Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
b1c69c8cef047994666c6a87bdcace7ce9b61a59526762d499e8b963f38a65c9.pdf
PDF · 8.86 MB
No categories available
1 To 20/92
Legal thesis Official
V prípadoch, v ktorých opilosť alebo aplikácia inej návykovej látky neprivodí u páchateľa stav nepríčetnosti, ale iba stav zmenšenej príčetnosti, prichádza do úvahy jeho zodpovednosť za trestný čin, ktorý v tomto stave spáchal a nie zopdovednosť za trestný čin opilstva podľa § 201a Tr. zák.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 1992, sp. zn. 1 To 20/92.)
Najvyšší súd SR podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťaž-
nosť krajského prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 1992.
Z odôvodnenia:
Krajský prokurátor v Bratislave podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na E. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že
11. decembra 1991 v rodinnom dome č. 429 v Radave, okr. Nové Zámky, napadol svojho brata Š. M. a tohto spiaceho na gauči raz udrel do krku ostrou hranou sekery, čím mu spôsobil porušenie krčných svalov, porušenie jazylky a prerušenie celistvosti pravej krčnej tepny, čo viedlo k masívnemu krvácaniu navonok a zranenia mali za následok jeho okamžitú smrť.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 1992, sp. zn. 1 T 9/92, prejednávaná trestná vec podľa § 188 ods. 1 písm. e) Tr. por. bola vrátená prokurátorovi na došetrenie.
Dôvodom tohto postupu súdu prvého stupňa bola predovšetkým okolnosť, že v prípravnom konaní nebola náležite objasnená otázka výšky hladiny alkoholu v krvi obvineného v čase činu. Krajský súd poukázal na to, že u obvineného síce po čine boli vykonané dva odbery krvi (dňa 11. decembra 1991 o 03.12 hod. a 04.10 hod.), pri ktorých bolo u neho zistené 1,71 a 1,59 promile alkoholu v krvi, avšak v prípravnom konaní sa neuskutočnil prepočet v tom smere, aká hladina alkoholu v krvi obvineného bola v čase činu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je dôvodné podozrenie, že obvinený v čase činu bol v ťažkom stupni opilosti a v jeho krvi sa nachádzalo viac ako 2 promile alkoholu. V prípade, ak by sa táto skutočnosť potvrdila, podľa názoru krajského súdu nemožno vylúčiť, že obvinený čin spáchal v stave nepríčetnosti. V takom prípade treba konanie obvineného právne kvalifikovať ako trestný čin opilstva podľa § 201a Tr. zák. a nie ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. Ďalej tento súd poukázal na to, že znalci z odvetvia psychiatrie sa k vplyvu požitého alkoholu na konanie obvineného vyjadrili veľmi všeobecne, čo treba výsluchom týchto znalcov odstrániť.
Krajský súd žiadal, aby orgány prípravného konania pribrali do konania znalca z odvetvia súdneho lekárstva za účelom určenia hla-
diny alkoholu v krvi obvineného v čase činu, a to prepočtom, na základe dostupných uvedených protokolov o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi z 23. decembra 1991 (č.l. 45 a 46). Tento znalec by sa zároveň mal vyjadriť, v akom štádiu alkoholového opojenia sa obvinený v čase spáchania skutku nachádzal a aké sú následky takého opojenia na konanie človeka. Po zistení týchto skutočností je úlohou znalcov z odvetvia psychiatrie vyjadriť sa k tomu, či požitý alkohol v množstve, ktoré zistí znalec z odvetvia súdneho lekárstva, vplyval na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť obvineného v čase činu a v akej miere.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť krajský prokurátor v Bratislave. V písomnom odôvodnení tejto sťažnosti poukázal na to, že požiadavka krajského súdu v prípravnom konaní zabezpečiť prepočet hladiny alkoholu v krvi obvineného v čase činu je dôkaz nadbytočný. Podľa názoru sťažovateľa nie je rozhodujúce, či sa v krvi obvineného v inkriminovanom čase nachádzalo 1,9 alebo 2,1 promile alkoholu, pričom k takému výsledku možno v prejednávanom prípade dôjsť aj prepočtom odburávania alkoholu v krvi za jednu hodinu a k tomu nie je potrebné pribrať do konania znalca z odvetvia súdneho lekárstva. Ďalej zdôraznil to, že znalci z odvetvia psychiatrie u obvineného nezistili zníženie jeho rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, pričom v prípade, ak by túto