Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8 Tz 15/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Skutočnosť, že obvinený je bez zamestnania a poberá v tom čase len príspevok pred nástupom do zamestnania, sama osebe nemá vplyv na

existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu podľa § 85 ods. 1 Zák. o rodine a nezbavuje ho preto trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti v zmysle § 213 Tr. zák., pokiaľ výška príspevku prevyšuje hranicu sociálnej odkázanosti stanovenú v príslušných právnych predpisoch.

V takýchto prípadoch treba riešiť predbežnú otázku, v akej výške mal obvinený povinnosť platiť výživné na svoje dieťa počas kritickej doby podľa hľadísk uvedených v § 96 ods. 1 Zák. o rodine a posúdiť, či zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti možno aj vzhľadom na § 3 ods. 1 Tr. zák. posúdiť ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 1992, sp. zn. .)

I.

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obvineného M. C., zrušil právoplatné uznesenie obvodného prokurátora pre Bratislavu I. z 15. júla 1991, sp. zn. a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Vyhľadávací orgán miestneho oddelenia PZ SR Bratislava, Obrancov mieru uznesením z 30. mája 1991, sp. zn. Pz-409/Št-91-Pe začal trestné stíhanie a toho istého dňa podľa oznámil M. C. obvinenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I z 18. mája 1989, sp. zn. , bola schválená dohoda rodičov maloletého M. C., nar. 12. novembra 1976, M. C. a M. L., podľa ktorej sa M. C. zaviazal prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou 550 Kčs do rúk matky, od mesiaca augusta 1990 túto vyživovaciu povinnosť neplnil a k 30. máju 1991 zostal na výživnom dlhovať sumu 4600 Kčs.

Uznesením obvodného prokurátora Bratislava I z 15. júla 1991, sp. zn. , bolo podľa . zastavené trestné stíhanie proti obvinenému M. C. pre uvedený skutok posudzovaný ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák.

Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňom 18. januára 1992.

Proti uvedenému právoplatnému uzneseniu obvodného prokurátora podal v lehote v neprospech obvineného M. C. sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor SR. V jej dôvodoch v podstate namietal, že obvodný prokurátor o zastavení trestného stíhania rozhodol bez toho, aby náležite zistil všetky okolnosti dôležité pre správne rozhodnutie veci. Nepostupoval správne najmä v tom, že náležite neobjasnil, z akých príčin obvinený od augusta 1990 odišiel zo zamestnania n. p. Matador, akú iniciatívu vyvinul pri hľadaní si zamestnania a či a aké voľné miesta mu ponúkal Úrad práce hl. m. SR Bratislavy, kde sa obvinený v mesiaci novembri 1990 ako nezamestnaný zaregistroval. Poukázal ďalej na to, že obvodný prokurátor pri rozhodovaní neprihlíadol na to, že obvinený od 14. novembra 1990 poberal mesačne od uvedeného úradu práce príspevok pred nástupom do zamestnania v sume 1572 Kčs, ktorého výška prevyšovala hranicu sociálnej odkázanosti, stanovenú v príslušných ustanoveniach vyhlášky číslo Generálny prokurátor SR navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanoveniach , , v prospech obvineného a urobiť nápravu chybného rozhodnutia obvodného prokurátora.

Najvyšší súd SR preskúmal v zmysle správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť pre porušenie zákona bola generálnym prokurátorom SR opodstatnene podaná.

Obvodný prokurátor svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obvinený neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu z objektívnych príčin, lebo je nezamestnaný a finančný príspevok, ktorý poberá od štátu, nedosahuje ani výšku minimálneho mesačného zárobku. V dôsledku toho nemôže za neplnenie vyživovacej povinnosti trestnoprávne zodpovedať.

Pri posudzovaní otázky trestnoprávnej zodpovednosti obvineného za neplnenie vyživovacej povinnosti v zmysle Tr. zák. si však obvodný prokurátor nezadovážil všetky potrebné skutkové podklady, hoci mu to ukladá ustanovenie Predovšetkým nevenoval pozornosť objasneniu toho, z akých príčin sa obvinený vzdal zamestnania v n. p. Matador Bratislava. V zmysle Zákona o rodine totiž výživné a jeho výšku odôvodňujú potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti osoby na plnenie výživného

povinný. Přitom při posudování možnosti a schopnosti povinné osoby třeba přiznat též na to, či sa povinná osoba nevzdala bez důležitého důvodu zaměstnání alebo iného majetkového prospechu.

