Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
394d0389ee0818e7cadd6cb751672a69c9e3b677cd083c8dac1aa943a2a707bd.pdf
PDF · 12.28 MB
No categories available
8 Tz 10/93
Legal thesis Official
I. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 77/1965 Zb. o výcviku spôsobilosti a registrácii obsluh stavebných strojov uchádzač o oprávnenie na ich obsluhu musí získať prax v obsluhe stavebného stroja pod priamym a stálym dohľadom školiteľa alebo odborného učiteľa v rozsahu stanovenom v prílohe. Počas výcviku uchádzača preto plne zodpovedá za dodržiavanie bezpečnostných predpisov a pravidiel stanovených pre obsluhu stavebného stroja a za prípadné následky spojené s ich porušením jeho školiteľ, resp. odborný učiteľ. Ich zodpovednosť za uvedené následky je daná aj vtedy, keď ponechajú uchádzača pri výcviku v obsluhe stavebného stroja bez dozoru.
II. Ustanovenie § 184 Tr. por. o tzv. signalizačnej činnosti sa netýka posudzovania kvality právnych noriem, ale nedostatkov a závad orgánov, podnikov a organizácií, ktoré v rámci nerešpektovania platného práva viedli k trestnej činnosti alebo ju umožnili.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 1993, sp. zn. 8 Tz 10/93.)
Právoplatným uznesením vojenského obvodového prokurátora Bratislava z 19. novembra 1992, sp. zn. OPv 283/91, bolo podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavené trestné stíhanie proti vojakovi základnej služby J. J. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že 12. júla 1991 okolo 12,15 hod. v Tomášikove na strelnici VÚ 8216 počas výcviku bagristov na autobagri UDS 114 ako strojník rýpadla napriek tomu, že vedel, že sa v blízkosti autobagra zdržiava ppor. L. S., v rozpore s bezpečnostnými predpismi sa nepresvedčil, či sa tento nachádza v dostatočnej vzdialenosti od rýpadla, uviedol do pohybu zvršok rýpadla a bočnou stranou strojovne zasiahol ppor. L. S. do spánkovej oblasti ľavej časti tváre, čím mu spôsobil poranenia, ktorým v nemocnici podľahol.
Najvyšší súd SR podľa § 268 ods. 1 Tr. por. zamietol sťažnosť pre
porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom SR v neprospech obvineného J. J.
Z odvôvodnenia:
Z dokazovania, ktoré bolo v prípravnom konaní vykonané, možno vyvodíť jednoznačný záver o tom, že dňa 12. júla 1991 asi o 12,15 hod. v objekte strelnice v Tomášikove, ktorý patrí VÚ 8216 Sered', došlo k smrteľnému pracovnému úrazu ppor. L. S. Rovnako, z výsledkov tohto dokazovania, možno vyvodíť ďalší jednoznačný záver o tom, že poškodený ppor. L. S. bol zachytený strojovňou autobágra typu UDS 114 v čase, keď sa nachádzal v pracovnom priestore tohto stroja, na ktorom pracoval vtedy vojak základnej služby obvinený J. J. Zo znaleckého posudku o príčine smrti poškodeného, ktorý vypracovali znalci z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva Doc. MUDr. M. M., CSc. a prof. MUDr. M. K., DrSc. (posudok na č. l. 30–35) vyplýva, že násilie na tele poškodeného pôsobilo na oblasť hlavy v čase, keď odchádzal alebo stál v blízkosti rýpadla. Poškodený, ako to znalci zistili, utrpel rozsiahliu tržnozmliaždenú ranu temenozáhlavovej časti hlavy vpravo s otvorenou zlomeninou lebečnej klenby, viaceré tržnozmliaždené rany ľavej spánkovotemenovej krajiny s otvorenou zlomeninou lebečnej klenby. Podľa uvedených znalcov predmet, ktorý pôsobil na hlavu poškodeného tak vpravo ako i vľavo, bol veľmi pevný, tvrdý a rozmerný. Zranenia, ktoré poškodený ppor. L. S. utrpel, boli podľa znalcov tak závažné, že ani okamžitá lekárska pomoc nemohla zabrániť smrti poškodeného.
Z listinných dôkazov, predovšetkým z organizačných smerníc sústredeného výcviku na dni 1. až 31. júla 1991, č. j. 120/2-1-3-90, z Plánu písomnej prípravy výcviku schváleného veliteľom VÚ 8216 Sered' dňa 20. novembra 1989, z rozvrhu zamestnania v priestore PS Tomášikovo na dni od 1. júla do 14. júla 1991 schváleného 28. júna 1991, ako aj z výpovede svedkov D. P., pplk. Š. L., npor. I. B. a pplk. J. C. vyplýva ďalší významný záver, a to ten, že obvinený J. J., ako vojak základnej služby dňa 12. júla 1991 pracoval na autobágri typu UDS 114 v rámci praktického výcviku na získanie oprávnenia na obsluhu stavebného stroja typu automobilových a kolesových rýpadiel.
