Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
721d12cfd25b0ff17fc1cd6302944066a0ee72a6e22fa8455fa8e9be0430e0cf.pdf
PDF · 9.02 MB
No categories available
5 Tz 42/92
Legal thesis Official
Pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta a určení, ktorá sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní advokátovi prináleží podľa § 15 ods. 1 písm. a/ až d/ vyhl. č. 240/1990 Zb., treba prizerať na zákonné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. u obzvlášť nebezpečného recidivistu.
To platí pre úkony vykonané v tej časti trestného stíhania, ktorá nasledovala po upozornení obvineného, že skutok bude naďalej kvalifikovaný ako trestný čin spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. mája 1992, sp. zn. 5 Tz 42/92.)
Najvyšší súd SR na základe stážnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SR, zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. decembra 1991, sp. zn. 5 To 280/91, ako aj uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 25. septembra 1991, sp. zn. 1 T 27/91 a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z o d ň v o d n e n i a :
Na obvineného P. I. bola podaná obžaloba pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.
Rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 5. augusta 1991, sp. zn. 1 T 27/91, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. augusta 1991, bol obvinený P. I. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Na rozdiel od obžaloby nebol uznaný za vinného ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.
Až neskôr v priebehu prípravného konania bol obvinený upozornený vyšetrovateľom, že jeho konanie sa bude posudzovať ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.
K vzneseniu obvinenia pre trestný čin lúpeže došlo 11. mája 1991 a k upozorneniu, že obvinený bude posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista došlo opatrením vyšetrovateľa z 20. júna 1991.
Vzhľadom na nutnú obhajobu podľa § 36 ods. 3 Tr. por. bol opatrením okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši z 11. mája 1991 obvinenému P. I. ustanovený obhajca JUDr. J. M.
Advokát JUDr. J. M. si 22. augusta 1991 po právoplatnosti rozsudku uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdajov podľa sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri zvýšenej trestnej sadzbe podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. vo výške 800 Kčs v zmysle § 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb. a v celkovej sume 10 360 Kčs.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením z 25. septembra 1991, sp. zn. 1 T 27/91, podľa § 151 ods. 3 Tr. por. priznal advokátovi odmenu vo výške 7930 Kčs.
Nárok v sume 10 360 Kčs, ktorý si uplatňoval advokát pozostával zo sumy 9600 Kčs za 12 úkonov po 800 Kčs, z režijného paušálu 360 Kčs za 12 úkonov po 30 Kčs a zo sumy 400 Kčs za cestovné a náhradu za premeškaný čas.
Podľa názoru okresného súdu advokátovi neprináleží odmena za
jeden úkon právnej pomoci v sume 800 Kčs v zmysle § 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., pretože pri trestnom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. horná hranica trestu odňatia slobody nepresahuje 10 rokov, a preto na stanovenie odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je treba použiť ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 240/1990 Zb. Okresný súd neprihliadol na zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pritom vychádzal analogicky z ustanovenia § 15 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb., podľa ktorého na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.
Na základe toho potom okresný súd priznal odmenu advokátovi za 10 úkonov po 600 Kčs, v prípravnom konaní až do začatia hlavného pojednávania, za účasť na hlavnom pojednávaní 1200 Kčs, za každé dve hodiny po 600 Kčs, režijný paušál 330 Kčs za 11 úkonov po 30 Kčs, cestovné 160 Kčs a náhradu za premeškaný čas (§ 20 citovanej vyhlášky) v sume 240 Kčs, čo spolu predstavuje uvedenú sumu 7930 Kčs.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť advokát J. M., v ktorej namietal nesprávnosť použitia tarifnej odmeny iba 600 Kčs za jeden úkon namiesto sadzby 800 Kčs stanovenej v § 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., keďže išlo o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov, pretože obžaloba bola na obvineného podaná ako na obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. decembra 1991, sp. zn. 5 To 280/91, podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť advokáta JUDr. J. M. zamietol.
Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že výška sadzby odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je určená v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. podľa základnej trestnej sadzby a že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť, resp. povinnosť zvýšenia týchto sadzieb v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. Preto podľa jeho názoru správne postupoval okresný súd, keď priznal odmenu advokátovi za jeden úkon právnej pomoci podľa § 15 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky, pretože na trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. je ustanovený trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona. Uviedol, že týmto uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Poukázal na to, že odmena obhajcu sa musí posudzovať podľa trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý je predmetom trestného konania. Keďže v danom prípade obvinený bol upozornený na právnu kvalifikáciu aj podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., bolo potrebné, podľa názoru sťažovateľa, priznať advokátovi za úkony právnej pomoci poskytnuté po 20. júni 1991 sadzbu tarifnej odmeny stanovenú na trestný čin, ktorá horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody presahuje 10 rokov, t.j. vo výške 800 Kčs za jeden úkon (§ 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.). Preto považuje za dôvodne podanú sťažnosť advokáta JUDr. J. M. a pokiaľ ju krajský súd zamietol, porušil tak zákon.
Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por., toto uznesenie zrušil a podľa § 271 ods. 1 Tr. por. sám vo veci rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 267 ods. 1 Tr. por. preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že zákon bol porušený.
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní je 600 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov.
Podľa § 15 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky je táto sadzba 800 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.
Uvedené ustanovenia citovanej vyhlášky krajský súd nesprávne vyložil, rovnako ako nesprávne ich aplikoval okresný súd, a tak dôvodne podanú sťažnosť advokáta krajský súd nesprávne podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku zamietol.