skutočnosť zistili, určite by ju v znaleckom posudku uviedli. V prípade, ak závery týchto znalcov krajskému súdu nepostačujú, nič mu nebráni v tom, aby týchto znalcov vyslúchol na hlavnom pojednávaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, avšak aj z iných dôvodov, než z tých, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení. Súčasne považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil so všetkými požiadavkami krajského súdu na došetrenie veci, ale osvojil si iba niektoré, ktorých charakter a povaha, spolu s ďalšími nedostatkami prípravného konania, opodstatňujú vrátenie veci na došetrenie v zmysle § 188 ods. 1 písm. f) Tr. por. Podľa tohto ustanovenia súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie vtedy, ak je to potrebné na odstránenie vád prípravného konania alebo k náležitému objasneniu veci, teda ak súd nemá dostatočný a spoľahlivý podklad pre riešenie základnej otázky, či je obvinený
postavený pred súd dôvodne. Dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie môže byť len porušenie takých ustanovení, ktoré tvoria dôležitú záruku správnosti vykonania prípravného konania. Otázku, či je vec dostatočne objasnená, musí súd posúdiť z hľadiska skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, teda najmä z hľadiska, či sa obžaloba opiera o dostatočné dôkazy, teda či dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní boli objasnené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine, treste a ochranných opatreniach.
Vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie v zmysle citovaného ustanovenia (§ 188 ods. 1 písm. f) Tr. por.) je dôvodné i vtedy, ak v prípravnom konaní neboli náležite objasnené otázky príčetnosti obvineného, ktorá je jednou zo základných podmienok jeho trestnej zodpovednosti. Táto povinnosť je po účinnosti zákona č. 557 z 11. decembra 1991, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (1. januára 1992), významnejšia s prihliadnutím na novú skutkovú podstatu trestného činu opilstva podľa § 201a Tr. zák.
Pokiaľ v prejednávanej veci o duševnom stave obvineného bol vypracovaný znalecký psychiatrický posudok, ktorého závery nie sú presvedčivé a sú evidentné niektoré jeho chyby a nedostatky, ktorých charakter vylučuje ich odstránenie požiadaním znalcov a o vysvetlenie (§ 109 Tr. por.), potom táto skutočnosť je dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie.
V trestnom spise sa nachádza znalecký psychiatrický posudok, ktorý vypracovali MUDr. I. D. a MUDr. E. Ž. Uvedené znalkyne boli pribraté do konania uznesením Krajského úradu vyšetrovania Policajného Zboru Slovenskej republiky v Bratislave 17. decembra 1991. Evidentne je zistené, že tento znalecký posudok je neúplný a chýbajú v ňom údaje o skutočnostiach, ktoré môžu mať rozhodujúci význam pre iné závery znalcov, než sú tie, ktoré znalkyne v posudku uviedli.
V znaleckom posudku sú nepresvedčivé a bez náležitého odôvednenia najmä odpovede na otázky č. 3, 4 a 8, v ktorých znalkyne v posudku uviedli, že obvinený v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznáť nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, vedel svoje konanie ovládať a že u obvineného v čase činu nezistili vplyv požitého alkoholu na jeho konanie.
Nedostatkom posudku je aj to, že sa znalkyne nezmienili o tom, že v krvi obvineného po čine bolo dvoma lekárskymi vyšetreniami ziste-
né 1,71 a 1,59 promile alkoholu. Taktiež v posudku neuvedli výňatky z výpovědi svědkov, ktorí boli s obvineným v čase činu, resp. po čine. Uvedené dokázy sú významné pre hodnotenie, v akom stupni alkoholového opojenia sa obvinený v čase činu nachádzal, resp. ako sa správal bezprostredne po spáchaní skutku, ktorý je predmetom obžalobného návrhu.
Znalkyne pochybili taktiež v tom smere, že si nezabezpečili zdravotnú dokumentáciu obvineného z psychiatrického zariadenia, kde bol tento v roku 1991 hospitalizovaný a liečený. Údaje v znaleckom posudku iba o tom, že obvinený bol v roku 1991 psychiatricky liečený a hospitalizovaný na „Psychiatrickom oddelení“ (č.l. 39 a 42) sú neúplné, a preto nemožno náležité posúdiť súvislosti medzi týmto liečením a psychickým stavom, resp. alkoholizmom obvineného v čase činu.
