Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
394d0389ee0818e7cadd6cb751672a69c9e3b677cd083c8dac1aa943a2a707bd.pdf
PDF · 12.28 MB
No categories available
8 Tz 23/93
Legal thesis Official
Ak štát poskytol na výživu oprávnenej osoby príspevok, môže zánik trestnosti podľa § 214 Tr. zák. nastať až potom, čo obvinený uhradí štátnu pohľadávku, ktorá mu tým vznikla, pokiaľ trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Toto ustanovenie o účinnej lútosti treba aplikovať aj v prípade, keď obvinený nevedel, že štát na výživu dieťaťa poskytol príspevok a výživné zaplatil len do rúk matky dieťaťa.
V prípade, keď povinná osoba zaplatí príspevok na výživu, resp. výživné prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, z hľadiska zániku trestnosti podľa § 214 Tr. zák. sa považuje dlh za splnený okamihom poukázania peňažnej čiastky na poštu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 1993, sp. zn. 8 Tz 23/93.)
Najvyšší súd SR na základe sťažnosti generálneho prokurátora SR, podanej v neprospech obvineného J. L., zrušil právoplatné uznesenie okresného prokurátora v Trebišove z 15. januára 1993, sp. zn. Pv 2118/92 a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Uznesením z 15. januára 1993, sp. zn. Pv 2118/92, okresný prokurátor v Trebišove podľa § 172 ods. 1 písm. f) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému J. L. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Trestnej činnosti sa obvinený J. L. mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že
ako otec maloletých detí H. L., nar. 26. decembra 1979 a J. L., nar. 28. novembra 1981 neplatil výživné na tieto deti od januára 1992 až do 23. novembra 1992 i napriek tomu, že mu táto povinnosť bola uložená rozhodnutím Okresného súdu v Trebišove z 9. decembra 1987, sp. zn. P 122/86 tak, že na maloletú dcéru H. mal platiť 450 Kčs a na maloletého syna J. 375 Kčs mesačne do rúk matky maloletých detí V. B., bytom Nové Mesto n/Váhom., ul. A. Sládkoviča 2/2097, čím za uvedené obdobie dlhuje na bežnom výživnom čiastku 9075 Kčs.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. februára 1993.
Proti uvedenému uzneseniu okresného prokurátora v Trebišove podal generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného. Vytýkal okresnému prokurátorovi, že rozhodol bez náležitého zistenia skutočného stavu. Vyslovil názor, že si obvinený neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť už od 1. januára 1990 a nie až od 1. januára 1992, ako to ustálil vyhľadávací orgán a okresný prokurátor. Za obdobie od 1. januára 1990 až ku dňu zastavenia trestného stíhania mal uhradiť na výživnom celkove 29 700 Kčs, pričom z tejto sumy uhradil iba 18 066 Kčs, čím neuhradil na výživnom na
maloleté deti ku dňu zastavenia trestného stíhania 11 634 Kčs. Kedže Okresný úrad v Novom Meste n/Váhom svojím rozhodnutím z 29. januára 1992 pod č. Om/519/90 od 1. januára 1992 do 1. júna 1992 matke detí opakovane poskytol príspevok na výživu pre deti v čiastke 4125 Kčs, celkový dlh obvineného na výživnom pre maloleté deti k zastaveniu trestného stíhania ešte bol 7509 Kčs. Pretože obvinený J. L. celú dlžnú čiastku na výživnom na maloleté deti neuhradil, okresný prokurátor jeho konanie nesprávne a nezákonne podriadil pod ustanovenie § 214 Tr. zák. Ďalej vyslovil názor, že okresný prokurátor navyše rozhodol vo veci, hoci nemal objektívne zistené, či matka maloletých detí sumu 10 000 Kčs, ktorú obvinený v roku 1992 postupne zaslal matke poštovými poukážkami, túto skutočne prevzala a či riadne a včasné neplnenie si vyživovacej povinnosti nemalo nepriaznivé následky na maloleté deti. Okresný prokurátor teda bez toho, aby bol vo veci zistený úplný skutočný stav a bez ujasnenia právnej kvalifikácie skutku, či v prejednávanom prípade nejde aj o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. trestné stíhanie zastavil, hoci podozrenie z trestného činu podľa § 213 ods. 1, resp. ods. 3 Tr. zák. u obvineného trvá nadálej. V dôsledku toho generálny prokurátor najvyšiemu súdu navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením okresného prokurátora bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 5, ods. 6, § 172 ods. 1 písm. f) Tr. por. v prospech obvineného J. L. Ďalej navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a okresnému prokurátorovi v Trebišove prikázať vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.
Najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že týmto uznesením bol porušený zákon v prospech a neprospech obvineného.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúce na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnutelnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. je trvacím trestným činom, ktorý je spáchaný, ak páchateľ zavinene udržuje protiprávny stav vyvolaný neplnením zákonnnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného alebo ak sa vyhýba plneniu zákonnnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 213 ods. 2 Tr. zák.). Tento protiprávny stav sa môže prerušiť, aj keď neplnenie vyživovacej povinnosti objektívne trvá, pokiaľ toto neplnenie nie je zavinené páchateľom. Z toho teda vyplýva záver, že trestná zodpovednosť podľa § 213 Tr. zák. nie je daná už tým, že páchateľ nevyživuje osobu, ktorá je od neho závislá. Pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje zavinenie (buď podľa § 4 alebo § 5 Tr. zák.).
V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že obvinený má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom H. L., nar. 26. decembra 1979 a J. L., nar. 28. novembra 1981. Výška tejto vyživovacej povinnosti bola určená Okresným súdom v Trebišove rozsudkom z 9. decembra 1987, sp. zn. P 122/86, na 450 Kčs mesačne pre maloletú H. a na 375 Kčs mesačne pre maloletého syna J., s účinnosťou od 1. septembra 1987. Rovnako z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že obvinený J. L. si túto vyživovaciu povinnosť neplnil. Pokiaľ však ide o presnú výšku a obdobie, po ktoré obvinený vyživovaciu povinnosť neplnil, to z vykonaného dokazovania nevyplýva. Rovnako dokazovanie nebolo zamerané na zisťovanie príčin neplnenia vyživovacej povinnosti obvineným J. L. To treba považovať za základnú chybu doterajšieho konania, pretože len v prípade zistenia zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti by obvinený naplnil zákonné znaky trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák. Keďže sa tak nestalo, bol rozhodnutím okresného prokurátora v tejto časti porušený zákon v neprospech obvineného. V dôsledku toho až po prípadnom zistení, že obvinený J. L. si zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil zavinene, možno po dodatočnom zaplatení dlžného výživného aplikovať osobitné ustanovenie § 214 Tr. zák. o účinnnej ľúťosti. V tejto súvislosti najvyšší súd si osvojuje názor generálneho prokurátora vyslovený v stážnosti pre porušenie zákona, že v prípade, ak štát poskytol matke dieťaťa príspevok na výživu, môže zánik trestnosti podľa § 214 Tr. zák. nastať až po tom, čo obvinený zaplatí štátu príspevok, ktorý za neho poskytol matke maloletých detí. Toto ustanovenie treba aplikovať aj v prípade, keď obvinený nevedel, že štát na výživu dieťaťa poskytol príspevok a výživné zaplatil do rúk matky dieťaťa.
Na druhej strane si najvyšší súd neosvojuje námietku generálneho prokurátora, podľa ktorej mal okresný prokurátor skúmať, či matka maloletých detí dlžnú čiastku výživného, ktorú obvinený zaplatil poštovými poukážkami, skutočne dostala.
Podľa § 97 Zákona o rodine výživné treba platiť v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. S ohľadom na § 104 Zákona o rodine na posúdenie otázky splnenia dlhu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 71 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 82 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa peňažný dlh plní prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, kedy bola čiastka poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.
Vzhľadom na jasnú dikciu citovaného ustanovenia ods. 2 § 82 Občianskeho zákonníka je zjavné, že obvinený dodatočne splnil povinnosť (§ 214 Tr. zák.) okamihom poukázania jednotlivých peňažných splátok na pošte. Z hľadiska ustanovenia § 71 (aj § 77) Občianskeho zákonníka by sa za okamih splnenia dlhu mohol považovať až okamih, kedy veriteľ predmet plnenia prevezme. Pre posúdenie otázky zániku trestnosti podľa § 214 Tr. zák. však sa nutne musí vychádzať z okamihu, kedy páchateľ svoju povinnosť splní tým, že dlžné výživné poukáže na pošte. Objektívne môže potom nastať situácia, že poukázanú finančnú čiastku oprávnená osoba ešte neprevzala. Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti však by v takomto prípade chýbala subjektívna stránka páchateľa. Ustanovenie § 214 Tr. zák. o účinnej ľútoosti možno aplikovať na všetky alternatívy zanedbania povinnej výživy uvedené v ustanovení § 213 Tr. zák., to znamená i vtedy, ak pred dodatočným splnením povinnosti (pred zaplatením dlžného výživného) boli oprávnené osoby vystavené nebezpečenstvu núdze. Trestnosť zanedbania povinnej výživy (§ 213 Tr. zák.) zaniká podľa § 214 Tr. zák. o účinnej ľútoosti po dodatočnom splnení výživovacej povinnosti, avšak len vtedy, ak trestný čin podľa § 213 Tr. zák. nemal trvalo nepriaznivé následky.