Niet žiadnych námietok k tomu, že advokát JUDr. J. M. poskytol
obviněnému P. I. při obhajobě v trestném konání právnu pomoc v rozsahu těch úkonů, za které mu byla přiznána odměna okresným súdom. Toto konstatoval aj krajský súd a nejvyšší súd vzhľadom na správnosť tohto konstatovania nemá k tomu čo dodat'.
Pokiaľ však ide o sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci, okresný súd toto určil nesprávne.
Odmena advokáta sa musí posudzovať podľa trestnej sadzby toho trestného činu, ktorý je predmetom trestného konania.
Obviněný P. I. bol opatrením vyšetrovateľa z 20. júna 1991 upozorněný na to, že jeho konanie bude kvalifikované ako trestný čin lúpeže spáchaný obzvlášť nebezpečným recidivistom podľa § 41 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zák. a takto bola podaná aj obžaloba, okrem toho, že bol trestne stíhaný aj pre ďalší trestný čin nedovoleného ozbrojovania.
Pri trestnom čine lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. u obzvlášť nebezpečného recidivistu horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace.
Zdôvodnenie rozhodnutia krajským súdom, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť, resp. povinnosť prihladať na zvýšenie sadzieb u obzvlášť nebezpečných recidivistov v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. vychádza z opaku zásady, ktorá by mala platiť v demokratickej spoločnosti vo vzťahu iných právnych subjektov voči štátnym orgánom a medzi týmito inými právnymi subjektami, odlišnými od štátnych orgánov, navzájom, že dovolené je všetko, čo nie je právnou normou zakázané.
Podstatné je správne vyložiť jednotlivé pojmy obsiahnuté v ustanoveniach uvedenej vyhlášky vymedzujúcich sadzby tarifných odmien advokáta.
V ustanoveniach § 15 ods. 1 písm. a–d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb. sa vymedzuje sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v podstate výškou trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej zákonom za trestný čin.
Práve tá skutočnosť, že v ustanovení § 15 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. sa výslovne ustanovuje, že na zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada, nasvedčuje tomu, že sa pritom pamätalo na to, že konkrétny rozsah trestných sadzieb u jednotlivých kategórií páchateľov nemožno určiť len podľa osobitnej časti Trestného zákona a že
treba pritom mať na pamäti aj jeho všeobecnú časť. Iba v nadväznosti na všeobecnú časť Trestného zákona možno určiť konkrétnu trestnú sadzbu odňatia slobody, ktorou zákon hrozí nielen mladistvým páchateľom za konkrétny trestný čin, ale aj obzvlášť nebezpečným recidivistom, ako aj v iných prípadoch, preto nemožno všeobecnú časť od osobitnej časti pri stanovení konkrétnej trestnej sadzby určitému páchateľovi za konkrétny trestný čin oddeľovať.
Z postupnosti sadzby tarifných odmien advokáta v závislosti od ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody za trestný čin možno vyvodiť, že závažnosť úkonov advokáta a tým aj vyššia odmena je odstupňovaná podľa závažnosti trestného činu, pre ktorý je obvinený stíhaný, teda podľa stupňa jeho spoločenskej nebezpečnosti, pričom sa vychádza z typového stupňa spoločenskej nebezpečnosti odstupňovaného podľa výšky trestnej sadzby odňatia slobody. O čo spoločensky nebezpečnejší čin ide, o to významnejšia je aj úloha advokáta pri obhajobe obvineného a o to závažnejšie sú aj jeho úkony a v závislosti od toho má byť aj vyššia jeho odmena.
Vyššia spoločenská nebezpečnosť trestného činu spáchaného obzvlášť nebezpečným recidivistom je typovo vyjadrená aj vo zvýšenej trestnej sadzbe odňatia slobody. V prípadoch trestných činov, na ktoré zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou 5 rokov, práve len táto okolnosť je dôvodom nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr. por. Toto ustanovenie Trestného poriadku, ktoré je v základných pojmoch vymedzujúcich dôvod nutnej obhajoby obdobné s dikciou ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb., sa vykladá tak, že ak vzhľadom na zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečného recidivistu o jednu tretinu hrozí obvinenému uloženie trestu odňatia slobody prevyšujúceho 5 rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní akonáhle je dané dôvodné podozrenie, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom. Ak sa vzhľadom na túto okolnosť na jednej strane priznáva, že ide o tak závažný trestný čin, ktorý vyžaduje nutnú obhajobu, potom by bolo nelogické neprihliadať na túto závažnosť vo všeobecnosti odvodzovanú od trestnej sadzby aj pri určení odmeny advokáta.
Na základe týchto úvah dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta a určení, ktorá sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní prináleží podľa § 15 ods. 1 písm. a/ až d/ vyhlášky
č. 240/1990 Zb. sa prihliadne na zákonné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. u obzvlášť nebezpečných recidivistov.
Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné, rovnako tak aj rozhodnutie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Vo veci bude potrebné vymedziť tie úkony advokáta, ktoré urobil v čase pred opatrením vyšetrovateľa, ktorým bol obvinený upozornený na prísnejšiu právnu kvalifikáciu a ostatné úkony po 20. júni 1991 a v závislosti od toho priznať odmenu sčasti podľa sadzby stanovenej v § 15 ods. 1 písm. c/ a sčasti v § 15 ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 240/1990 Zb.
Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky zošit 1/1993 zo 14. 1. 1993. Vydáva Najvyšší súd SR. Predseda redakčnej rady: JUDr. Ivan Majerík. Adresa: 814 90 Bratislava, Župné nám. 13, tel.: 315 978.
Sadzba a zalomenie SGT. Tlačí: IBIPRINT.