Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
721d12cfd25b0ff17fc1cd6302944066a0ee72a6e22fa8455fa8e9be0430e0cf.pdf
PDF · 9.02 MB
No categories available
2 NTv 73/92
Legal thesis Official
K rozhodovaniu o peňažnej záruke podľa § 73a ods. 1, 2 Tr. por. v znení novely č. 558/1991 Zb. v prípravnom konaní.
Podľa platnej zákonnej úpravy sa rozhodovanie o ponuke peňažnej záruky skladá z dvoch fáz. Po dôjdení ponuky sudca musí posúdiť, či prichádza do úvahy jej prijatie. Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle § 73a ods. 2 Tr. por. s prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného, resp. toho, kto za neho zloženie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody, určí
uznesením výšku peňažnej záruky v zodpovedajúcej hodnote od 10 000 Kčs do 1. mil. Kčs a spôsob jej zloženia. Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná (§ 73a ods. 5 Tr. por.).
Akonáhle dôjde k zloženiu určenej záruky stanoveným spôsobom, sudca podľa § 73a ods. 1 Tr. por. vydá uznesenie, ktorým vysloví, že peňažnú záruku prijíma a že sa obvinený prepúšťa z väzby na slobodu, resp. že sa ponecháva na slobode. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť podľa § 73a ods. 5 Tr. por., ktorá nemá odkladný účinok.
Prijatie peňažnej záruky prichádza do úvahy len vtedy, ak sú dané dôvody väzby uvedené v § 67 písm. a/, resp. c/ Tr. por. Pokiaľ by sudca pri rozhodovaní o ponuke peňažnej záruky zistil, že dôvody väzby nie sú vôbec dané, musel by obvineného prepustiť z väzby na slobodu podľa § 72 ods. 1 Tr. por. bez ohľadu na ponúknutú záruku. Proti tomuto uzneseniu má prokurátor právo podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 74 ods. 2 Tr. por.).
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 1992, sp. zn. 2 NTv 73/92.)
Najvyšší súd SR na základe sťažnosti mestského prokurátora v Bratislave zrušil uznesenie Mestského súdu v Bratislave z 13. apríla 1992, sp. zn. 1 Nt 120/92 a tomuto súdu uložil, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Sudca Mestského súdu v Bratislave uznesením z 13. apríla 1992, sp. zn. 1 Nt 120/92, podľa § 73a ods. 1 Tr. por. rozhodol o prepustení z väzby na slobodu obvinených F. P. a N. D. za súčasného zloženia peňažnej záruky, pričom u obvineného F. D. určil výšku peňažnej záruky v sume 150 000 Kčs a u obvineného N. D. v sume 120 000 Kčs. Uvedené peňažné sumy mali byť zložené prostredníctvom obvinených a ich príbuzných obhajcom obvinených na účet Mestského súdu v Bratislave pripojenými poštovými poukážkami.
Proti uvedenému uzneseniu mestského súdu podal včas sťažnosť mestský prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Podľa jeho názoru prípad-
4 15
ným prepustením obvinených na slobodu trvá nadálej odovodněná obava, že by sa skrývali, prípadne ušli (§ 67 písm. a/ Tr. por.). Za závažné pochybenie považuje sťažovatel aj skutočnosť, že súd uložil obvineným peňažnú záruku v uvedených sumách napriek tomu, že z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že obaja obvinení sú nemajetní. Je preto veľmi pravdepodobné, že za takejto situácie je zloženie peňažnej záruky obvinenými nereálne.
Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol mestský prokurátor, aby Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie zrušil a obvinených ponechal aj nadálej vo väzbe.
Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o sťažnosti mestského prokurátora preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu, pričom zistil, že zákon bol porušený.
Sudca mestského súdu svoje rozhodnutie odovodnil v podstate tým, že podľa § 73a ods. 1 Tr. por. v znení novely číslo 558/1991 Zb. zistil, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky pre prijatie peňažnej záruky a prepustenie obvinených z väzby na slobodu. Vychádzal pritom z povahy spáchaného trestného činu, výšky spôsobenej škody, majetkových pomerov obvinených, hodnotenia osôb obvinených a ich postoje k trestnej činnosti. Z týchto hľadísk vychádzal aj pri stanovení výšky peňažnej záruky u obvinených.