Obviněný M. C. při výsluchu před orgánem vyhľadávania najskôr vypovedal, že zo zaměstnání z n. p. Matador odišiel preto, lebo sa mu nepáčilo, v ďalšej časti výpovede uviedol, že prostredie, v ktorom pracoval, mu poškodzovalo zdravie.

Tento rozpor vo výpovedi obviněného o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru v n. p. Matador nebol v doterajšom vyhľadávaní odstránený. V naznačenom směru nebolo zadovážené vyjadrenie uvedeného podniku, resp. nebol vyslúchnutý ani priamy nadriadený obviněného, ktorý by mohol objasniť aj jeho pracovnú morálku. Nebolo tiež preverené tvrdenie obviněného o zdravotných dôvodoch skončenia pracovného pomeru dopytom na príslušné zdravotnícke zariadenie, resp. závodného lekára.

Z výpovede obviněného ďalej vyplýva, že v období od augusta do novembra 1990 sa usiloval nájsť zaměstnanie prostredníctvom odboru pracovných síl ObNV Bratislava I, kde bol evidovaný a dostal zoznam podnikov s voľnými miestami. U týchto sa sice uchádzal o zaměstnanie, avšak neúspěšne, lebo miesta boli obsadené. Táto obhajoba obviněného nebola prešetrená, najmä nebolo zisťované, u ktorých podnikov v tomto období hľadal zaměstnanie.

Podľa doterajších výsledkov vyhľadávania obviněný sa neskôr zaregistroval na Úrade práce hl. mesta SR Bratislavy a od 14. novembra 1990 poberal príspevok pred nástupom do zamestnania v sume 1572 Kčs mesačne. Z vyjadrenia citovaného úradu práce z 3. júna 1991 (č.l. 15) vyplýva, že sa obviněného nepodarilo od novembra 1990 umiestniť. Obviněný v tejto súvislosti vypovedal, že pri pravidelných hláseniach na úrade práce dostával zoznamy podnikov, ktoré mali voľné miesta. U týchto podnikov sa však neúspěšne uchádzal o prácu, lebo miesto už bolo obsadené, prípadne potrebovali inú kvalifikáciu, než je jeho (strojník). Uvedené okolnosti mu mali podniky potvrdiť na kartičke, ktorú vždy vrátil úradu práce, aby mal prehľad o tom, či sa skutočne o zamestnanie uchádzal. V záujme náležitého zistenia skutočného stavu veci bolo potrebné vyžiadať od uvedeného úradu práce prehľad uvedených podnikov, aké voľné miesta z hľadiska profesie a zárobkových možností boli obvinenému ponúkané a ako obviněný na ponuky reagoval.

Obvodný prokurátor urobil chybu tiež v tom, keď okolnosť, že obvinený bol v kriticky čas bez zamestnania a poberal len príspevok pred nástupom do zamestnania v sume 1572 Kčs, hodnotil ako okolnosť, ktorá zbavuje obvineného trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. To, že obvinený bol v kriticky čas bez zamestnania a poberal len uvedený príspevok, sama osebe nemá vplyv na existenciu jeho vyživovacej povinnosti k uvedenému dieťaťu podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Preto aj za týchto okolností prichádzalo do úvahy, aby sa zavinené neplnenie tejto vyživovacej povinnosti pri splnení všetkých zákonných podmienok posudzovalo ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák.

Povinnosťou obvodného prokurátora bolo riešiť ako predbežnú otázku v zmysle , v akej výške mal obvinený povinnosť platiť výživné na svoje dieťa počas kritickej doby. V tomto smere nebol obvodný prokurátor viazaný rozhodnutím o výške výživného podľa rozsudku Obvodného súdu Bratislava 1 z 18. mája 1989, sp. zn. (porovnaj č.l. 12 a násl. spisu). Pri riešení uvedenej otázky bolo treba rešpektovať všetky zákonné hľadiská, ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie výšky výživného.

Uvedené hľadiská upravuje ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia sa pri určení výživného prihliadne k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam a možnostiam osoby povinnej. K týmto schopnostiam a možnostiam povinnej osoby treba prihliadať tiež vtedy, ak sa osoba povinná vzdá bez dôležitého dôvodu zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Ohľadom odôvodnených potrieb dieťaťa obvineného nebolo v prípravnom konaní vykonané žiadne dokazovanie. Najmä sa nezisťovalo, či sa dieťa pripravuje riadne na budúce povolanie napr. v učebnom pomere, štúdiom, ďalej aké je v tejto súvislosti jeho materiálne zabezpečenie, aké sú majetkové a zárobkové pomery matky, ktorá má uvedené dieťa v starostlivosti a pod.

