Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
721d12cfd25b0ff17fc1cd6302944066a0ee72a6e22fa8455fa8e9be0430e0cf.pdf
PDF · 9.02 MB
No categories available
2 Ntv 133/92
Legal thesis Official
Výrok o dôvodoch vázby podľa § 67 písm. a/ až c/ Tr. por. uvedený v právoplatnom uznesení o vzatí obviněného do vázby nemožno zmeniť len odôvodnením neskoršieho rozhodnutia o predĺžení trvania vázby.
Zúženie, resp. rozšírenie väzobných dôvodov možno uskutočniť len rozhodnutím (uznesením) súdu. V prípravnom konaní tak môže súd rozhodnúť, ak nejde o prípady uvedené v § 72 ods. 1 druhá veta Tr. por., len na návrh prokurátora. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o väzbe a je teda proti nemu prípustná sťažnosť (§ 74 ods. 1 Tr. por.)
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. júla 1992, sp. zn. 2 Ntv 133/92).
Najvyšší súd podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného A. H. podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 1992, sp. zn. Tp 40/92.
Z odôvodnenia:
Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením z 19. júna 1992, sp. zn. Tp 40/92, podľa § 72 ods. 2 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného A. H. o prepustenie z väzby na slobodu.
V odôvodnení rozhodnutia v podstate uviedol, že už doposiaľ vykonané dokazovanie zakladá dôvodné podozrenie, že obvinený je páchateľom skutkov, pre ktoré je trestne stíhaný i to, že trestnú činnosť zrejme nepáchal sám. V dôsledku toho mu nielenže hrozí uloženie vysokého trestu odňatia slobody, ale v prípade prepustenia obvineného na slobodu, mohol by mariť zadovažovanie dôkazov, eventuálne ovplyvňovaním osôb, ktoré t.č. ešte neboli vypočuté orgánmi prípravného konania.
Proti citovanému uzneseniu podal v lehote ustanovenej v zákone obvinený sťažnosť. V odôvodnení sťažnosti poukázal najmä na to, že nemôže byť dôvodom jeho väzby skutočnosť, že doposiaľ vo veci nevypovedal, keďže ide o jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 33 ods. 1 Tr. por. Dôvodom predĺženia jeho väzby nemôže byť ani fikcia, že trestnú činnosť nepáchal sám, ani skutočnosť, že by mohol prísť do styku s osobami, ktoré sú už teraz orgánom prípravného konania známe alebo s možnými svedkami, ktorí ešte známi nie sú. Uviedol tiež, že vonkoncom neobstojí na jeho strane ďalšie trvanie väzby v zmysle § 67 písm. c/ Tr. por., pretože ničím konkrétnym nie je odôvodnená skutočnosť, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý by sa mal pokúsiť alebo vykoná trestný čin, ktorý by mal pripravovať, alebo ktorým by
mal hroziť. Navrhol, aby bol prepustený z väzby na slobodu, lebo trvanie väzby nad 6 mesiacov je neopodstatnené a aby bolo ustálené, či i nadálej sú dané väzobné dôvody tak, ako to zistil súd prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť, aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami a že rozhodnutie sudcu krajského súdu, premietnuté do výroku napadnutého uznesenia je správne, lebo zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odôvodneniu napadnutého uznesenia však nebola venovaná potrebná pozornosť. Vyznieva preto málo presvedčivo. Predovšetkým v ňom chýba označenie dôvodov väzby podľa konkrétneho ustanovenia zákona. Za tejto situácie len výkladom použitého slovného vyjadrenia možno ustáliť, že ide o dôvody väzby obvineného podľa ustanovení § 67 písm. a/, b/ Tr. por.
Obvinený A. H. je stíhaný pre závažný úmyselný trestný čin, za ktorý mu v prípade uznania ho za vinného hrozí uloženie trestu odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 5 až 12 rokov. Z hľadiska súdnej praxe to predstavuje hrozbu vysokým trestom. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že obvinený svojím pohybom po území republiky spochybnil stálosť svojho bydliska. S prihliadnutím aj na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, je odôvodnený záver, že sú to v súhrne konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Tým sú dané dôvody väzby obvineného podľa § 67 písm. a/ Tr. por.
