Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
513ea41e90fb3caf7e15d9332ff12fa63420163659d032eff23c1f9ac37042da.pdf
PDF · 8.82 MB
No categories available
4 Cdo 135/92
Legal thesis Official
Predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu netreba doručovať do vlastných rúk. Doručenie predvolania spôsobom uvedeným v ust. § 46 ods. 2 prvá veta O.s.p. nie je preto postupom, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. decembra 1992, 4 Cdo 135/92)
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 8325 Kčs istiny s príslušenstvom s odôvodnením, že zamestnávateľ jej nevyplatil prémie dohodnuté v pracovnej zmluve.
O k r e s n ý s ú d v Banskej Bystrici žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaná organizácia za sporné obdobie nemala zisk, ale vykazovala pomerne značný schodok, v dôsledku čoho nemohla vytvoriť ani prémiový fond; preto žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na prémie, lebo tie boli závislé na vytvorení potrebného zisku.
K r a j s k ý s ú d v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní žalobkyne rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa s jeho závermi, že organizácia prémie mohla vyplatiť iba zo zisku a keďže zisk nevykazovala, nemohla vytvoriť ani fond pre mzdové zložky závislé na hospodárskych výsledkoch.
Žalobkyňa proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podala dovolanie. Vyčítala krajskému súdu, že svojím postupom jej odňal možnosť konať pred odvolacím súdom, lebo ju na pojednávanie nepredvolal a jej právnemu zástupcovi platne nedoručil predvolanie, keďže toto prevzal a podpísal jeho syn, ktorý adresátovi zásielku neodovzdal. V dôsledku toho ani žalobkyňa, ale ani jej právny zástupca sa odvolacieho konania nemohli zúčastniť. Ďalej namietala, že súdy rozhodli o veci bez úplného zistenia skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
Z odôvodnenia:
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania v prípadoch, ak rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený, upravujú ustanovenia § 237 a § 238 ods. 2 O.s.p.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú uvádzané vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Medzi nimi je aj dôvod (písm. f/, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V danom prípade však o takýto dôvod nejde, lebo zástupca žalobkyne bol predvolaný na odvolacie konanie, ktorého sa však nezúčastnil bez zavinenia odvolacieho súdu. Predvolanie mu bolo doručené na ním označenú adresu, pričom nešlo o doručenie zásielky do vlastných rúk, ale spôsobom, aký predpisuje ustanovenie § 46 O.s.p. Za týchto okolností bolo vecou odvolacieho súdu, aby posúdil platnosť doručenia a podľa toho postupoval. V prejednávanej veci sa tak stalo. Nejde preto o prípad § 237 písm. f/ O.s.p., že by účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Keďže neboli zistené ani ďalšie vady uvedené v § 237 O.s.p., najvyšší súd dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 243b ods. 4 O.s.p.
V dôsledku toho neprichádzalo do úvahy ani vecné preskúmanie rozhodnutia krajského súdu.