Ako je už vyššie uvedené, schopnosti a možnosti obvineného obvodných prokurátor posudzoval mechanicky a úzko iba podľa okolností, že obvinený nebol počas kritickej doby zamestnaný, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal podľa vyhlášky č. uvedený príspevok pred nástupom do zamestnania. Neskúmal však, či na strane obvineného neišlo o situáciu, že sa vzdal

bez dôležitého dôvodu zamestnania v n. p. Matador. Neuvázil tiež, že výška uvedeného príspevku obvineného v kritickom čase presahovala hranicu sociálnej odkázanosti stanovenú v , vyhlášky č. , ktorá platila až do 23. septembra 1991 a činila celkom 1100 Kčs (800 + 300 Kčs).*

Všetky tieto okolnosti ukazujú na to, že obvodný prokurátor náležite neobjasnil, prípadne neuväžil všetky skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie otázky trestnej zodpovednosti obvineného za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zák. Pokiaľ za tohto stavu napadnutým uznesením rozhodol o zastavení trestného stíhania, porušil v prospech obvineného zákon v ustanoveniach, na ktoré sťažnosť pre porušenie zákona správne poukázala.

II.

Najvyšší súd SR na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v neprospech obvineného J. D., zrušil právoplatné uznesenie okresného prokurátora v Rimavskej Sobote zo 16. marca 1992, sp. zn. a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote uznesením zo 16. marca 1992, sp. zn. , podľa zastavil trestné stíhanie proti obvinenému J. D. pre skutok právne posúdený ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák., ktorý mal spáchať tým, že hoci bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 25. januára 1985, sp. zn. , prispievať na výživu G. D., nar. 11. 8. 1975 sumou 400 Kčs mesačne, túto povinnosť si od 1. januára 1991 až do 6. decembra 1991 v Rimavskej Sobote neplnil a takto za uvedené obdobie dlhoval na výživnom 4400 Kčs.

* Poznámka:

S účinnosťou od 23. septembra 1991 hranicu sociálnej odkázanosti upravuje vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SR č. o sociálnej odkázanosti.

Od 29. 10. 1991 určuje životné minimum o životnom minime.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. marca 1992.

V šesťmesačnej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia ( ) podal proti nemu generálny prokurátor SR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech aj v neprospech obvineného. Namietal v nej, že okresný prokurátor o zastavení trestného stíhania rozhodol bez toho, aby zistil skutočný stav veci a bez starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu.

Generálny prokurátor SR poukázal na to, že obvinený po začatí trestného stíhania uhradil na výživnom 4000 Kčs. Pri akceptovaní výšky výživného určeného v občiansko-právnom konaní (t. j. sumou 400 Kčs) by však jeho dlh na výživnom za obdobie od 1. januára 1991 do oznámenia uznesenia o zastavení trestného stíhania predstavoval sumu 6000 Kčs a nie iba 4400 Kčs, ako to nesprávne vypočítal vyhľadávací orgán len za obdobie do dňa oznámenia obvinenia. Nesprávne preto okresný prokurátor aplikoval pri rozhodovaní o veci ustanovenie § 214 Tr. zák.

Podstata nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa názoru sťažovateľa spočívala v tom, že v prípravnom konaní sa neskúmalo dôsledne, či obvinený bol schopný a v akej výške plniť svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného. So zreteľom na to, že obvinený už od roku 1988 bol bez pracovného pomeru a od 6. januára 1992 začal poberať sociálny príspevok od štátu, mali orgány prípravného konania podrobne zistovať jeho zárobkové a majetkové pomery, pomery a potreby maloletého syna obvineného a pomery matky M. D., ktorej bol syn zverený do výchovy. Na základe zistenia týchto okolností sa malo uvážiť, či pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti obvineného túto nebolo potrebné pre potreby trestného konania stanoviť odlišne, než sa tak stalo v právoplatnom občiansko-právnom rozhodnutí.

Generálny prokurátor namietal tiež, že vyhľadávací orgán sa vôbec nezaoberal tvrdeniami matky M. D., že obvinený na výživu svojho syna neprispieval už od roku 1990. V tomto smere neboli vykonané žiadne dôkazy.

