Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5 Tz 66/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Ak došlo k prevzatiu trestného stíhania obvineného orgánmi iného štátu na základe platnej zmluvy o úprave právnych vzťahov vo veciach trestných, nejde v osobe tohto obvineného o páchateľa, ktorého nemožno stíhať tak, ako to má na mysli ustanovenie § 73 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 1992, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe stážnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR v prospech obvineného T. T., zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. septembra 1983, sp. zn. , ako aj uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo 16. februára 1982, sp. zn. Nt 404/81 a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia:

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením zo 16. februára 1982, sp. zn. Nt 404/81, podľa § 73 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil zhabanie vecí, patriacich obvinenému T. T. zapísaných pod pol. č. 1 až 34 uložených v depozite Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši.

O sťažnosti obvineného proti tomuto uzneseniu okresného súdu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 27. septembra 1983 uznesením sp. zn. tak, že ju podľa ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor SR sťažnosť pre porušenie zákona v prospech obvineného T. T. Vytýkal v nej súdom oboch stupňov, že rozhodli na základe neúplne zisteného skutočného stavu. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na nasledovné pochybenia v postupe súdov oboch stupňov.

Podľa jeho názoru zhabanie veci podľa § 73 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. zák. možno uložiť len vtedy, ak ide o veci uvedené v ustanovení § 55 ods. 1 písm. a) až d) Tr. zák. Súdy pritom nevysvetlili, z akého dôvodu považovali všetky veci nájdené u obvineného 26. apríla 1981 za veci uvedené v ustanovení § 55 ods. 1 písm. a) až d) Tr. zák. Súdy podľa generálneho prokurátora SR prehliadli veľmi závažnú skutočnosť, že obvinený na území našej republiky pracoval, dostával mzdu v čs. mene, a preto mohol u seba mať nielen veci kúpené za čs. peniaze, ale i samotné čs. peniaze. Bolo preto, podľa generálneho prokurátora SR potrebné skúmať, akú finančnú čiastku v čs. mene mohol ku dňu 26. apríla 1981 držať obvinený u seba, prípadne, aké veci a v akej hodnote mohol za čs. peniaze kúpiť. Len finančná čiastka, resp. len hodnota a množstvo vecí, prevyšujúcich hranicu možného legálneho držania čs. meny, by mohla byť pojatá do objemu, z ktorého by sa zistil rozsah trestnej činnosti obvineného T. T. Ak bez objasnenia tejto závažnej skutočnosti súdy rozhodli o uložení zhabania vecí, porušili tým, podľa generálneho prokurátora SR, zákon v ustanoveniach a Tr. zák. v neprospech obvineného.

Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia preskú-

mal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon porušený bol v ustanovení a , a to v neprospech obvineného T. T.

Okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši podal v zmysle ustanovenia tamojšiemu okresnému súdu dňa 1. októbra 1981 návrh pod sp. zn. s tým, aby súd na podklade ustanovenia Tr. zák. uložil, že sa obvinenému T. T. zhabávajú veci podľa zoznamu na č.l. 36–37 a finančná čiastka 74 430 Kčs uložená v depozite Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši. Návrh na zhabanie veci okresný prokurátor odôvodnil v podstate tým, že sa obvinený zdržiava v cudzine, v dôsledku čoho bolo prerušené trestné stíhanie.

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa VB Okresnej správy ZNB v Liptovskom Mikuláši z 30. apríla 1981, sp. zn. VV-141/1981, bolo podľa začaté trestné stíhanie a podľa vznesené obvinenie na T. T., poľského štátneho príslušníka, pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa Tr. zák. Trestnej činnosti sa obvinený podľa uznesenia vyšetrovateľa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, že

dňa 26. apríla 1981 vstúpil na územie ČSFR z poľskej strany cez hraničný priechod Barvínek osobným motorovým vozidlom výrobného typu FIAT 126p poľskej ŠPZ TAC 17-74. V motorovom vozidle priviezol rôzny tovar, a to kožuchy, topánky, tranzistorové rádiá a iné veci, ktorých hodnota predstavuje čiastku 40 000 Kčs. Tovar, o ktorom vyhlásil, že ho preváža do Maďarska, nezapísal do colného dokladu, pričom zneužil výhodu svojho služobného pasu, v ktorom mal záznam, že je zahraničným pracovníkom na území ČSSR. Pri prehliadke osobného motorového vozidla bola okrem uvedeného tovaru nájdená aj finančná hotovosť 74 430 Kčs.

Obvinený bol vyslúchnutý 30. apríla 1981 a pri tomto výsluchu spáchanie trestnej činnosti poprel s tým, že všetky veci držal u seba legálne, pretože pracoval na území ČSSR a dostával mzdu v čs. mene.

