Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1 Cdo 49/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Za stavbu, ktorá spôsobuje, že pozemok nie je možné vydať ( , v znení *) , možno považovať len stavbu, ktorá bola zriadená v časovom úseku od prevzatia pozemku štátom do účinnosti

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.1992, sp.zn. )

Žalobcovia žiadali uložiť žalovanému povinnosť vydať im nehnuteľnosti odňaté podľa

Okresný súd vo Zvolene žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe v prot. č. 311 ako parc.č. 268 – dom č. 65 s dvorom a záhradou o výmere 311 š.s., ktoré sú vedené v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie a kartografie na liste vlastníctva č. 2796 ako parc.č. 1233/1 – č.s. 65 ako zastavaná plocha o výmere 324 m², k.ú. Zvolen.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami dokazovania, na základe ktorých mal za preukázané, že na spornom pozemku sú v súlade so stavebnou dokumentáciou vybudované stavby (kanalizačná prípojka a komunikácia), čo podľa v znení bráni vydaniu tohto pozemku navrhovateľom.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Dovolatelia vyslovili názor, že nič nebráni vydaniu tohto pozemku, ktorý bol určený len ako pozemok obslužný, najmä za účelom umiestnenia žeriavov. Za spornú označili dovolatelia otázku, či je pozemok zastavaný alebo nie, pričom dospeli k záveru, že umiestnenie kanalizačnej prípojky na pozemku nemôže brániť jeho vydaniu, najmä ak domovú nehnuteľnosť odporca zbúral už v čase prípravy a legislatívneho spracovania

Najvyšší súd republiky, ktorý konal ako súd dovolací (§

*) Úplné znenie v znení , a

10a ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ( ) a tiež rozsudok súdu prvého stupňa ( ). V konaní totiž boli zistené vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, v spojení s ).

Z odôvodnenia:

V návrhu na začatie konania navrhovatelia uviedli, že pôvodná výmera pozemku parc.č. 268 pred jeho odňatím štátom bola 311 š.s. V pôvodnom návrhu na začatie konania sa navrhovatelia domáhali vydania celého tohto pozemku, a to podľa stavu v pozemkovej knihe. V priebehu odvolacieho konania zmenili svoj návrh a domáhali sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi dohodu o vydaní pozemku. Sporný pozemok pritom špecifikovali nielen údajmi pozemkovej knihy, ale už aj údajmi evidencie strediska geodézie a kartografie. Z pripojených príloh ale jasne nevyplýva súvislosť evidencie pozemkovej knihy a strediska geodézie, najmä, že by pozemok PKN parc.č. 268 bol totožný s pozemkom EN parc.č.1233/1, a že tento pozemok bol odňatý oprávneným osobám rozhodnutím Okresného národného výboru vo Zvolene z 1.septembra 1961 č. fin/99-88/61, resp. rozhodnutím tohto orgánu z 1. decembra 1961 č. fin/88-117/61 FK. Rozdielnosť výmer pozemkov si súdy nepovšimli, resp. ju nepovažovali za významnú.

Súdy správne zamerali dokazovanie na zistenie, či sporný pozemok je pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom, a ktorý sa z tohto dôvodu podľa v znení nevydáva, nevypo-riadali sa ale so všetkými výsledkami dokazovania a ich niektoré závery nie sú dostatočne podložené skutkovými zisteniami.

V súvislosti s riešením otázky, či je na odňatom pozemku umiestnená stavba zriadená až po prevzatí pozemku štátom ( v znení ) bolo však potrebné navrhovateľov viesť k tomu, aby spresnili, či sa domáhajú vydania celého pôvodného pozemku (t.j. vo výmere cca 1120 m²) alebo jeho časti vo výmere 324 m². Následne potom bolo potrebné aj dokazovanie zameráť na skutočnosti týkajúce sa toho pozemku, ktorý by uviedli

navrhovatelia. Ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd tak ale nepostupovali. K zisteniu významných skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľov na vydanie pozemku by zrejme napomohlo vyžiadanie geometrického plánu, o ktorom sa odporca vo svojom odvolaní vyjadril, že ho predloží na odvolacom pojednávaní. Zo zápisníč z pojednávania na odvolacom súde ale nevyplýva, že odvolací súd mal k dispozícii tento geometrický plán.

