Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
394d0389ee0818e7cadd6cb751672a69c9e3b677cd083c8dac1aa943a2a707bd.pdf
PDF · 12.28 MB
No categories available
8 Tz 49/92
Legal thesis Official
K výkladu ustanovenia § 249 Tr. zák. v znení novely č. 557/1991 Zb. v prípade neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla.
Zo znenia ustanovenia § 249 ods. 1 al. druhá Tr. zák. je zrejmé, že
sa po subjektívnej stránke vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa (§ 4 Tr. zák.). Táto forma zavinenia musí byť daná aj vo vzťahu k následku, t. j. k spôsobeniu škody nie malej. Do tejto škody preto nemožno zahrňať škodu, ktorá nenastala úmysleným zavinením pri neoprávnenom prechodnom užívaní cudzieho motorového vozidla (napr. škodu spôsobenú z nedbanlivosti pri dopravnej nehode).
Z uvedeného vyplýva, že o trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 al. druhá Tr. zák. môže ísť len vtedy, ak pri prechodnom neoprávnenom užívaní cudzieho motorového vozidla páchateľ úmyselne spôsobí majiteľovi škodu najmenej vo výške 6000 Kčs (§ 89 ods. 14 Tr. zák., nar. vlády ČSFR č. 464/1991 Zb.).
Pokiaľ by škoda spôsobená úmyselným zavinením nedosahovala výšku 6000 Kčs, avšak napr. hodnota spotrebovaných pohonných hmot zakúpených majiteľom vozidla, prípadne amortizácia, by presahovala sumu 1000 Kčs, prichádza do úvahy kvalifikácia trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 1992, sp. zn. 8 Tz 49/92.)
Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, podaný generálnym prokurátorom SR v neprospech obvineného M. P., zrušil právoplatné uznesenie obvodného prokurátora Bratislava II. z 9. marca 1992, sp. zn. 1 Pv 1597/91 a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Uznesením vyhľadávacieho orgánu MO PZ SR Bratislava-Ružinov z 18. novembra 1991, sp. zn. PZ 1078/91, bolo začaté trestné stíhanie a 2. decembra 1991 bolo opatrením M. P. oznámené obvinenie z trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22. júla 1991 v Bratislave od syna poškodeného D. D. prevzal za účelom opravy osobné motorové vozidlo značky VAZ 2105, ŠPZ BAS 21–96. Auto však používal pre vlastnú potrebu, pričom najazdil cca 900 km a v presne nezistený deň s ním havaroval, kedy poškodil zadnú časť vozidla, čím spôsobil D. D. škodu vo výške 5580 Kčs.
Obvodný prokurátor Bratislava II uznesením z 9. marca 1992, sp. zn. 1 Pv 1597/91, predmetnú vec podľa § 171 ods. 1 Tr. por. postúpil obvodnému úradu Bratislava II na prejednanie ako priestupok podľa § 50 zákona číslo 372/1990 Zb.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. mája 1992.
Proti uvedenému právoplatnému uzneseniu obvodného prokurátora podal v neprospech obvineného M. P. v lehote § 272 Tr. por. sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor SR. V jej dôvodoch v podstate namietal, že obvodný prokurátor rozhodol o postúpení veci bez toho, aby bol v priebehu vyhľadávania náležite zistený skutočný stav veci. Okrem škody, ktorú obvinený spôsobil haváriou, nebolo najmä objasnené, v akej výške spôsobil majiteľovi vozidla škodu tým, že s týmto vozidlom neoprávnene najazdil asi 900 km. V prípravnom konaní nebola venovaná dostatočná pozornosť, či obvinený mal príslušné oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, ďalej, či požadovanú opravu vykonal a najmä, či na opravu skutočne použil náhradné diely (tlmiče, brzdové obloženie), ktoré obvinenému boli za týmto účelom odovzdané. Generálny prokurátor SR preto navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v prospech obvineného v ustanoveniach § 2 ods. 5, 6, § 171 ods. 1 Tr. por. a urobiť nápravu chybného rozhodnutia.
