Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Sdo 1/93

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Prípustnosť dovolania vo veciach dôchodkového zabezpečenia ( v platnom znení) treba posúdiť aj s prihliadnutím na ustanovenia až

Povinné právne zastúpenie navrhovateľa v týchto veciach nie je podmienkou konania o dovolaní. Navrhovateľovi treba i v odvolacom konaní poskytnúť náležitú príležitosť na uplatnenie práva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa z dôvodu uvedeného v ustanovení zrušuje dovolací súd rozsudkom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 1993, Sdo 1/93.)

Slovenská správa sociálneho zabezpečenia, ktorej pôsobnosť

prešla podľa ustanovenia 1. januárom 1993 na odporcu, rozhodnutím z 26. septembra 1990 zamietla žiadosť navrhovateľa o čiastočný invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku príslušného posudkového orgánu z 10. 9. 1990 navrhovateľ nie je čiastočne invalidný.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedené rozhodnutie preskúmaval na základe opravného prostriedku navrhovateľa, svojím rozsudkom z 2. apríla 1992 rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia potvrdil s odvolaním sa na hodnotenie zdravotného stavu a pracovnej spôsobilosti navrhovateľa posudkovými komisiami a najmä na nesplňanie podmienky podstatného poklesu jeho zárobku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, obmedzil sa však v ňom iba na žiadosť o vrátenie štyroch lekárskych potvrdení a na prísľub dodatočného zdôvodnenia a spresnenia odvolania.

Slovenská správa sociálneho zabezpečenia po doručení odpisu uvedeného odvolania navrhla napadnutý rozsudok z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudkom z 30. júna 1992 rozsudok krajského súdu z 2. apríla 1992 potvrdil ako vecne správny ( ), pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Navrhovateľ svojím podaním z 22. 10. 1992 vyjadril s rozsudkom odvolacieho súdu v lehote jedného mesiaca od jeho právoplatnosti nesúhlas a v ďalších listoch doručených súdu prvého stupňa 30. 12. 1992, 17. 2. a 9. 3. 1993 (s prihliadnutím i na medzičasom mu poskytnuté procesné poučenia) označil podanie z 22. 10. 1992 za dovolanie proti rozsudku. Odvolaciemu súdu vytýkal, že mu nebola poskytnutá možnosť podrobného odôvodnenia odvolania ani príležitosť dokazovať ďalšie nepriaznivé zmeny svojho zdravotného stavu. Vzhľadom na poučenie o nevyhnutnosti právneho zastúpenia (krajský súd 1. 2. 1993) navrhovateľ požiadal napokon o ustanovenie zástupcu ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( v znení ) prejednal vec a rozhodol v nej tak, že predchádzajúce rozsudky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia:

Podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení čl. V č. 11 rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na čiastočný invalidný dôchodok súd. Postup súdu v konaní o opravnom prostriedku upravuje ( v platnom znení – ďalej len ) predovšetkým v ustanovení a nasl. K podstatnej zmene a doplnení týchto ustanovení došlo k 1. 1. 1992, keď nadobudol účinnosť Tento zákon okrem iného v doplňujúcom ustanovení pripustil vo veciach dôchodkového zabezpečenia aj dovolanie.

Pri posudzovaní podmienok prípustnosti dovolania dospel dovolací súd predovšetkým k záveru, že ustanovenie nemožno vyložiť bez prihliadnutia na ustanovenia až 239 V piatej časti sa síce na primerané použitie ustanovení tretej ani prvej hlavy štvrtej časti tohto zákona výslovne nepamätá, ale primerané, resp. obdobné použitie ustanovení upravujúcich rovnako označené opravné prostriedky sa tu javí ako nevyhnutné.

Tento všeobecný záver však nemôže platiť aj pre použiteľnosť druhej vety ust. o povinnom zastúpení dovolateľa ako podmienky konania o dovolaní. Osobitné ustanovenie (za bodkočiarkou), ktoré zvýhodňuje navrhovateľov vo veciach dôchodkového zabezpečenia, treba uplatniť i v dovolacom konaní. Povinné právne zastúpenie žiadateľov o dávky dôchodkového zabezpečenia čo len pri mimoriadnom opravnom prostriedku by si v opačnom prípade, vzhľadom na doterajšiu dlhoročnú súdnu prax, žiadalo v tom smere nepochybnú právnu úpravu, vylučujúcu rozdielne interpretačné možnosti. Preto dovolací súd nepovažoval súčasne za potrebné rozhodnúť najprv o žiadosti navrhovateľa podľa (ustanovenie zástupcu).

