Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5 Tz 42/92

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta a určení, ktorá sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní advokátovi prináleží podľa až d/ vyhl. č. , treba prizerať na zákonné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa Tr. zák. u obzvlášť nebezpečného recidivistu.

To platí pre úkony vykonané v tej časti trestného stíhania, ktorá nasledovala po upozornení obvineného, že skutok bude naďalej kvalifikovaný ako trestný čin spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 1992, sp. zn. .)

Najvyšší súd SR na základe stážnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR, zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. decembra 1991, sp. zn. , ako aj uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 25. septembra 1991, sp. zn. a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z o d ň v o d n e n i a :

Na obvineného P. I. bola podaná obžaloba pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.

Rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 5. augusta 1991, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 21. augusta 1991, bol obvinený P. I. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Na rozdiel od obžaloby nebol uznaný za vinného ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

Až neskôr v priebehu prípravného konania bol obvinený upozornený vyšetrovateľom, že jeho konanie sa bude posudzovať ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

K vzneseniu obvinenia pre trestný čin lúpeže došlo 11. mája 1991 a k upozorneniu, že obvinený bude posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista došlo opatrením vyšetrovateľa z 20. júna 1991.

Vzhľadom na nutnú obhajobu podľa bol opatrením okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši z 11. mája 1991 obvinenému P. I. ustanovený obhajca JUDr. J. M.

Advokát JUDr. J. M. si 22. augusta 1991 po právoplatnosti rozsudku uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdajov podľa sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri zvýšenej trestnej sadzbe podľa Tr. zák. za trestný čin lúpeže podľa Tr. zák. vo výške 800 Kčs v zmysle vyhlášky č. a v celkovej sume 10 360 Kčs.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením z 25. septembra 1991, sp. zn. , podľa priznal advokátovi odmenu vo výške 7930 Kčs.

Nárok v sume 10 360 Kčs, ktorý si uplatňoval advokát pozostával zo sumy 9600 Kčs za 12 úkonov po 800 Kčs, z režijného paušálu 360 Kčs za 12 úkonov po 30 Kčs a zo sumy 400 Kčs za cestovné a náhradu za premeškaný čas.

Podľa názoru okresného súdu advokátovi neprináleží odmena za

jeden úkon právnej pomoci v sume 800 Kčs v zmysle vyhlášky č. , pretože pri trestnom čine lúpeže podľa Tr. zák. horná hranica trestu odňatia slobody nepresahuje 10 rokov, a preto na stanovenie odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je treba použiť ustanovenie vyhlášky č. Okresný súd neprihliadol na zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov v zmysle Tr. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pritom vychádzal analogicky z ustanovenia vyhlášky č. , podľa ktorého na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.

Na základe toho potom okresný súd priznal odmenu advokátovi za 10 úkonov po 600 Kčs, v prípravnom konaní až do začatia hlavného pojednávania, za účasť na hlavnom pojednávaní 1200 Kčs, za každé dve hodiny po 600 Kčs, režijný paušál 330 Kčs za 11 úkonov po 30 Kčs, cestovné 160 Kčs a náhradu za premeškaný čas (§ 20 citovanej vyhlášky) v sume 240 Kčs, čo spolu predstavuje uvedenú sumu 7930 Kčs.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť advokát J. M., v ktorej namietal nesprávnosť použitia tarifnej odmeny iba 600 Kčs za jeden úkon namiesto sadzby 800 Kčs stanovenej v vyhlášky č. , keďže išlo o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov, pretože obžaloba bola na obvineného podaná ako na obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa Tr. zák. pre trestný čin lúpeže podľa Tr. zák.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. decembra 1991, sp. zn. , podľa sťažnosť advokáta JUDr. J. M. zamietol.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že výška sadzby odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je určená v ustanovení vyhlášky č. podľa základnej trestnej sadzby a že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť, resp. povinnosť zvýšenia týchto sadzieb v zmysle Tr. zák. Preto podľa jeho názoru správne postupoval okresný súd, keď priznal odmenu advokátovi za jeden úkon právnej pomoci podľa citovanej vyhlášky, pretože na trestný čin lúpeže podľa Tr. zák. je ustanovený trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona. Uviedol, že týmto uznesením bol porušený zákon v ustanovení Poukázal na to, že odmena obhajcu sa musí posudzovať podľa trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý je predmetom trestného konania. Keďže v danom prípade obvinený bol upozornený na právnu kvalifikáciu aj podľa Tr. zák., bolo potrebné, podľa názoru sťažovateľa, priznať advokátovi za úkony právnej pomoci poskytnuté po 20. júni 1991 sadzbu tarifnej odmeny stanovenú na trestný čin, ktorá horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody presahuje 10 rokov, t.j. vo výške 800 Kčs za jeden úkon ( vyhlášky č. ). Preto považuje za dôvodne podanú sťažnosť advokáta JUDr. J. M. a pokiaľ ju krajský súd zamietol, porušil tak zákon.

Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení , toto uznesenie zrušil a podľa sám vo veci rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní je 600 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov.

Podľa § 15 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky je táto sadzba 800 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.

Uvedené ustanovenia citovanej vyhlášky krajský súd nesprávne vyložil, rovnako ako nesprávne ich aplikoval okresný súd, a tak dôvodne podanú sťažnosť advokáta krajský súd nesprávne podľa vyššie citovaného ustanovenia zamietol.