Nedôsledný bol postup súdov pri zisťovaní skutkového stavu aj pokiaľ ide o skúmanie okolností, za ktorých došlo na spornom pozemku k zriadeniu stavby na ňom umiestnenej a brániacej jeho vydaniu.

Za stavbu, ktorá spôsobuje, že pozemok nie je možné vydať ( v znení ), možno považovať len stavbu, ktorá bola zriadená v časovom úseku od prevzatia pozemku štátom do účinnosti Táto skutočnosť je zrejmá z doslovného znenia ustanovenia v znení , podľa ktorého musí ísť o „pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom“. Ak by sa totiž pripustila možnosť, že môže ísť aj o stavbu zriadenú kedykoľvek do podania výzvy na vydanie nehnuteľnosti, resp. do podania návrhu na začatie konania na súde, alebo do vydania rozhodnutia súdu, nesledoval by sa tým dostatočne účel zákona.

Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa § 2 citovaného zákona spočíva predovšetkým vo vydaní veci oprávnenej osobe. Zákon dáva jednoznačne prednosť naturalnej reštitúcii a iné formy zmiernenia následkov majetkových krívd pripúšťa v presne určených prípadoch (§ 14 až 16 zákona). Tomuto základnému účelu zákona, t.j. zmierniť následky majetkových krívd najmä naturalnou reštitúciou, zodpovedajú aj niektoré jeho ustanovenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby povinná osoba znemožnila alebo sťažila naturalnu reštitúciu tým, že by s vecou nenakladala so starostlivosťou riadneho hospodára, alebo by vec, resp. jej súčasti a príslušenstvo previedla do vlastníctva iného ( cit.zákona). Takým ustanovením je ale aj cit. zákona. Deň, kedy nadobudol účinnosť (t.j. 1.novembra 1990), je dňom, od ktorého povinná osoba nemôže napr. prevádzať veci do vlastníctva iného (podľa tohto zákona), ale aj dňom, ku ktorému musela byť na odňatom pozemku zriadená stavba, aby táto skutočnosť bránila vydaniu pozemku (podľa

§ 10 ods. 4 tohto zákona). Pritom muselo ísť o stavbu, s ktorou sa aspoň začalo. Z tohto hľadiska je preto bez právneho významu, ak napr. bola len vypracovaná, či schválená stavebná dokumentácia, resp. boli uskutočnené výkopové práce, ale ku dňu účinnosti zákona nebola na pozemku stavba

Ustanovenie § 10 ods. 4 cit. zákona je teda potrebné vykladať v súlade s uvedeným účelom zákona tak, že stavba umiestnená na pozemku, ktorá bola zriadená sice po prevzatí pozemku štátom, ale až po účinnosti tohto zákona, nemôže prekážať vydaniu tohto pozemku podľa cit. zákona. Pripustenie iného výkladu by v praxi znamenalo, že by povinná osoba mohla úspešne predísť naturálnej reštitúcii (vydaniu pozemku) tým, že by napr. aj po účinnosti zriadila na pozemku akúkoľvek čo i finančne nenáročnú stavbu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na neúplne zistený skutkový stav veci, neboli dostatočné podklady pre rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu, ale ani pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti vydať pozemok, resp. uzavrieť dohodu o jeho vydaní. Najvyšší súd republiky z týchto dôvodov vyhovel dovolaniu navrhovateľov a zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol dovolaním napadnutý. Pretože aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj prvostupňový rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu vo Zvolene na ďalšie konanie.