Uznesením vyšetrovateľa ZNB v Liptovskom Mikuláši z 28. júna 1981, sp. zn. VV-141/1981, bolo trestné stíhanie proti obvinenému T. T. prerušené podľa ustanovenia Rozhodnutie

o prerušení trestného stíhania oprhl vyšetrovatel' o zistenie, že obviněný dňa 30. apríla 1981 opustil územie ČSSR, zdržiava sa v cudzine, v dôsledku čoho nemohol vec náležité objasniť.

Preskúmaním trestného spisu, ktorý bol Najvyššiemu súdu SR predložený spolu so sťažnosťou pre porušenie zákona, Najvyšší súd SR zistil, že uznesenia vyšetrovateľa, zápisnica o výsluchu obvineného, ako aj ostatné listiny, ktoré tvoria vyšetrovací spis, sú len kópiou originálu, ktorý sa však v spise nenachádza. Vo vyšetrovacom spise sa nenachádza ani žiadosť krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 23. septembra 1981, podľa ktorej krajský prokurátor v zmysle článku 74 Zmluvy medzi ČSSR a PLR o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných, mal požiadať Prokuratúru Vojewodsku v Tarnowe o prevzatie trestného stíhania obvineného T. T. O tejto údajnej žiadosti sa zmienil generálny prokurátor SR v sťažnosti pre porušenie zákona, pričom na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu SR dňa 20. augusta 1992 vyhlásil, že k prevzatiu trestného stíhania skutočne aj došlo. Žiaden písomný dôkaz v tomto smere však Najvyššiemu súdu SR nepredložil.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v zápisnici o verejnom zasadnutí dňa 16. februára 1982, na ktorom uložil zhabanie vecí podľa uviedol, že zhabanie sa ukladá preto, že všetky veci, odňaté obvinenému dňa 26. apríla 1981, boli použité na spáchanie trestných činov porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa Tr. zák. a špekulácie podľa Tr. zák., pričom páchateľa nemožno trestne stíhať. V písomnom vyhotovení uznesenia zo 16. februára 1982, sp. zn. Nt 404/81, okresný súd však sa odchýlil od vyhláseného uznesenia a uviedol, že sa veci obvinenému zhabávajú preto, že boli použité na spáchanie len trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa Tr. zák., čo je v zjavnom rozpore s ustanovením (s poukazom na ustanovenie ). Rozhodnutie o zhabaní veci okresný súd odôvodnil tým, že v osobe obvineného ide o páchateľa, ktorého nemožno stíhať, a preto sú splnené podmienky na uloženie zhabania veci podľa Tr. zák. Navyše okresný súd v dôvodoch svojho uznesenia konštatuje, že v tomto prípade by prichádzalo do úvahy uloženie zhabania veci aj podľa ustanovenia Tr. zák. s tým, že všeobecný záujem si vyžaduje, „aby nikto nemal z trestnej činnosti majetkový prospech“.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako to vyplýva z jeho uznesenia z 27. septembra 1983, sp. zn. , si skutkové zistenia okresného súdu, ako i jeho právne názory osvojil.

Najvyšší súd SR, po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako i predchádzajúceho konania konštatuje, že súdy oboch stupňov rozhodli bez náležitého zistenia skutočného stavu, ktorý je prvoradým predpokladom na vynesenie zákonného rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 Tr. zák., ak nebol uložený trest pre-padnutia veci, uvedenej v § 55 ods. 1 Tr. zák., môže súd uložiť, že sa taká vec zhabáva,

a) ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,

b) ak patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo

c) ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný všeobecný záujem.

Treba prisvedčiť sťažnosti pre porušenie zákona generálneho prokurátora SR, že na uloženie zhapania veci podľa ustanovenia § 73 ods. 1 písm. a) Tr. zák. musia byť splnené podmienky, a teda vyčerpávajúcim spôsobom zistený skutočný stav. Podľa tohto ustanovenia možno uložiť zhapanie len vecí, ktoré sú vymenované v ustanovení § 55 ods. 1 písm. a) až d) Tr. zák. Musí ísť teda o vec (veci)

a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo

d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).

V posudzovanom prípade súdy oboch stupňov bez bližšieho vysvetlenia považovali všetky veci odňaté obvinenému dňa 26. apríla 1981 za veci v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 Tr. zák., avšak neviedli, o aký druh (zo štyroch v zákone uvedených možností) veci ide. Súdy pritom prehliadli a dostatočne neoverovali obhajobu obvineného, že na území ČSSR pracoval s povolením čs. úradov, že dostával mzdu v čs. mene a že mohol teda mať u seba i čs. peniaze, eventuálne veci zakúpené za takéto peniaze. V dôsledku tohoto, že sa nezaoberali a ani neoverovali obhajobu obvineného, sťažnosť pre porušenie zákona generálneho prokurátora SR, správne preto vytýka súdom oboch stupňov nezákonný postup. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o sťažnosti obvineného, ktorú zaslal v poľskom jazyku, bez toho, aby si ju dal preložiť do jazyka slovenského.

Urobil chybu v tom, že nepribral tlmočníka, hoci to bol povinný v zmysle urobiť.