Vzhľadom na toto zistenie bolo v prejednávanej veci dokazovanie, či obvinený postupoval v súlade s bezpečnostnými pravidlami uvedenými zariadenia.
nými v predpise ŽEN 22-2 (osobitne s jeho článkami 165 a 214) zamerané nesprávne.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že aplikácia vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374 zo 14. augusta 1990 o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach účinnej od 1. októbra 1990, ako aj bezpečnostných pravidiel zakotvených v predpise ŽEN 22-2 (vrátane návodu na obsluhu a údržbu stroja UDS 114 a vydaného výrobcom ZŤS Detva), prichádza do úvahy na posúdenie správnosti (či nesprávnosti) postupu pri práci len u držiteľa oprávnenia na obsluhu stavebných strojov. Obvinený J. J. však dňa 12. júla 1991 nepracoval ako strojník, lebo nemal na obsluhu stavebného stroja oprávnenie. Iba držiteľ takéhoto oprávnenia môže v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 vyhlášky č. 374/1990 Zb., samostatne obsluhovať automobilové a kolesové rýpadlo. V čase, keď obvinený J. J. pracoval na automobilovom rýpadle UDS 114, vykonával výcvik, aký predpokladá vyhláška Ministerstva stavebníctva č. 77/1965 Zb. o výcviku spôsobilosti a registrácii obsluh stavebných strojov.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky uchádzač o oprávnenie na obsluhu stavebných strojov musí získať predbežnú prax v obsluhe stavebného stroja pod priamym a stálym dohľadom odborného učiteľa alebo školiteľa v rozsahu ustanovenom v prílohe. Pod písm. d) prílohy tejto vyhlášky sa stanovuje, že predbežná prax na automobilové a kolesové rýpadlá má byť v rozsahu 400 hodín.
Z výsledkov dokazovania v prejednávanej veci je úplne zjavné, že uvedený predpis pri výuke obvineného nebol dodržaný. Dokazovaním sa zistilo, že v kritickom čase pracoval obvinený na autobagri úplne sám, bez akéhokoľvek dozoru. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôže preto obvinený J. J. niesť zodpovednosť nielen za nedodržanie príslušných bezpečnostných predpisov, ale ani za následky vyvolané porušením týchto predpisov. Preto z hľadiska týchto záverov nie je potrebné v prejednávanej veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ako to navrhoval generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona. U obvineného J. J. chýba totiž akákoľvek forma zavinenia na spôsobenom následku. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že obvinený by sa trestnoprávnej zodpovednosti za spôsobený následok nezbavil za situácie, ak by sa bol stavebného stroja UDS 114 zmocnil svojvoľne a pracoval na ňom bez potrebného oprávnenia (aké sa
vyžaduje v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 vyhlášky č. 374/1990 Zb.). V takomto případě by sa jeho postup nutne musel posudzovať podľa bezpečnostných pravidiel zakotvených v predpise ŽEN 22-2 a vyhláške č. 374/1990 Zb. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, a preto obvinený nemôže zodpovedať za porušenie bezpečnostných predpisov a za spôsobený následok. Obvinený sa v kritickom čase pripravoval na získanie oprávnenia strojníka a za jeho konanie z hľadiska dodržiavania bezpečnostných predpisov plne zodpovedali jeho školitelia (viď dikciu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 77/1965 Zb. …, „pod priamym a stálym dohľadom odborného učiteľa“).
Vzhľadom na námietky uvedené v stážnosti pre porušenie zákona generálneho prokurátora, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že predmetom znaleckého dokazovania nemôže byť výklad všeobecne záväzného predpisu, ako sa to stalo v prejednávanej veci, keď znalec Ing. M. K. v posudku sa zaoberal riešením takých otázok, ktoré mu neprislúchajú. Súlad alebo nesúlad postupu podľa vyhlášky č. 374/1990 Zb. môžu posudzovať len orgány činné v trestnom konaní, lebo ide o otázku právnu. Okrem toho najvyšší súd si neosvojuje názor vyslovený v stážnosti pre porušenie zákona, podľa ktorého v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 písm. f) Tr. por. majú orgány činné v trestnom konaní skúmať aj správnosť a kvalitu právneho predpisu, ktorý aplikujú. Orgány činné v trestnom konaní skúmajú len súlad nižších právnych noriem so zákonom a pri zistení nesúladu konania prerušia a za podmienok § 37 zákona č. 38/1993 sa podá návrh na začatie konania Ústavnému súdu. Pokiaľ ide o signalizačnú povinnosť upravenú v ustanovení § 184 Tr. por. tá sa nedotýka posudzovania kvality právnych noriem, ale nedostatkov, ktoré v rámci nerešpektovania platného práva umožnili spáchanie trestnej činnosti.
V prejednávanom prípade mohli z tohto hľadiska orgány činné v trestnom konaní nanajvýš signalizovať nedostatky zistené pri praktickej výuke uchádzačov o oprávnenie na obsluhu stavebných strojov. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zistené nedostatky, aké sa pri výcviku strojníkov v útvare, kde pôsobil obvinený, vyskytli, nemožno pripisovať na ťarchu obvineného J. J.