Najvyšší súd SR v zmysle § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutým uznesením bol v prospech obvineného porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 171 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený a ustálený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. K tomu je potrebné, aby s rovnakou starostlivosťou vykonávali dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj neprospech obvineného, nečakajúc na návrh strán a všetkými dosiahnutelnými prostriedkami overili okolnosti prípadu.
Podľa § 171 ods. 1 Tr. por. prokurátor vec postúpi inému orgánu, ak výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť príslušným orgánom posúdený ako priestupok alebo kárne previnenie.
Týmito ustanoveniami sa obvodný prokurátor dôsledne neriadil a meritórne rozhodol bez toho, že by bol v priebehu vyhľadávania
náležite zistený skutočný stav tak, aby v súlade s citovanými ustanoveniami bolo možné jednoznačný a konečný záver urobiť.
V posudzovanom prípade bol obvinený M. P. stíhaný pre trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 al. druhá Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia sa uvedeného trestného činu dopustil ten, kto na cudzom majetku spôsobí škodu nie malú tým, že neoprávnene takéto veci, ktoré mu boli zverené, prechodne užíva.
Zo znenia tohto ustanovenia je zjavné, že sa po subjektívnej stránke vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa, a že sa táto forma zavinenia (§ 4 Tr. zák.) vyžaduje aj k následku, t. j. k spôsobeniu škody nie malej. Je preto zrejmé, že do tejto škody nemožno zahrňať škodu, ktorá nenastala úmyselným zavinením pri neoprávnenom prechodnom užívaní cudzieho motorového vozidla, t. j. škodu, ktorú v posudzovanom prípade obvinený mal spôsobiť v sume 5580 Kčs na vozidle svojou neopatrnosťou pri cúvaní. Úmyselným zavinením obvinený M. P. nepochybne spôsobil majiteľovi vozidla škodu tým, že neoprávnene s vozidlom najazdil asi 900 km a spotreboval pohonné hmoty, ktoré sa v čase prevzatia vozidla nachádzali v nádrži a tiež opotrebením vozidla. Táto majetková škoda v doterajšom konaní vyčíslená nebola, hoci jej zistenie má rozhodujúci význam pre posúdenie konania obvineného.
Z uvedeného vyplýva, že o trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 al. druhá Tr. zák. by v posudzovanej veci mohlo ísť vtedy, keby pri prechodnom neoprávnenom užívaní vozidla úmyselne spôsobil majiteľovi škodu najmenej vo výške 6000 Kčs (porov. § 89 ods. 14 Tr. zák., nar. vlády ČSFR č. 464/1991 Zb.).
Pokiaľ by škoda spôsobená úmyselným zavinením nedosahovala výšku 6000 Kčs, avšak hodnota spotrebovaných pohonných hmôt zakúpených majiteľom vozidla by presahovala sumu 1000 Kčs, prichádzala by do úvahy kvalifikácia trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. Tento trestný čin spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Znaky tohto trestného činu by vykazovalo aj konanie obvineného, ak by pri oprave nepoužil náhradné súčiastky, ktoré mu za tým účelom odovzdal syn majiteľa vozidla a tieto by si ponechal. V takom prípade by bolo treba zistiť hodnotu uvedených náhradných dielov.
Napokon je potrebné uviesť, že o priestupok proti majetku podľa § 50 zákona SNR č. 372/1990 Zb. by mohlo ísť len vtedy, keby majetková škoda spôsobená spreneverou neprevyšovala polovinu najnižšej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. s prihliadnutím na nar. vlády ČSFR č. 464/1991 Zb. sumu 1000 Kčs.
V súvislosti s požiadavkou o objasnenie, či obvinený mal príslušné oprávnenie na vykonávanie opráv motorových vozidiel, treba poznamenáť, že uvedená otázka by mohla mať význam len z hľadiska zisťovania priestupku na úseku podnikania podľa § 24 ods. 1 písm. d) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.