Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2 Ntv 542/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Z dikcie ustanovenia , najmä zo slova „môže“ vyplýva záver, že toto ustanovenie nie je inštitútom tzv. obligatórnej väzby. Formulácia tohto ustanovenia pripúšťa prípady, že nedôjde k vzatiu obvineného do väzby, hoci sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre tu uvedený trestný čin, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. decembra 1993, sp. zn. .)

Na základe sťažnosti obvineného R. P. Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 1993, sp. zn. Nt 492/93, ktorým bol obvinený R. P. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v a sám rozhodol tak, že obvineného prepustil z väzby na slobodu.

Z odôvodnenia:

Uznesením z 11. decembra 1993, sp. zn. Nt 492/93, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave podľa z dôvodov uvedených v ustanovení vzala obvineného R. P. do väzby s tým, že väzba začína od 9. decembra 1993 o 18.15 hod. a vykoná sa v Ústave Zboru väzenskej a justičnej stráže SR v Bratislave.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v nej, že jeho vzatie do väzby podľa sudkyňa krajského súdu neodôvodnila žiadnym konkrétnym dôvodom. Poukázal tiež na to, že incident, ku ktorému dňa 9. decembra 1993 došlo medzi ním a otcom V. P., vyvolal len otec, ktorý nožom útočil na matku a vyhrážal sa im zabitím. Pri incidente, ktorý sa snažil prerušiť, sa len bránil a pritom usmrtil svojho duševne chorého otca. Navrhol, aby najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a prepustil ho na slobodu.

Najvyšší súd na podklade sťažnosti preskúmal v zmysle ustanovenia napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného je dôvodná.

Proti obvinenému R. P. sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Trnave z 9. decembra 1993, sp. zn. VP-2579/93. Trestnej činnosti sa podľa citovaného uznesenia vyšetrovateľa mal obvinený dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 9. decembra 1993 o 18.00 v Trnave v byte u svojich rodičov na Clementisovej ul. č. 69 po predchádzajúcom konflikte jeho matky O. P. s otcom V. P. úmyselne asi 15-krát bodol nožnicami svojho otca V. P. do hrudníka, hlavy a ramien, čím mu spôsobil mnohopočetné zranenia, v dôsledku ktorých vykrvácal a zomrel.

Návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutie o ňom sa uskutočnilo v lehotách uvedených v ustanovení , Z rozhodnutia sudkyne krajského súdu vyplýva, že táto nezistila u obvineného žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzatie obivneného do väzby z niektorého dôvodu uvedeného v ustanovení , , Vzatie do väzby sudkyňa krajského súdu odôvodnila v podstate citáciou ustanovenia , podľa ktorého obvinený môže byť vzatý do väzby aj keď nie sú dôvody väzby podľa teda, že je stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby osem rokov.

Po preskúmaní veci najvyšší súd si osvojuje zistenie sudkyne krajského súdu, že obvinený R. P. je trestne stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody (podľa Tr. zák.) v sadzbe od desať do pätnásť rokov a že táto samotná skutočnosť zakladá dôvod väzby podľa Tr. zák. Vzatie do väzby podľa nie je preto potrebné odôvodňovať žiadnymi ďalšími konkrétnymi skutočnosťami. Nemožno preto súhlasit s námietkou obvineného, že sudkyňa krajského súdu v uznesení o vzatí do väzby neuviedla konkrétne dôvody. Dôvod väzby podľa je totiž založený len za zistení, že obvinený je stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou osem rokov a podozrenie zo spáchania trestného činu, aký sa mu kladie za vinu je dôvodné.

Z dikcie ustanovenia , najmä zo slova „môže“ vyplýva však záver, že toto ustanovenie nie je inštitútom tzv. obligatórnej väzby. Formulácia tohto ustanovenia pripúšťa aj také prípady, v ktorých nemusí dôjsť k vzatiu obvineného do väzby, hoci sa trestné stíhanie proti nemu vedie pre trestný čin s dolnou hranicou sadzby

osem rokov trestu odňatia slobody. V takých prípadoch však nevzatie obvineného do väzby musí byť opreté buď o určité okolnosti prípadu, alebo pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú také okolnosti, ktoré spoluurčujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (so zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 4 Tr. zák.) a tento výrazne znižujú. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti, týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia.

V prejednávanej veci ide práve o prípad, keď existujú okolnosti, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že vzatie obvineného do väzby nie je potrebné. Aj keď vyšetrovanie je len v počiatočnom štádiu, už z doteraz zadokumentovaných dôkazov vyplýva, že obvinený R. P. žil v spoločnej domácnosti so svojím mladším bratom a rodičmi, pričom v dôsledku duševnej choroby otca išlo o značne traumatizované prostredie. Z výpovede svedkyne O. P. z 9. decembra 1993 (matky obvineného) vyplýva, že jej manžel V. P. bol duševné chory v podstate už 13 rokov, pričom po celý čas si najmenej 2-krát v týždni našiel zámienku, aby sa jej a deťom vyhrážal zabitím. Aj kritického dňa dvihol nôž s tým, že ju zabije. Obvinený R. P. sa snažil zabrániť incidentu, ktorý však eskaloval a pokračoval už len medzi ním a otcom, pri ktorom došlo k usmrteniu V. P. Z uvedeného zistenia možno preto dôvodne konštatovať, že v prejednávanej veci ide o také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že vzatie obvineného do väzby sa nevyžaduje a ďalšie stíhanie obvineného možno viesť aj na slobode.