Toto hodnotenie je významné aj v tom smere, či obvinený spáchal trestný čin opilstva podľa § 201a Tr. zák.
Podľa § 201a novely Trestného zákona trestný čin opilstva spácha ten, kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky inak privedie, hoci aj z nedbanlivosti, do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu.
Treba uviesť, že pôjde o prípady, keď sa niekto požitím alebo aplikáciou návykovej látky (alkoholické nápoje, nealkoholové látky s psychotropným účinkom, t. j. drogy a iné narkotiká) privedie, hoci aj z nedbanlivosti, do stavu nepríčetnosti a v tomto stave potom spácha akýkoľvek súdne trestný čin. Páchateľ je teda trestný preto, že sa zavinene priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom spáchal taký čin, ktorý má inak znaky trestného činu.
Dôvodne možno predpokladať, že v takom prípade u páchateľa pôjde o ťažkú intoxikáciu prchavými látkami, vrátane ťažkého stupňa opilosti, s poruchou vedomia, na základe ktorých skutočností obvinený v čase činu nemôže rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a nemôže svoje konanie ovládať.
Páchateľ nie je v prípade § 201a Tr. zák. pre nepríčetnosť zodpovedný za iný trestný čin v tomto stave spáchaný. Previnil sa však tým, že sa úmyselne alebo z nedbanlivosti, prostredníctvom návykovej látky priviedol do stavu nepríčetnosti a pritom spáchal trestný čin. Nebezpečnosť pre spoločnosť v tomto prípade spočíva v strate sebakontroly (opilosťou, fetovaním a pod.), ktorá privodila následok uve
dený v skutkovej podstate trestného činu, resp. konanie, ktoré má inak znaky trestného činu. V takýchto prípadoch nemožno skúmať subjektívnu stránku, ktorá vzhľadom na stav nepríčetnosti páchateľa tu nie je. Bude preto dôležité, či v konkrétnom prípade je činnosť páchateľa podľa svojej vonkajšej a vnútornej povahy a podľa priebehu takého charakteru, aký je ináč typický pre trestné činy tohto druhu páchané úmyselne, alebo pre nedbanlivostné trestné činy.
V prípadoch, v ktorých opilosť alebo aplikácia inej návykovej látky neprivodí u páchateľa stav nepríčetnosti, ale iba stav zmenšenej príčetnosti, prichádza do úvahy jeho zodpovednosť za trestný čin, ktorý v tomto stave spáchal a nie zodpovednosť za trestný čin opilstva podľa § 201a Tr. zák.
Z uvedených dôvodov v záujme zistenia skutočného stavu veci, do čoho patrí i otázka trestnej zodpovednosti páchateľa, bude potrebné, aby sa znalkyne MUDr. I. D. a MUDr. E. Ž. oboznámili s obsahom trestného spisu a zabezpečili si zdravotnú dokumentáciu obvineného o jeho hospitalizácii v psychiatrickom zariadení v roku 1991.
Úlohou znalkýň je ďalej vypracovať dodatok k pôvodnému znaleckému posudku, v ktorom treba uviesť výňatky z výpovedí svedkov, ktorí boli s obvineným v čase činu a po ňom, ako aj potrebné údaje z uvedenej zdravotnej dokumentácie. Na základe protokolov o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi z 23. decembra 1991 (č.l. 45 a 46) treba prepočtom určiť hladinu alkoholu v krvi obvineného v čase činu. V prípade, ak by znalkyne tento prepočet nedokázali vykonať, treba do konania za týmto účelom pribrať znalca z odvetvia súdneho lekárstva. Po vykonaní uvedených úkonov sú znalkyne z odvetvia psychiatrie povinné opätovne sa vyjadriť k otázkam, ktoré sú uvedené v uznesení vyšetrovateľa polície pod bodmi 3), 4) a 8) a svoje odpovede náležite odôvodniť.
Po vykonaní uvedených dôkazov bude možné rozhodnúť o postavení páchateľa pred súd a zvážiť, či v obžalobnom návrhu jeho skutok treba právne kvalifikovať ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. alebo ako trestný čin opilstva podľa § 201a novely Tr. zák.