Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
b391de54c7b6cfea6bda35d3b059dc08c8de88bf0b0c20086e3d1635bf1c0cca.pdf
PDF · 16.28 MB
No categories available
1 Cdo 49/92
Legal thesis Official
Za stavbu, ktorá spôsobuje, že pozemok nie je možné vydať (§ 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb., v znení zák.č. 137/1991 Zb.*) , možno považovať len stavbu, ktorá bola zriadená v časovom úseku od prevzatia pozemku štátom do účinnosti zákona č. 403/1990 Zb.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.1992, sp.zn. 1 Cdo 49/92)
Žalobcovia žiadali uložiť žalovanému povinnosť vydať im nehnuteľnosti odňaté podľa § 1 zák.č. 403/1990 Zb.
Okresný súd vo Zvolene žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe v prot. č. 311 ako parc.č. 268 – dom č. 65 s dvorom a záhradou o výmere 311 š.s., ktoré sú vedené v evidencii nehnuteľností Strediska geodézie a kartografie na liste vlastníctva č. 2796 ako parc.č. 1233/1 – č.s. 65 ako zastavaná plocha o výmere 324 m², k.ú. Zvolen.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami dokazovania, na základe ktorých mal za preukázané, že na spornom pozemku sú v súlade so stavebnou dokumentáciou vybudované stavby (kanalizačná prípojka a komunikácia), čo podľa § 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb. v znení zák.č. 137/1991 Zb. bráni vydaniu tohto pozemku navrhovateľom.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Dovolatelia vyslovili názor, že nič nebráni vydaniu tohto pozemku, ktorý bol určený len ako pozemok obslužný, najmä za účelom umiestnenia žeriavov. Za spornú označili dovolatelia otázku, či je pozemok zastavaný alebo nie, pričom dospeli k záveru, že umiestnenie kanalizačnej prípojky na pozemku nemôže brániť jeho vydaniu, najmä ak domovú nehnuteľnosť odporca zbúral už v čase prípravy a legislatívneho spracovania zák.č. 403/1990 Zb.
Najvyšší súd republiky, ktorý konal ako súd dovolací (§
*) Úplné znenie zák.č.403/1990 Zb. v znení zák.č.458/1990 Zb., zák.č.528/1990 Zb. a zák.č.137/1991 Zb.
10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a tiež rozsudok súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V konaní totiž boli zistené vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/, d/ O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.).
Z odôvodnenia:
V návrhu na začatie konania navrhovatelia uviedli, že pôvodná výmera pozemku parc.č. 268 pred jeho odňatím štátom bola 311 š.s. V pôvodnom návrhu na začatie konania sa navrhovatelia domáhali vydania celého tohto pozemku, a to podľa stavu v pozemkovej knihe. V priebehu odvolacieho konania zmenili svoj návrh a domáhali sa, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi dohodu o vydaní pozemku. Sporný pozemok pritom špecifikovali nielen údajmi pozemkovej knihy, ale už aj údajmi evidencie strediska geodézie a kartografie. Z pripojených príloh ale jasne nevyplýva súvislosť evidencie pozemkovej knihy a strediska geodézie, najmä, že by pozemok PKN parc.č. 268 bol totožný s pozemkom EN parc.č.1233/1, a že tento pozemok bol odňatý oprávneným osobám rozhodnutím Okresného národného výboru vo Zvolene z 1.septembra 1961 č. fin/99-88/61, resp. rozhodnutím tohto orgánu z 1. decembra 1961 č. fin/88-117/61 FK. Rozdielnosť výmer pozemkov si súdy nepovšimli, resp. ju nepovažovali za významnú.
Súdy správne zamerali dokazovanie na zistenie, či sporný pozemok je pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom, a ktorý sa z tohto dôvodu podľa § 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb. v znení zák.č. 137/1991 Zb. nevydáva, nevypo-riadali sa ale so všetkými výsledkami dokazovania a ich niektoré závery nie sú dostatočne podložené skutkovými zisteniami.