Niet žiadnych námietok k tomu, že advokát JUDr. J. M. poskytol

obviněnému P. I. při obhajobě v trestném konání právnu pomoc v rozsahu těch úkonů, za které mu byla přiznána odměna okresným súdom. Toto konstatoval aj krajský súd a nejvyšší súd vzhľadom na správnosť tohto konstatovania nemá k tomu čo dodat'.

Pokiaľ však ide o sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, okresný súd toto určil nesprávne.

Odmena advokáta sa musí posudzovať podľa trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý je predmetom trestného konania.

Obviněný P. I. bol opatrením vyšetrovateľa z 20. júna 1991 upozorněný na to, že jeho konanie bude kvalifikované ako trestný čin lúpeže spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom podľa § 41 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zák. a takto bola podaná aj obžaloba, okrem toho, že bol trestne stíhaný aj pre ďalší trestný čin nedovoleného ozbrojovania.

Pri trestnom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. u obzvlášť nebezpečného recidivistu horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace.

Zdôvodnenie rozhodnutia krajským súdom, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť, resp. povinnosť prihladať na zvýšenie sadzieb u obzvlášť nebezpečných recidivistov v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. vychádza z opaku zásady, ktorá by mala platiť v demokratickej spoločnosti vo vzťahu iných právnych subjektov voči štátnym orgánom a medzi týmito inými právnymi subjektami, odlišnými od štátnych orgánov, navzájom, že dovolené je všetko, čo nie je právnou normou zakázané.

Podstatné je správne vyložiť jednotlivé pojmy obsiahnuté v ustanoveniach uvedenej vyhlášky vymedzujúcich sadzby tarifných odmien advokáta.

V ustanoveniach –d/ vyhlášky č. sa vymedzuje sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v podstate výškou trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej zákonom za trestný čin.

Práve tá skutočnosť, že v ustanovení vyhlášky č. sa výslovne ustanovuje, že na zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada, nasvedčuje tomu, že sa pritom pamätalo na to, že konkrétny rozsah trestných sadzieb u jednotlivých kategórií páchateľov nemožno určiť len podľa osobitnej časti a že

treba pritom mať na pamäti aj jeho všeobecnú časť. Iba v nadväznosti na všeobecnú časť možno určiť konkrétnu trestnú sadzbu odňatia slobody, ktorou zákon hrozí nielen mladistvým páchateľom za konkrétny trestný čin, ale aj obzvlášť nebezpečným recidivistom, ako aj v iných prípadoch, preto nemožno všeobecnú časť od osobitnej časti pri stanovení konkrétnej trestnej sadzby určitému páchateľovi za konkrétny trestný čin oddeľovať.

Z postupnosti sadzby tarifných odmien advokáta v závislosti od ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody za trestný čin možno vyvodiť, že závažnosť úkonov advokáta a tým aj vyššia odmena je odstupňovaná podľa závažnosti trestného činu, pre ktorý je obvinený stíhaný, teda podľa stupňa jeho spoločenskej nebezpečnosti, pričom sa vychádza z typového stupňa spoločenskej nebezpečnosti odstupňovaného podľa výšky trestnej sadzby odňatia slobody. O čo spoločensky nebezpečnejší čin ide, o to významnejšia je aj úloha advokáta pri obhajobe obvineného a o to závažnejšie sú aj jeho úkony a v závislosti od toho má byť aj vyššia jeho odmena.

Vyššia spoločenská nebezpečnosť trestného činu spáchaného obzvlášť nebezpečným recidivistom je typovo vyjadrená aj vo zvýšenej trestnej sadzbe odňatia slobody. V prípadoch trestných činov, na ktoré zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou 5 rokov, práve len táto okolnosť je dôvodom nutnej obhajoby podľa Toto ustanovenie , ktoré je v základných pojmoch vymedzujúcich dôvod nutnej obhajoby obdobné s dikciou ustanovení vyhlášky č. , sa vykladá tak, že ak vzhľadom na zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečného recidivistu o jednu tretinu hrozí obvinenému uloženie trestu odňatia slobody prevyšujúceho 5 rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní akonáhle je dané dôvodné podozrenie, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom. Ak sa vzhľadom na túto okolnosť na jednej strane priznáva, že ide o tak závažný trestný čin, ktorý vyžaduje nutnú obhajobu, potom by bolo nelogické neprihliadať na túto závažnosť vo všeobecnosti odvodzovanú od trestnej sadzby aj pri určení odmeny advokáta.

Na základe týchto úvah dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta a určení, ktorá sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní prináleží podľa § 15 ods. 1 písm. a/ až d/ vyhlášky

č. sa prihliadne na zákonné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa Tr. zák. u obzvlášť nebezpečných recidivistov.

Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné, rovnako tak aj rozhodnutie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Vo veci bude potrebné vymedziť tie úkony advokáta, ktoré urobil v čase pred opatrením vyšetrovateľa, ktorým bol obvinený upozornený na prísnejšiu právnu kvalifikáciu a ostatné úkony po 20. júni 1991 a v závislosti od toho priznať odmenu sčasti podľa sadzby stanovenej v a sčasti v vyhlášky č.

Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky zošit 1/1993 zo 14. 1. 1993. Vydáva Najvyšší súd SR. Predseda redakčnej rady: JUDr. Ivan Majerík. Adresa: 814 90 Bratislava, Župné nám. 13, tel.: 315 978.

Sadzba a zalomenie SGT. Tlačí: IBIPRINT.