Najvyšší súd SR preskúmal podľa na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutočného stavu veci. Treba prisvedčiť námietke generálneho prokurátora

SR v sťažnosti pre porušenie zákona, že v posudzovanej veci sa tak nestalo a postupovalo sa preto v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Okresný prokurátor napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania odôvodnil tým, že podľa § 214 Tr. zák. zanikla trestnosť činu, pretože obvinený dodatočne zaplatil dlžné výživné na svojho syna G. za obdobie od 1. januára 1991 do 6. decembra 1991, čo preukázal dokladmi o odoslaní rôznych čiastok v celkovej výške 4400 Kčs v prospech svedkyne M. D.

Podľa § 214 Tr. zák. trestnosť zanedbania povinnej výživy (§ 213) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než súd prvého stupňa začal vyhlasovať rozsudok.

Z dikcie zákona vyplýva, že zánik trestnej zodpovednosti z dôvodu účinnej ľútoosti podľa § 214 Tr. zák. predpokladá, že tu existovali všetky podmienky trestnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák., vrátane zavinenia a že trestná zodpovednosť zanikla až neskôr po ich splnení. Preto zastavenie trestného stíhania podľa neprichádza do úvahy vtedy, keď obvinený sice neplnil vyživovaciu povinnosť, ale bez svojho zavinenia.

V posudzovanej veci okresný prokurátor rozhodol podľa skôr citovaných zákonných ustanovení o zastavení trestného stíhania bez toho, aby potrebným dokazovaním objasnil, či obvinený J. D. zavinene neplnil svoju povinnosť prispievať na výživu maloletého G. D. a ne vykonal ani dôkazy potrebné na zistenie rozsahu tejto povinnosti.

Obvinený J. D. pri výsluchu 28. januára 1992 a neskôr písomným podaním z 5. februára 1992 sa obhajoval tým, že výživné na syna posielal nepravidelne preto, že bol nezamestnaný, nemal finančné prostriedky na živobytie a nesplňal ani podmienky pre vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Až od 1. februára 1992 začal poberať sociálnu výpomoc. Dodal, že nemal úmysel vyhýbať sa vyživovacej povinnosti a podľa jeho možností časť výživného zaplatil, keď peniaze si obstaral brigádami u priateľov a súkromníkov. Snažil sa nájsť si prácu v Cukrovare a na Bytovom podniku, nikde ho však do práce neprijali. Naposledy pracoval v organizácii Banské stavby Ostrava v roku 1988.

Podľa správy Mestského úradu v Rimavskej Sobote obvinený nikde

nepracuje, avšak z vyjadrenia tamojšicho obvodného úradu práce z 20. novembra 1991 vyplýva, že nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mestský bytový podnik v Rimavskej Sobote potvrdil, že obvinený sa u nich uchádzal na jar 1991 o zamestnanie, nebol však pre nedostatok voľných miest prijatý.

Podľa potvrdenia Obvodného úradu, oddelenia sociálnych vecí v Rimavskej Sobote (č.l. 18) obvinený poberá príspevok pre občanov potrebujúcich osobitnú pomoc, a to od 6. januára 1992 do 31. januára 1992 vo výške 1375 Kčs a od 1. februára 1992 vo výške 1700 Kčs mesačne na doposiaľ neurčitú dobu.

Treba uviesť, že okolnosť, že obvinený bol v kritickú dobu bez zamestnania a poberal len sociálnu výpomoc v dôsledku sociálnej odkázanosti, nemala sama osebe vplyv na existenciu vyživovacej povinnosti obvineného k vlastnému dieťaťu podľa Zákona o rodine ( v znení neskorších zákonov). Orgány činné v trestnom konaní však v rozpore s už citovaným ustanovením . nepreverili naznačenú obhajobu obvineného o nemožnosti platiť výživné. Rovnako nesprávne sa postupovalo v doterajšom konaní, keď sa pri posudzovaní výšky výživného mechanicky vychádzalo zo sumy 400 Kčs mesačne, určenej v občianskoprávnom konaní rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. z 25. januára 1984. So zreteľom na to, že zistenia, či obvinený vyživovaciu povinnosť, v ktorom období a v akej výške bol schopný plniť, sa týkali posúdenia viny, neboli orgány činné v trestnom konaní viazané v tomto smere rozhodnutím súdu v občianskoprávnom konaní, ale mali v zmysle posúdiť po vykonaní potrebných dôkazov tieto otázky samostatne. Pri posudzovaní naznačenej predbežnej otázky boli však povinné rešpektovať všetky zákonné hľadiská.