Z ustanovenia § 73a ods. 1 Tr. por. v znení novely číslo 558/1991 Zb. vyplýva, že ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a/ alebo c/ Tr. por., môže v prípravnom konaní sudca ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca ju príjme (ods. 2). Peňažnú záruku môže so súhlasom obvineného zložiť aj iná osoba, táto však musí byť pred jej prijatím oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
Podľa ustanovenia § 73a ods. 2 Tr. por. súd alebo sudca s prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho ponúka zloženie záruky, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody, určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia.
Podľa platnej zákonnej úpravy sa rozhodovanie o ponuke peňažnej záruky skladá z dvoch fáz. Po dôjdení ponuky sudca musí posúdiť, či prichádza do úvahy jej prijatie. Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle § 73a ods. 2 Tr. por. s prihliadnutím na osobu a majetkové
pomery obvineného, resp. toho, kto za neho zloženie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody, určí uznesením výšku peňažnej záruky v zodpovedajúcej hodnote od 10 000 Kčs do 1 mil. Kčs a spôsob jej zloženia. Proti tomuto uzneseniu nie je stážnosť prípustná (§ 73a ods. 5 Tr. por.).
Akonáhle dôjde k zloženiu určenej záruky stanoveným spôsobom, sudca podľa § 73a ods. 1 Tr. por. vydá uznesenie, ktorým vysloví, že peňažnú záruku prijíma a že sa obvinený prepúšťa z väzby na slobodu, resp. že sa ponecháva na slobode. Proti tomuto uzneseniu je prípustná stážnosť podľa § 73a ods. 5 Tr. por., ktorá nemá odkladný účinok.
V posudzovanej veci sudca mestského súdu v intenciách citovaných zákonných ustanovení nepostupoval. Sudca mestského súdu vyslúchal obvinených pred rozhodnutím, avšak z ich výpovedí nie je zrejmé, kto vlastne zloženie peňažnej záruky ponúka, keď obaja uviedli, že sú nemajetní. Obvinený N. D. okrem iného uviedol, že peňažnú záruku vo výške od 100 000 Kčs do 150 000 Kčs chcel by zložiť prostredníctvom svojich známych, prípadne príbuzných, tieto osoby však bližšie nekonkretizoval. Obdobne vypovedal aj obvinený F. D., ktorý uviedol, že peniaze v sume 150 000 Kčs ako peňažnú záruku by mohla zložiť jeho manželka – M. D., ktorá však v tomto smere vyslúchnutá nebola. Z úradného záznamu z 13. apríla 1992 vyplýva, že bez predvolania sa dostavila na Mestský súd v Bratislave A. B., rod. D., ktorá uviedla, že jej „záujem“ spočíva výlučne vo vzťahu k obvinenému N. D. s tým, že ich rodina by v súčasnosti bola schopná ponúknuť, resp. zložiť peňažnú záruku do výšky 30 000 Kčs.
Z uvedeného je zjavné, že sudca mestského súdu v súvislosti s rozhodovaním o ponúknutej majetkovej záruke nevenoval náležitú pozornosť zisťovaniu a posúdeniu všetkých okolností, ktorých zhodnotenie je v zmysle § 73a ods. 1, 2 Tr. por. v znení novely č. 558/1991 Zb. potrebné pre správne a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie a nedodržal zákonom predpísaný postup.
Treba napokon uviesť, že prijatie peňažnej záruky prichádza do úvahy len vtedy, ak sú dané dôvody väzby uvedené v § 67 písm. a/, resp. c/ Tr. por. Pokiaľ by sudca pri rozhodovaní o ponuke peňažnej záruky zistil, že dôvody väzby nie sú vôbec dané, musel by obvineného prepustiť z väzby na slobodu podľa § 72 ods. 1 Tr. por. bez ohľadu na ponúknutú záruku. Proti tomuto uzneseniu má prokurátor právo podať stážnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 74 ods. 2 Tr. por.).