V súvislosti s riešením otázky, či je na odňatom pozemku umiestnená stavba zriadená až po prevzatí pozemku štátom (§ 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb. v znení zák.č. 137/1991 Zb.) bolo však potrebné navrhovateľov viesť k tomu, aby spresnili, či sa domáhajú vydania celého pôvodného pozemku (t.j. vo výmere cca 1120 m²) alebo jeho časti vo výmere 324 m². Následne potom bolo potrebné aj dokazovanie zameráť na skutočnosti týkajúce sa toho pozemku, ktorý by uviedli
navrhovatelia. Ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd tak ale nepostupovali. K zisteniu významných skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľov na vydanie pozemku by zrejme napomohlo vyžiadanie geometrického plánu, o ktorom sa odporca vo svojom odvolaní vyjadril, že ho predloží na odvolacom pojednávaní. Zo zápisníč z pojednávania na odvolacom súde ale nevyplýva, že odvolací súd mal k dispozícii tento geometrický plán.
Nedôsledný bol postup súdov pri zisťovaní skutkového stavu aj pokiaľ ide o skúmanie okolností, za ktorých došlo na spornom pozemku k zriadeniu stavby na ňom umiestnenej a brániacej jeho vydaniu.
Za stavbu, ktorá spôsobuje, že pozemok nie je možné vydať (§ 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb. v znení zák.č. 137/1991 Zb.), možno považovať len stavbu, ktorá bola zriadená v časovom úseku od prevzatia pozemku štátom do účinnosti zákona č. 403/1990 Zb. Táto skutočnosť je zrejmá z doslovného znenia ustanovenia § 10 ods. 4 zák.č. 403/1990 Zb. v znení zák.č. 137/1991 Zb., podľa ktorého musí ísť o „pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom“. Ak by sa totiž pripustila možnosť, že môže ísť aj o stavbu zriadenú kedykoľvek do podania výzvy na vydanie nehnuteľnosti, resp. do podania návrhu na začatie konania na súde, alebo do vydania rozhodnutia súdu, nesledoval by sa tým dostatočne účel zákona.
Zmiernenie následkov majetkových krívd podľa § 2 citovaného zákona spočíva predovšetkým vo vydaní veci oprávnenej osobe. Zákon dáva jednoznačne prednosť naturalnej reštitúcii a iné formy zmiernenia následkov majetkových krívd pripúšťa v presne určených prípadoch (§ 14 až 16 zákona). Tomuto základnému účelu zákona, t.j. zmierniť následky majetkových krívd najmä naturalnou reštitúciou, zodpovedajú aj niektoré jeho ustanovenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby povinná osoba znemožnila alebo sťažila naturalnu reštitúciu tým, že by s vecou nenakladala so starostlivosťou riadneho hospodára, alebo by vec, resp. jej súčasti a príslušenstvo previedla do vlastníctva iného (§ 22 ods. 1 cit.zákona). Takým ustanovením je ale aj § 10 ods. 4 cit. zákona. Deň, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 403/1990 Zb. (t.j. 1.novembra 1990), je dňom, od ktorého povinná osoba nemôže napr. prevádzať veci do vlastníctva iného (podľa § 22 ods. 1 tohto zákona), ale aj dňom, ku ktorému musela byť na odňatom pozemku zriadená stavba, aby táto skutočnosť bránila vydaniu pozemku (podľa
§ 10 ods. 4 tohto zákona). Pritom muselo ísť o stavbu, s ktorou sa aspoň začalo. Z tohto hľadiska je preto bez právneho významu, ak napr. bola len vypracovaná, či schválená stavebná dokumentácia, resp. boli uskutočnené výkopové práce, ale ku dňu účinnosti zákona nebola na pozemku stavba
Ustanovenie § 10 ods. 4 cit. zákona je teda potrebné vykladať v súlade s uvedeným účelom zákona tak, že stavba umiestnená na pozemku, ktorá bola zriadená sice po prevzatí pozemku štátom, ale až po účinnosti tohto zákona, nemôže prekážať vydaniu tohto pozemku podľa § 5 cit. zákona. Pripustenie iného výkladu by v praxi znamenalo, že by povinná osoba mohla úspešne predísť naturálnej reštitúcii (vydaniu pozemku) tým, že by napr. aj po účinnosti zák.č. 403/1990 Zb. zriadila na pozemku akúkoľvek čo i finančne nenáročnú stavbu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na neúplne zistený skutkový stav veci, neboli dostatočné podklady pre rozhodnutie odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu, ale ani pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti vydať pozemok, resp. uzavrieť dohodu o jeho vydaní. Najvyšší súd republiky z týchto dôvodov vyhovel dovolaniu navrhovateľov a zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol dovolaním napadnutý. Pretože aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj prvostupňový rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu vo Zvolene na ďalšie konanie.