Doterajším výsledkom dokazovania zodpovedá aj názor, že predmetná trestná činnosť je tak rozsiahla, že nie je pravdepodobné, že bola páchaná obvineným bez súčinnosti s ďalšou, resp. ďalšími osobami. Tento dôvodný predpoklad nachádza naplnenie v skutočnostiach uvedených najmä v návrhu krajského prokurátora na predĺženie lehoty väzby obvineného z 10. júna 1992, č. 2 Kv 91/91. Ide najmä o osoby, ktoré zrejme boli činné ako vodiči pri odvoze tovaru z Rempa vo Zvolene, resp. i z podniku Copia v Banskej Bystrici. Najmä v súvislosti s nimi treba ešte vykonať rad vyšetrovacích úkonov a je opodstatnený predpoklad, že tieto napomôžu objasneniu náväznosti
jednotlivých osôb vo vzťahu k vyšetrovanej trestnej činnosti. Sú to teda konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu bude pôsobiť na svedkov alebo (možných) spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Tým sú dané vázobné dôvody v zmysle § 67 písm. b/ Tr. por.
Z obsahu trestného spisu tiež vyplýva, že v kufríku obvineného, ktorý zanechal v kancelárii š.p. Tesla v Nižnej, keď chcel kúpiť televízory a satelitné komplety, boli aj fotokópie falošných výpisov z podnikového registra Mestského súdu v Košiciach, na obdobu akých tovar „nakupoval“ aj vyrobené pečiatky firmy „Faffex“. Z charakteru stíhaných skutkov i z postupnosti ich zisťovania a z tejto uvedenej skutočnosti, s prihliadnutím aj na nutnú súčinnosť viacerých osôb pri dokončovaní skutkov, dôvodne vyplýva záver, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti, resp. vykoná čin, na ktorý sa pripravoval. Zakladá to konkrétnu skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu obsiahnutú v dôvode vázby podľa § 67 písm. c/ Tr. por.
Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie sudcu krajského súdu, ktorým žiadosť obvineného o prepustenie z vázby na slobodu zamietol, v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Tr. por., lebo dôvody vázby u obvineného A. H. v zmysle ustanovenia § 67 písm. a/, b/, c/ Tr. por. ďalej trvajú.
So zreteľom na argument uplatnený v odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu sudcu krajského súdu z 19. júna 1992, sp. zn. Tp 40/92, treba uviesť, že z obsahu napadnutého uznesenia a trestného spisu nemožno odvodiť záver, že obvinený je ďalej držaný vo vázbe i preto, lebo využil svoje právo v zmysle § 33 ods. 1 Tr. por. a odmietol k veci vypovedať. Aj v napadnutom uznesení sa s touto skutočnosťou argumentuje len v tej súvislosti, že to sťažuje úsilie orgánov prípravného konania zistiť skutočný stav veci a prípravné konanie predĺžuje. Tým v neprospech obvineného predĺžuje aj vázbu v prípravnom konaní.
Pokiaľ ide o požiadavku sťažovateľa zistiť, či i naďalej sú dané také dôvody vázby, ako to ustálil prvostupňový súd, treba poukázať na to, že obvinený bol vzatý do vázby z dôvodov uvedených v § 67 písm. a/, b/, c/ Tr. por. Len v odôvodnení napadnutého uznesenia (a v uznesení sudcu krajského súdu zo 17. apríla 1992, sp. zn. Tp 43/92, o predĺžení lehoty vázby do 18. júna 1992) je konštatované pretrvávanie vázob-
ných dôvodov podľa § 67 písm. a/, b/, resp. podľa § 67 písm. a/, c/ Tr. por.
K tomu treba uviesť, že výrok právoplatného rozhodnutia (uznesenia) o dôvodoch väzby podľa § 67 písm. a/, b/, c/ Tr. por. uvedený v uznesení o vzatí obvineného do väzby, nemôže byť zmenený len odôvodnením neskoršieho rozhodnutia o predĺžení lehoty trvania väzby. Zúženie, resp. rozšírenie väzobných dôvodov, možno uskutočniť len rozhodnutím (uznesením) súdu. V prípravnom konaní tak môže súd rozhodnúť, ak nejde o prípady uvedené v § 72 ods. 1 druhá veta Tr. por., len na návrh prokurátora. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o väzbe a je teda proti nemu prípustná sťažnosť (§ 74 ods. 1 Tr. por.).