súdu v Komárne, a to prostredníctvom tlmočníka, lebo J. C. to žiadal.

Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ SR 24. apríla 1992 vyslúchol obvineného, pričom tento nebol poučený o svojom práve uvedenom v Za rovnakých podmienok bol obvinený vyslúchnutý – opäť v slovenskom jazyku – 26. mája 1992. Aj oboznámenie obvineného s výsledkami vyšetrovania bolo vykonané v slovenskom jazyku 26. mája 1992.

Okrem posledného úkonu a výsluchu pred sudcom sa vyšetrovateľ vždy odvolal na poučenie obvineného, ktoré je uvedené na tlačive, obvineným sice vzatým na vedomie jeho podpisom, avšak toto neobsahuje poučenie o práve podľa , ale uvádza len ustanovenie Formálnosť takého poučenia vyplýva napokon aj z dvoch citovaných vyjadrení obvineného k otázke jazyka; jedno z nich bolo protokolované napokon až po vykonaní výsluchu. Poučenie obvineného týmto spôsobom nie je možné považovať za dostatočné.

Podľa ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník.

O tomto práve musí byť obvinený jednoznačne poučený, pričom ide o subjektívne právo obvineného vyjadriť svoju znalosť jazyka, v ktorom sa konanie vedie. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy akceptovať námietku sťažovateľa, že nie je možné vyvodiť neznalosť slovenského jazyka obvineným. Tento názor by zodpovedal pôvodnej právnej úprave práva na tlmočenie (ak obvinený neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie); od 1. januára 1992 je ustanovenie novelizované, a to v smere posilnenia subjektívneho práva obvineného. Ak tento je inej národnosti a má preto iný materinský jazyk ( ) než ten, v ktorom sa vedie konanie, má subjektívne právo, aby do konania bol pribratý tlmočník a obvinený sa mohol vyjadrovať vo svojom materinskom jazyku. Otázka znalosti jazyka, v ktorom sa konanie vedie, u obvineného teda od 1. januára 1992 nie je otázkou posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, ale je právom obvineného mať tlmočníka ak vyhlási, že neovláda taký jazyk.

Keďže ustanovenie také právo dáva výslovne len obvinenému (ak obvinený vyhlási) pri výsluchu ďalších osôb najmä svedkov, pribratie tlmočníka je otázkou, o ktorej rozhodne príslušný orgán činný v trestnom konaní, v konaní pred súdom predseda senátu.

Opodstatnenosť pribratia tlmočníka do konania aj na ďalšie úkony (výsluchy obvineného) vyplýva tiež z výsluchu obvineného, ktorý vykonal 22. júna 1992 predseda senátu krajského súdu. Z neho je zrejmé vyhlásenie obvineného, že slovenský jazyk dobre neovláda, a preto žiadal vyšetrovateľa o pribratie tlmočníka do konania, v čom mu však nebolo vyhovené.

V tejto súvislosti nie je možné akceptovať námietku sťažovateľa, že

výsluch obvineného predsedom senátu krajského súdu pred predbežným prejednávaním obhajoby nemá žiadnu procesnú váhu, resp. význam. Ide o procesný úkon podľa , ktorého cieľom je uľahčiť rozhodnutie súdu. Tento výsluch a zápisnica o ňom má preto procesný význam ako každá iná zapísaná výpoveď obvineného v rámci trestného stíhania; zápisnica o ňom sa bude čítať na hlavnom pojednávaní za podmienok stanovených v