Základného pochybenia sa však súdy dopustili v inom smere, a to v tom, že dôsledne nezisťovali a nezistili, či v prípade trestného stíhania obvineného T. T., začatého čs. orgánmi, nedošlo k prevzatiu trestného stíhania tohto obvineného poľskými štátnymi orgánmi na základe dvojstrannej zmluvy medzi ČSSR a PLR, akú predpokladá ustanovenie

Signálom na zisťovanie tejto otázky mala byť už skutočnosť, že okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši so svojím návrhom na uloženie zhabania veci doručil dňa 1. októbra 1981 (sp. zn. ) Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši vyšetrovací spis, obsahujúci len kópie jednotlivých písomností. Je teda možné, že skutočne došlo k prevzatiu trestného stíhania.

V čase rozhodovania o zhabaní veci platila Zmluva medzi ČSSR a PLR o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných, uzavretá 4. júla 1961, publikovaná v čiastke 35 Zbierky zákonov ČSSR, ako vyhláška ministra zahraničných vecí ČSSR č. zo 14. júna 1962. (Medzitým bola uzavretá nová zmluva, uverejnená vo vyhláške MZV č. )

Podľa článku 74 bod 1) tejto Zmluvy, jedna zmluvná strana zavedie na žiadosť druhej zmluvnej strany podľa vlastných právnych predpisov trestné konanie proti svojmu občanovi, ak sú dostatočné údaje o tom, že spáchal na území druhej zmluvnej strany trestný čin, pre ktorý je možné vydanie.

V bode 2) článku 74 citovanej Zmluvy k žiadosti sa pripoja spisy, obsahujúce údaje o spáchanom trestnom čine a o osobe páchateľa a vecné dôkazy, ktoré sú po ruke.

Bolo preto povinnosťou okresného súdu pred rozhodnutím o návrhu okresného prokurátora na uloženie zhabania vecí, zisťovať, či po začatí trestného stíhania obvineného T. T. (30. apríla 1981) čs. orgánmi bola alebo nebola poľská strana požiadaná o prevzatie tohoto trestného stíhania poľskými orgánmi. V prípade, že sa v tejto veci postupovalo podľa článku 74 bod 1) vyššie citovanej Zmluvy medzi ČSSR a PLR a došlo k prevzatiu trestného stíhania T. T. poľskými orgánmi, potom Najvyšší súd SR uzatvára, že v osobe tohto obvineného nejde o páchateľa, ktorého nemožno stíhať, ako to má na mysli ustanovenie § 73 ods. 1 Tr. zák. V dôsledku toho už by neprichádzalo do

úvahy žiadne konanie proti tomuto obvinenému podľa čs. práva, teda ani konanie na uloženie zhabania veci, ako to navrhol okresný prokurátor. Okrem uvedeného Najvyšší súd SR poukazuje aj na ustanovenie článku 77 citovanej zmluvy medzi ČSSR a PLR, podľa ktorého zmluvná strana, ktorá prevzala trestné stíhanie svojho štátneho príslušníka, má právo od druhej strany žiadať veci odobraté páchateľovi pri zadržaní na území, kde došlo k spáchaniu trestného činu. Pri prevzatí trestného stíhania v zmysle článku 74 Zmluvy medzi ČSSR a PLR zo 4. júla 1961 treba mať za to, že sa trestné stíhanie proti páchateľovi, začaté na jednom území zmluvných strán, končí prevzatím trestného stíhania druhou stranou a spadá potom už len pod jurisdikciu tej strany, ktorá podľa Zmluvy trestné stíhanie prevzala. Či tomu tak bolo aj v tomto konkrétne prejednávanom prípade, doteraz zistené nebolo. V dôsledku toho sú aj rozhodnutia súdov oboch stupňov nižších súdov nezákonné. Najvyšší súd SR preto vyslovil, že napadnutým rozhodnutím a predchádzajúcim konaním bol porušený zákon v ustanoveniach uvedených vo výroku tohoto rozsudku. Zároveň Najvyšší súd SR zrušil tak uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a tomuto súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť.

V novom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom, vysloveným v tomto rozhodnutí. Z toho teda vyplýva, že v prípade, ak došlo k prevzatiu trestného stíhania obvineného T. T. poľskými orgánmi podľa Zmluvy medzi ČSSR a PLR, citovanej v tomto rozsudku, prichádza do úvahy len zamietnutie návrhu okresného prokurátora na uloženie zhabania veci. V prípade, že nedošlo k prevzatiu trestného stíhania poľskými orgánmi, potom je potrebné dôsledne sa zaoberať existenciou podmienok na uloženie zhabania veci podľa § 73 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (s ohľadom na ustanovenie § 55 ods. 1 Tr. zák.). Najvyšší súd SR však si neosvojuje názor okresného súdu, že v prejednávanom prípade sú pre uloženie zhabania veci splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 73 ods. 1 písm. c) Tr. zák.