Tieto hľadiská sú upravené v ustanovení § 96 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného sa prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Obvinený J. D. od 6. januára 1992 poberá sociálny príspevok, a to od 1. februára 1992 vo výške 1700 Kčs mesačne. Vo vzťahu k obvinenému ide so zreteľom na ustanovenia § 1, § 3 ods. 2 písm. e), ods 3

písm. a) o životnom minime o príjem predstavujúci životné minimum ako spoločensky uznávanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze. Preto ak sám dobrovoľne z uvedenej sumy nezasielal výživné, nemohol sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy, pretože táto suma je nevyhnutná na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných potrieb a úhradu nevyhnutných nákladov na domácnosť.

V posudzovanej veci sa však vôbec nezisťovalo, z akých príčin sa obvinený dostal do stavu sociálnej odkázanosti. Neobjasňovalo sa najmä, či zo strany obvineného neišlo o situáciu, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (§ 96 ods. 1 Zákona o rodine). Neskúmalo sa, aké konkrétne dôvody viedli obvineného k ukončeniu pracovného pomeru, aké mal v pracovnom pomere platové podmienky, aké mal konkrétne možnosti nástupu do iného zamestnania, a to aj prostredníctvom úradu práce (resp. predtým do 29. 10. 1990 odboru pracovných síl ONV), z akých dôvodov nie je vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, akú iniciatívu k nástupu do nového zamestnania vyvinul sám obvinený a pod. Rovnako sa neskúmalo, či obvinený nemal v posudzovanej dobe iné príjmy, ktorými mohol uhradiť výživné. V týchto súvislostiach bolo potrebné obvineného podrobne vyslúchať k jeho tvrdeniam, že si finančné prostriedky zabezpečoval príležitostnými brigádnickými prácami za účelom zistenia, u koho a kedy takto pracoval a aké príjmy takto získal. Obvineným uvedené údaje napokon bolo potrebné overiť svedeckým výsluchom osôb, u ktorých pracoval.

Okrem už uvedených nedostatkov pri objasňovaní veci neboli v prípravnom konaní zadovážené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť, aké sú odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a ako sa zmenili pomery na strane matky (aké sú jej súčasné majetkové a zárobkové možnosti) a pod. Bolo potrebné tiež reagovať na tvrdenia svedkyne M. D., že v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obvineným jej bola od 1. novembra 1991 poskytnutá podpora na výživu dieťaťa vo výške 590 Kčs. Dokazovanie bolo treba vykonať aj za účelom zistenia, či syn obvineného sa skutočne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na Strednej priemyselnej elektrotechnickej škole v Košiciach a aké je v tejto súvislosti jeho hmotné zabezpečenie.

Okresnému prokurátorovi treba vytknúť aj to, že hoci napadnutým uznesením rozhodol 16. marca 1992, zaoberal sa len obdobím do

6. decembra 1991 (t. j. do začatia trestného stíhania) a neurobil žiadne zistenia ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti obvineným vo vzťahu k dobe od 6. decembra 1991 do 16. marca 1992. Pritom aj toto obdobie, pokiaľ by obvinený v jeho priebehu zavinene neplnil vyživovaciu povinnosť, by bolo súčasťou skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania. Bolo preto potrebné skúmať, či obvinený plnil alebo neplnil vyživovaciu povinnosť až ku dňu vydania napadnutého uznesenia. Orgány prípravného konania pochybili aj v tom smere, že už pri začatí trestného stíhania a oznámení obvinenia nereagovali na tvrdenia svedkyne M. D., že obvinený si neplnil svoju povinnosť vyživovať syna G. už aj v roku 1990, keď za celý rok na výživu syna nijako neprispel.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný prokurátor o zastavení trestného stíhania obvineného rozhodol za situácie, keď dôkazmi nebolo spôšahlivo zistené, či obvinený zavinene neplnil povinnosť vyživovať iného, ak áno, či sa obvinený trestného činu zanedbania povinnej výživy nedopustil v inom rozsahu, než z akého vychádzal okresný prokurátor a či boli splnené podmienky zániku trestnosti podľa Tr. zák. V dôsledku toho okresný prokurátor napadnutým uznesením porušil zákon v ustanoveniach a v prospech aj v nesprospech obvineného.

Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky zošit 2/93 zo 14. 1. 1993. Vydáva Najvyšší súd SR.

Predseda redakčnej rady: JUDr. Ivan Majerík.

Adresa: 814 90 Bratislava, Župné nám. 13, tel.: 315 978.

Sadzba a zalomenie SGT. Tlačí: IBIPRINT.