Vzhľadom na ustanovenie , ktoré by samo v danej veci dovolanie nepripúšťalo, dovolací súd posudzoval jeho prípustnosť predovšetkým podľa ustanovenia Dovolanie je podľa tohto ustanovenia prípustné, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za taký postup sa spravidla považuje pojednávanie súdu bez účastníkov. K tomu sice v prvostupňovom konaní nedošlo, nemožno však opo

menúť, že už tu chýbal podrobný a úplný výsluch navrhovateľa ako účastníka konania ( ), lebo krajský súd sa uspokojil 6. 2. 1991, 5. 12. 1991 i 2. 4. 1992 iba s neúplnými prednesmi a vyjadreniami navrhovateľa ( a ). Odvolací súd, hoci prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením z 30. 5. 1991 zrušil práve pre neúplnosť konania, pri druhom prejednaní veci 30. 6. 1992 uvedený nedostatok prehliadol a nevyvodil dôsledky ani z ďalšieho opomenutia súdu prvého stupňa, ktorý napriek ustanoveniu nedbal na odstránenie vád odvolania navrhovateľa zo 6. 5. 1992, nepostupoval podľa a bez ďalšieho predložil vec odvolaciemu súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu z 30. júna 1992 nebola tak navrhovateľovi počas konania poskytnutá náležitá príležitosť na uplatnenie jeho práva a v konečnom dôsledku bola tým splnená uvedená zákonná podmienka prípustnosti dovolania.

Pri preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu z 30. júna 1992 v rozsahu podľa ustanovenia a bez nariadenia pojednávania ( za bodkočiarkou) dovolací súd ďalej zistil, že odvolací súd sa bez primeraných dôvodov stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okrem už vpredu vytýkaných vád prvostupňového konania odvolací súd prehliadol, že krajský súd nezisťoval skutkový stav a neposudzoval vec po právnej stránke dostatočne dôsledne. Navrhovateľ má už od roku 1985 pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia (rozhodnutie z 25. 3. 1985). Je vyučený stolár a sama posudková komisia sociálneho zabezpečenia v doplnení svojho posudku 28. 2. 1992 konštatovala, že už v roku 1985 bol zo zdravotných dôvodov prevedený na menej kvalifikovanú prácu. Svoj záver o nesplňaní podmienok čiastočnej invalidity oprela zrejme iba o chýbajúci pokles zárobku. Vtedy však navrhovateľ podľa svojho tvrdenia (č. I. 19 p.v.) už ani nepracoval a nebolo zistené, či bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom. Krajský súd sa bez odkazu na príslušné právne predpisy (najmä a vyhl. č. v platnom znení) iba všeobecne vypořádal tak s otázkou „doterajšieho zamestnania“ navrhovateľa a so „zvlášť uľahčenými pracovnými podmienkami“, ako aj s „podstatným poklesom zárobku“, a to za celé obdobie od podania žiadosti navrhovateľa o čiastočný invalidný dôchodok až po čas rozhodovania súdu. Pritom sama posudková komisia 28. 2. 1992 pripustila nepriaznivú progresiu

niektorých zmien zdravotného stavu navrhovateľa. Zmeny zárobkových pomerov reflektuje napokon i právna úprava, napr. zavedením prepočítavacích koeficientov v rámci tzv. ekonomickej podmienky čiastočnej invalidity.

Za tohto stavu nemohol dovolací súd dôjsť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu z 30. júna 1992 je správne; preto ho podľa ustanovenia zrušil, pričom z dôvodov vyššie uvedených zrušil podľa ods. 2 citovaného paragrafu i rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. apríla 1992 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aj o náhrade trov konania.

Podľa ustanovenia o obdobnej platnosti je krajský súd viazaný vpredu uvedeným právnym názorom vychádzajúcim v danej veci aj z doterajšej ustálenej súdnej praxe vo veciach dôchodkového zabezpečenia, vrátane posudzovania rozhodnutia o dávke ako rozhodnutia i za čas po jeho vydaní, s možnosťou ho za určitý čas potvrdiť a za určitý čas zrušiť.